1 Naposledy upravil: GuSS (18.6.2013 10:56:09)

Téma: Terminátor - Osud ľudstva

Úryvok


    Zastavil sa na moste uprostred daždivej noci. Svetlá áut prechádzali okolo bez povšimnutia. Opretý o zábradlie sledoval prázdny mestský splav, v ktorom ležalo len zopár odpadkov. V rukách držal prívesok, ktorý vzal Cameron a zamyslene sledoval otvor kanála v diaľke. Vynárali sa mu bolestivé spomienky, ktoré sa ešte nestali. Udalosti, o ktorých vedel len on sám, ktorý ich prežil a obraz krásneho, nočného mesta, čo mal pred sebou sa v pamäti zmenil v desivé peklo trosiek, ktoré z neho ostali.
    Potemnelým priestorom ruín starej kanalizácie znel tichý hukot prievanu, ktorý sem privial čerstvý vzduch z otvoru, kde ústil. Z útrob sem prichádzal slabý kúdol prachu a dymu. Z neho sa vynoril bojovník, ktorý po pár krokoch padol na kolená, držiac si boľavý bok. Vzdychol akoby z posledných síl a z jeho úst vybehol prach.
    V krátkych momentoch sa videl na úteku. Mokrá obuv dopadala na schody smerujúce do útrob tmavého metra. Nohy bežali ako o závod pod náporom bremena, ktoré niesol.
    Zodvihol zrak pred seba v pokľaku a zahľadel sa na dievča ležiace kúsok od neho. Nabral síl aby sa k nej umorene prisunul. V bolesti ju vzal do náruče, kde jej podoprel nevládnu hlavu.
„Allison! Počuješ ma? Preber sa!“ prihováral sa nešťastne, mykajúc bezvládnym telom.
    Kroky smrti sa prikrádali k jeho sluchu. Slabé svetlo baterky na hrudi osvetľovalo tmavé priestory schátralej stanice. Pot stekal z jeho tváre a dopadal na zaprášenú dlažbu pod jeho nohami. Zadýchaný položil z pliec nevládne dievča a zoskočil na zdevastovanú trať. Dupot ťažkej obuvi sa nemilosrdne približoval, kým ju vzal opäť na svoje plecia a pokračoval v úteku.
    Zakrvavenou rukou sa nežne dotkol jej zúboženej tváre. Hlavou mu preblysla spomienka na jej krásny úsmev, keď bola šťastná. Na slzy, ktoré stekali po jej lícach keď žialila. Na tie hnedé oči prahnúce po živote. Opatrne pohladil jej suché pery, z ktorých vychádzal slabučký opar v mrazivom chlade. Ako sladký bol ich prvý bozk.
    Pálenie nôh a pliec začínalo byť neznesiteľné. Nestačil už dýchať v nekonečnom behu. Odmietal sa však vzdať, hoci ich prenasledovateľ nepoznal únavu, či bolesť.    Streľba prerušila jeho pokoj a ruka na tvári mladej ženy sa rozochvela. Bolesť rán, ktoré utrpel sa začínala vytrácať a začal ju nahrádzať chlad. Privinul si viac jej podvyživené a ubité telo aby jej dal aj to posledné teplo, ktoré mu ostalo.
    Prehodil si ju na jedno plece a vypálil do temnoty v kriku. Z nej sa zjavili červené oči smrti, ktoré sa nezastaviteľne približovali v úzkej uličke. Nasledovala odozva v podobe paľby a pred guľkami ho kryla len stena, z ktorej odletovali kusy betónu.
    Jeho telo sa chvelo. Nech sa snažil akokoľvek, nevedel to zastaviť. Oprel si hlavu o jej tvár a zvieral nežne jej mokré vlasy.
Vbehol cez staré, oceľové dvere, ktoré za sebou zablokoval svojou útočnou zbraňou. Miestnosť pred ním lemovalo potrubie a veľké, tlakové nádrže, ktoré už dávno ukončili svoju službu. V tom sa ozval silný úder a dvere za nimi sa zachveli
    Z krku zvesil zlatý prívesok, ktorý stratila na mieste, kde ju uniesli. Spomínal ako ho hladil na jej prsiach, keď ho mala naposledy v poslednom bozku na rozlúčku. Zodvihol jej zmodrelú ruku a opatrne jej ho vložil do dlane. Nežne zovrel prsty a z tváre mu stiekli slzy.
    Vybehol z miestnosti, keď ho zradili nohy a obaja dopadli na betónovú zem. S výčitkami na tvári obhliadal dievča, ktoré zastonalo v bolesti. Ozval sa úder v diaľke. Zahľadel sa pred seba, lapajúc po dychu a uvidel ústie kanála, za ktorým bol otvorený priestor, kde by nemali šancu uniknúť pred zabijakom, ktorý sa dobíjal k nim. Zahľadel sa jej naposledy do tváre v istých obavách, či ju ešte niekedy uvidí. Dívala sa na neho malátnymi očami, ktoré ho s ťažkosťami vnímali.
„Milujem ťa, láska.“ vyslovil skoro šepky a vtedy sa jej po tvári skĺzla slza.
Venoval jej bozk na pery a vrátil sa späť do útrob kanála, bez nej.
    Cítil jej slabučký tlkot srdca, ktoré ešte nevzdávalo svoj boj. Chvenie začínalo miznúť v ťažkých výdychoch a cit v prstoch sa začínal vytrácať. Snažil sa nabudiť svoje krvácajúce telo, aby sa ešte vzchopilo než dorazí pomoc.
    Vrátil sa do miestnosti, kde sa dobíjal ich prenasledovateľ. Do ruky vzal výbušninu a začal pripravovať pascu, ktorá mala zastaviť, to čo malo prísť. V dunení sa snažil udržať na uzde strach, ktorý ho začínal premáhať. Pánty vyletovali jeden po druhom a zbraň, ktorá dvere blokovala sa rozpadala. Vtedy mohutné dvere podľahli náporu a vpustili diabla, ktorého kovová lebka a handrami ovešaná kostra naháňala hrôzu všetkému živému, čo poznalo strach. Bojovník sa vzdal prípravy pasce a rozbehol sa v panike preč z miestnosti, ale červeným očiam smrti nebolo možné uniknúť. Projektily zasiahli jeho krehké telo, ktoré zletelo za roh východu. V agónii bojovník siahol po pištoli a vypálil sériu výstrelov do ležiacej výbušniny v jeho dohľade. Tlaková vlna zmietla z cesty všetko, čo jej stálo v ceste. Prach a trosky ho zahalili.
    Hoci prosil boha o milosť, jeho zrak zatieňovali krídla smrti. Už to nedokázal zastaviť. Už necítil nič, len prázdnotu. Viečka sa nakoniec zavreli a hlava klesla nadol. Keď nastala úplná temnota a jeho vedomie to vzdalo, z oblohy sa spustil ľahký dážď, ktorého šum oznamoval koniec ich spoločnej cesty životom.
    K dažďovým kvapkám sa pridali slzy. Dopadali na prívesok, ktorý patril kedysi jeho láske, ktorá sa ešte ani nenarodila a napriek tomu hľadel na miesto, kde naposledy vydýchla. Nevrátil sa v čase, aby zachránil ľudstvo, aby zachránil svet pred skazou, ktorá mala prísť. Ani aby zachránil Johna Connora. Vrátil sa, aby zmenil osud tej, ktorá navždy zmenila ten jeho.

2

Re: Terminátor - Osud ľudstva

http://www.upnito.sk/0/6qtf54vxzm43jww42z9wzb3et6eft6a8.jpg