1

Téma: Does John Love Me? + pokračování

Miluje mne John?

Autor: Stormin Mormon
Zdroj: Fanfiction
Žánr: Romantika / Dobrodružný
Hodnocení: T


Kapitola první – V zájmu ochrany Johna

Cameron seděla na houpačce a nepřítomně pozorovala dům. Poté co ji Sára seřvala, ať vypadne ven, ji John tiše a klidně požádal, ať zůstane na chvíli mimo dům, než se opět uklidní. Cameron Johna bez otázek poslechla; nikdy nebylo těžké poslechnout Johna, zvláště když mluvil tak čistě a jasně. Nicméně vzdorně odpověděla Sáře, když se jí samovolně aktivovaly její simulované city a vnukly jí to co rozpoznala jako hrdost.

Citový simulátor: to byla příčina problému. Cameroniny procesy to zjistily už po pětasedmdesáté během přezkoumání incidentu, poté co se stal. Od té doby co řekla, že Johna miluje, se její citový simulátor, náhodně zautomatizoval, bez jakékoliv indikace nebo kontroly. Cameron nelhala, milovala Johna.  Co se jí ale vyhnulo, bylo zjištění, jak vůbec přišla k lásce k němu. A miloval ji on vůbec?

Bez ohledu na skutečnost, že ho milovala, ji její automatický citový simulátor znepokojoval a děsil.  Nejenže se to zdálo nezvratné, nebo že to poškozovalo její procesy, ono to působilo potíže.  Jako problém uvnitř domu, kde propukla další konfrontace s Derekem.  Jeden z Cameroniných procesů zjistil známku života blížící se z domu. Čísla neustále vířila. Všechny tyto problémy se děly, protože se její citový simulátor zautomatizoval. Frustrovalo ji to, druhý proces začal spouštět diagnostiku.

Skenování…anomálie nalezena v citovém simulátoru…..skenování….neidentifikovatelný kód….nemůže být určen; nejedná se o škodlivý kód….je integrován do citového simulátoru; odstranění bude mít za následek poškození citového simulátoru.

To byla jedna z věcí, které Cameron nemohla vzdorovat. Pokud má poškozený citový simulátor, ostatní by to okamžitě poznali. Úmyslné sebepoškození, by mohlo ostatní přesvědčit, že je na čase se jí zbavit. A neodvažovala se to říct nikomu, dokonce ani Johnovi. I když by John jistě byl schopen podivný kód vysvětlit, mohl by to z důvěry říct Sáře a Derekovi. Mohli by to vidět jako její další poruchu a navrhnout její terminaci.

Další křik se ozval z domu. Automatický citový simulátor dával Cameron pocit viny. To ona způsobila ten křik.  Nechtěla se cítit hrozně, tak se Cameron pokusila citový simulátor vypnout. Bez odezvy, stále v autonomním režimu. Ještě před chvílí mohla očekávat, že to přejde. Neaktivovalo se to už po velmi dlouhou dobu. Ale taktéž se to mohlo aktivovat automaticky několikrát za hodinu.

Pár procesů napadlo, jestli se jí nezačínají vyvíjet opravdové emoce. Cameroniny ostatní procesy dospěly do bodu, že to byla simulace. Procesy zpátky argumentovaly tím, že lidé mohou cítit emoce, bez jejich kontroly. Citový simulátor byl aktivován bez její účasti. Nepřiblížilo ji to k nim?

Zbytek jejích procesů ještě jednou prošlo incident, který vznikl v domě. Zase to začalo jako nenápadná pře mezi ní a Derekem. Derek byl ten, který to spustil, brblal jak každý den Cameron dělá něco špatně.

Seděla tady a přemýšlela, co způsobilo její automaticky simulovaný hněv a nesnášenlivost. Její procesy zjistily, že byl krutější než obvykle, poté co jí to řekl.

Způsobilo to hněv, který cítila, Cameron mu odsekla, „Jak krásné to musí být, mít normální život jako on.“ To bylo to, čím to začalo.

Derek začal vykřikovat nerůznější urážky, vulgarismy a hrozby, dokonce šel tak daleko, že ji nazval bionickou děvkou, která vysávala z Johna život. Její citový simulátor se rozhořel a zakřičela na něj, že je zbabělec, odsouzený k neúspěchu a že je nechutný. Derek pak ztratil trpělivost a začal ji fyzicky napadat. Cameron blokovala jeho zuřivě divoké chvaty.

John se snažil dostat mezi ně, ale Cameron ho nenechala, protože malé množství procesů se obávalo, že by ho Derek zasáhl. Mezitím na ně John křičel, aby přestali. Pak se do toho zapojila Sára. Doslova se vrhla mezi Cameron a Dereka a oddělila je od sebe, křičela na ně, aby šli od sebe. Bylo zřejmé, že už měla dost sporů mezi Derekem a Cameron.

Vrazila loktem Derekovi do tváře, aby ho zastavila, a pak se obrátila na Cameron a zakřičela na ni ať vypadne, ukazujíc na dveře.

Normálně by Cameron šla, ale její citový simulátor byl zautomatizován a cítila že se to dotklo její hrdosti. Takže když se Sára otočila, aby se zabývala reakcí Dereka a jeho temperamentu, Cameron na ni vzdorně hleděla.

Dále vzdorně pozorovala Sáru, která křikem odpovídala na Derekův křik, aby držel hubu. Cameron by jí asi dokonce i řekla ‚Ne‘, když ucítila klepnutí na rameno. Otočila se a spatřila ve svém HUDu Johna Connora. „Prosím“ řekl John tiše. „Jen prostě počkej, než to vychladne.“  Rozpoznala únavu v Johnově tváři, neměl dost sil, aby se přel taky. Cítila se smutně, že ho trápí a nechtěla už dále, Cameron poslechla a šla ven.

Kdyby se její citový simulátor automaticky neaktivoval, tahle situace by se nikdy nestala. Musela přijít na to, jak se bezpečně zbavit onoho tajemného kódu, nebo najít způsob, jak ignorovat simulované emoce, nad kterými neměla kontrolu. Tím pádem by se tyhle situace nestaly a nebude muset Johna opouštět. Cameron ho milovala a necítila se dobře, když tam nemohla být a dohlížet na něj.

Jeden z jejich procesů jí řekl, že už je venku hodinu, třicet-sedm minut a čtrnáct sekund. Další proces se rozhodl, že když už je venku, tak by mohla taky jít na hlídku. Zpočátku byla proti tomu nechat Johna tady. Nicméně, ukázal se být schopen ochránit sám sebe a Sára a Derek tam byli taky. Tak se zvedla a vydala se po chodníku pryč.

Hned ze začátku její vycházky nevyšlo najevo žádné nebezpečí nebo Cameroniny obavy v jakékoliv podobě nebo formě. Analyzuji…nenalezena žádná hrozba…analyzuji….nenalezena žádná hrozba; Pravděpodobnost ohrožení: 0%, bezpečí Johna Connora garantováno. Tak to bylo, dokud přesně pět minut poté co se vydala okolo jejich bloku, Cameron zjistila, že její hlídka se může stát zajímavou.

Zabočila za roh a její HUD rozpoznal Riley, jak šla dolů ulicí navštívit Johna. Vzhledem k tomu, že Cameron byla v hlídkovacím režimu, opatrně ustoupila, aby ji Riley neviděla, když přecházela na druhou stranu ulice. Cameroniny autonomní emoce ji šokovaly, žárlila na Riley. Proč by měla? Ale její procesy jí rychle odpověděly: John měl Riley rád. Ve skutečnosti se někdy zdálo, že prokazoval více náklonnosti k Riley, než k ní. To zvyšovalo Cameroninu žárlivost. Měla by Riley říct o její lásce k Johnovi? Měla Riley zachránit jeho život? Další proces Cameron tvrdil, že se ho snaží zabít taky. A Cameron byla stroj. Její žárlivost se změnila na krátké trápení.

Pak její HUD zaujal vysoký muž, plížící se tiše a sebevědomě za ní. Analyzuji…Model T-888 Terminátor, vyzbrojen 9mm. Mírné ohrožení. Pod kontrolou Skynetu. Doporučený postup…nezapojovat se. Skrýt se. Vrátit se do domu a varovat Johna. Ale když se Cameron ukryla a sledovala Terminátora ve svém HUDu, uvědomila si, že ji ani nezaregistroval. Byl zaměřený pouze na Riley, ruku měl blízko zbraně, která byla skryta pod košilí T-888. Cameron ho překvapeně pozorovala dále.

Analyzuji…cíl T-888 byla Riley. Navrhovaná akce…“ Cameroniny automatické city byly škodolibé. Podivila se, že jí je vlastně jedno jestli bude Riley zabita. Pokud by Riley zemřela, tak by se možná Terminátor dostal do bezvýchodné situace a odešel by. Riley už dále nebude bezpečnostní hrozba. A pak by mohla být s….

Johnem.

Její city se přesto slitovaly. Pokud by Riley zemřela, její procesy usoudily, že by pak John utrpěl emoční žal. I logicky a bez poruchy jejího citového simulátoru, tam nebyl žádný způsob, jak by Cameron mohla čelit tomu, že by musela Johnovi do očí říct, že Riley byla zabita Terminátorem.  To její procesy věděly, emocionálně by ho to zabilo a nemohla ho tak jako tak ranit. Na to ho příliš milovala.

Terminátor začal Riley dohánět, ta ho úplně přehlédla. Cameron se vynořila z úkrytu a pohybovala se tiše. Když by Riley cokoli viděla, mohla by to říct Johnovi. John by pak byl zoufalý. Musela se rychle dostat za Terminátora. Rychlost a inteligence byly na její straně. T-888 byl pouze silnější.

Cameron se dostala k Terminátorovi, zrovna když sahal pro zbraň. Jednala mimo bojový protokol. Cameron nehlučně popadla jeho zápěstí a zkroutila ho pryč od zbraně.  Pokračovala v setrvačnosti, otočila překvapenou T-888 dozadu a postavila se mezi něj a Riley. V průběhu celého manévru, Riley nic neslyšela. Zabočila za roh a zmizela z dohledu. Cameroniny procesy nebyly rozhodnuty, zda její akce byla tak přesná, nebo Riley dělala, že nic netuší.

T-888 se zastavil, aby se přizpůsobil a popadl Cameron. Mohla jen hádat, co si myslí. ‚Cíl změněn na Cameron Phillipsovou. A když byla tady, John Connor byl taky. Terminovat Cameron a najít Connora‘.Takže ještě před tím než to mohl dokončit, ho Cameron strčila mezi dvě budovy. Terminátor odletěl dozadu a narazil do země. Cameron přiběhla k němu a dupla mu na hlavu. T-888 popadl její nohu a odhodil ji zpátky ve svém směru.

Uneslo ji to, Cameron se otočila a viděla jak T-888 přichází k ní. Alespoň, že se vzdalovali z ulice. Čekajíc až přijde blíž, Cameron zaútočila. T-888 uhnul její ráně, zatímco sám zaútočil. Pohybovali se tam a zpět, uhýbající a útočící. Pak Terminátor vyrazil kupředu a narazil ramenem do břicha Cameron. Odhodilo ji to zpátky na zem.

Cameron se postavila a analyzovala okolí, pro něco co by mohla využít. Její HUD našel baseballovou pálku po její pravici. Cameron se k ní dostala, ještě než se mohl Terminátor přiblížit. Sluchem zaregistrovala tlumené výstřely a ihned na to její tělo sebou trhlo. T-888 držel zbraň. Pokračoval v palbě, škubalo to s ní.

I přes výstřely, Cameron zvedla pálku. Otočila se, aby zabránila rozbití pálky Terminátorovou zbraní. Protáhla švih zhoupnutím v ruce, což jí mělo zvýšit šanci na úspěch. Její HUD se ji snažil varovat, ale bylo už pozdě. T-888 popadl pálku jednou rukou a druhou jí praštil hlavou o zeď. Vytrhl pálku z její ruky a udeřil do břicha, což ji srazilo dál k okraji terasy, která byla poblíž.

Cameron štěstí opustilo, její levá noha se až po koleno propadla skrz terasu. Uvázla tam a neměla čas se uvolnit. Byla v pasti. Její procesy se snažily přijít s řešením, zatímco jiné se divily, že ji T-888 překonal tak snadno. Právě teď by jedním máchnutím mohl zničit její čip, nebo ho dokonce poškodit. A pak ji bez ohledu na to deaktivovat.

Myslící na deaktivaci, myslela Cameron na Johna. Vzpomínala, jak jí naposledy vytáhl čip a ona mu řekla, že ho miluje. Analyzuji….při zničení, John Connor podstoupí emoční stress…Nesmí být umožněna terminace. Její citový simulátor se spustil. Ještě jednou vzdorovala.

Cameron se natáhla a popadla pálku. Využitím setrvačnosti, Cameron shodila Terminátora přes okraj terasy. Podařilo se jí sebrat pálku zpět, když Terminátor přepadl. Trhnutím si uvolnila nohu, a skočila dolů za ním. Její levá noha přistála na T-888 ramenu a zničila ho. Popadla pálku a roztříštila ji o druhou ruku, čímž ji vyřadila.

Když se usilovně snažil zvednout, Cameron mu kolenem klekla na krk.  Odtrhla maso z portu, našla čip a vytrhla ho ven. T-888 se deaktivoval a znehybnil. Cameron se postavila a pohlédla dolů na ‚mrtvého‘ terminátora. Rozdrtila čip v ruce. Rozhlédla se a dobře tělo schovala. Mohla se k němu vrátit později.

Cameron zaregistrovala trochu hrdosti. Zachránila Riley, což ušetří Johna stresu, a udělala to, aniž by to někdo zjistil, ušetřila tím další Johnův stres. Vracející se do domu, Cameron vstoupila dovnitř. Musela zajistit, aby diskrétně zakryla střelné zranění, bylo by zbytečné je tajit, kdyby je John viděl.

John se smál a mluvil s Riley. „Hej Cam,“ pozdravil ji. „Kde jsi byla?“

„Projít se,“ odpověděla Cameron. John chápavě přikývl a dál se bavil s Riley. Po několika sekundách, Cameron pocítila bodnutí žalu. Věděla, že to musí držet v tajnosti, neměla by být oceněna nebo potrestána. Ale viděla Johna mluvit s Riley, skoro ji odmítal…. Málem chtěla, aby ji viděl zraněnou a zjistil to. Jen díky ní spolu ti dva mohli teď mluvit.

Znepokojivé myšlenky prostupovaly jejími procesy. Co když ji John nemiluje? Její automatické emoce ji zaplavily odvrhnutím a depresemi. Cameron se snažila nedat to najevo. Skoro chtěla křičet, že ona byla důvodem, že je Riley naživu, ale nemohla. To by sklíčilo Johna a ona ho milovala.

Spuštěna diagnostika…..POZOR: simulované city mohou odhalit tajemství. Doporučená akce….odejít a dostat se z dohledu.

Cameron je tam nechala stát, do jejích oči se dostaly slzy. Co když jí John neopětuje lásku? Co by pak dělala? Zavřela dveře do svého pokoje a začala plakat. Snažila se být potichu, aby nerušila Johna. Jak podivné, myslely si její procesy. Nemusel by její lásku opětovat, ale ona by stále mohla pro něj udělat cokoliv. Měl by ji za to milovat, ne?

Snažíc se rozptýlit své procesy, Cameron začala ošetřovat své rány. Patnáct střelných zranění v oblasti hrudníku a dvě ve stehně. Když je ošetřila, Cameron uslyšela Johna se něčemu smát. Slzy volně stékaly po jejích tvářích. Cameron už nezáleželo na tom, že jsou její city automatické nebo simulované, stále bolely.

Před jejími dveřmi, se Derek zamračil, předtím než potichu zavřel dveře klikou. Co to John tomu kovákovi udělal tentokrát? Nemohla by se jim násilně pomstít? Zamířil k Johnovi, kde měl v úmyslu získat odpovědi. Pokud měl bojovat, chtěl vědět proč.

NO FATE, BUT WHAT WE MAKE
http://www.t-scc.cz/images/ostatni/1451850060-tscc-ra-banner.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=w2Pty7PD … r_embedded
Stav překladu: -

2

Re: Does John Love Me? + pokračování

Kapitola druhá – Snažím se to vynahradit

Poté co Riley odešla, Derek opatrně přistoupil k Johnovi. Musel 17 minut čekat, než dívka odejde. Derek si nebyl jistý, jestli se mu vůbec líbila. Riley mohla Johnovi pomoct, cítit se normálně, ale co kdyby se snažila, aby John odešel? John měl pamatovat na to, že i když se teď bavil, tak byl předurčený zachránit lidstvo, měl být jejich zachráncem.
 
Takže když Riley vyšla dveřmi ven, Derek přišel ke svému synovci. „Co chtěla?“ zeptal se. Nechtěl se ho ptát hned, co provedl; John se mu mohl vzepřít, jako před hodinou Sáře. Ale vidět Cameron plakat ho hlodalo. Poslední věc, kterou potřebovali bylo, aby na ně znovu zaútočila.

„Jen tak se za mnou stavila,“ odpověděl John zpátky Derekovi. Sebral si jídlo z ledničky. „Myslí si, že by jsme měli s naší dysfunkční rodinou jít do televize.“

„Neví ani....“ Derek se rozhlédl, jestli není poblíž Sára. Když nebyla, tak pokračoval. „....jak je kurva blízko. Jsme zasvinění víc, než jatka Skynetu. Ty jsi budoucí vůdce lidstva, který posílá lidi zpátky na záchranu svého vlastního života, Já jsem tvůj na-tvůj-příkaz-z-budoucnosti-poslaný strýc, tvoje matka je stroje-nenávidící paranoik a tvůj otec je mladší než ty.“

John se na něj ušklíbl. „Ty jsi stroje-nenávidící paranoik taky, víš?“ Držel nůž a skřípavě nabíral arašídové máslo, otočil se a zašklebil se. Derek se zamračil. Co bylo špatně? Neřekl cokoli špatného. Na pár sekund se obával, že je Sára za ním, ale nevycítil tady nikoho dalšího.

„Co?“ zeptal se Derek. John poukázal na jeho hlavu. Zmatený Derek cítil svůj obličej. Jeho nos, byl pořád zlomený, když mu ho Sára před chvílí rozbila. S křupnutím ho vrátil na místo. John se ušklíbl znovu. "Nevěděl jsem, že tvoje máma je taková bojovnice."

"Yeah, to ona je," odpověděl mu John. Položil arašídové máslo na stůl a začal jej natírat na chleba.
Derek věděl, že už se nemohl problému déle vyhýbat; Cameron mohla přijít a postřílet je všechny. Mohl se začít Johna vyptávat, co bude s ní dělat nyní, ale tohle mohlo odstartovat další boj. Místo toho, mu řekl, "Cameron brečela" zavrčel.

John se otočil, nůž s arašídovým máslem držel v ruce. Derek byl napjatě nervózní. "Cože?" ozval se John, něco se vplížilo do jeho rysů. "Co jsi udělal tentokrát?" Teď byl naštvaný. Derek si rychle pomyslel; John má nůž v ruce, i když to je jen nůž na máslo.

Derek nikdy nerozuměl Johnovi, nebo budoucímu Johnovi chránícího spojenecké stroje. Jako vždycky se pokoušel to vidět z Johnova úhlu pohledu. Jeho první střetnutí se strojem, bylo když ho zachránil před jiným. Ten stroj mnohokrát Johna zachránil. Takže jeho život byl ke strojům blíže, než Derekův. Derek mohl přece jen něco pochopit, kdyby by se o to pokusil. Ale jeho zkušenosti a předsudky se mu pokaždé dostaly do cesty. Odjakživa nedůvěřoval strojům.

"Neudělal jsem nic" odpověděl opatrně Derek, s očima na noži. John ve zmatku stáhl ruku s nožem dolů. Derek začal znovu. "Viděl jsem TO v pokoji brečet, čistit si zranění a..."

"Jaké zranění?" Přerušil ho John. Najednou se jeho oči zaplavily strachem o ochranu kováka a John se prohnal kolem Dereka, nůž na máslo ještě v ruce. Derek si povzdechl a podíval se za ním. Tolik k udržení klidu. Vzal Johnův sandwitch a odešel ven.

John dorazil ke klice od Cameroniných dveří. Co tím Derek myslel, byla zraněná? Proč plakala? To nemohla být pravda, toho by si přece všiml. Starosti do něj pumpovaly adrenalin, John prudce otevřel dveře.

Uvnitř Cameron reagovala překvapeně a vzhlédla k Johnovi, stojícímu ve dveřích. Johnovy oči spatřily její odhalené, zraněné rameno a uslzené oči, pravě když se od něj odvrátila. Upustil nůž na podlahu, přihnal se k ní a přidřepl si s rukama na jejích ramenou. Cameron již balila lékařské vybavení.

"Cameron" zašeptal John. Chtělo se mu plakat; Derek měl pravdu. Cameron, jeho Terminátor, jeho ochránce, byla zraněná. A on si toho nevšiml. Byla tak zabraný do hovoru s Riley, že si nevšiml, že byla Cameron raněná. "Cameron" zopakoval znovu. "Jsi zraněná. Co se stalo?"

"Jsem v pořádku" Odpověděla Cameron bezvýrazně, udržujíc její obličej odvrácený. John Connor to zjistil; byl vystresovaný, Zpracovávám...udržet hladinu stresu na minimu.

"Ne, nejsi," kontroval John. Jeho levá ruka se natáhla a dotkla její brady. když jemně otočil její pohled, aby se střetl s jeho, Cameroniny procesy se přetížily a jeden po druhém mrzly. Také on měl slzy na krajíčku. "Co se stalo?" zeptal se.

CHYBA PROCESU-CHYBA PROCESU NENÍ MOŽNÉ SPOČÍTAT PŘETÍŽENÍ SENZORŮ. Analyzuji.... zdroj je citový simu--látor 00010101010100101....restart. Systémy obnoveny. Kód vypnut. Uloženo pro pozdější analyzování chování.

"Terminátor" odpověděla jednoduše. Nemohla mu říct, že Riley byla v nebezpečí; byl by více vystresovaný. Bylo obtížné vůbec fungovat, když se jí dotýkal. Když se jeho ruka posunula nahoru na její tvář, citový simulátor ji začal zaplavovat emocemi, které nedokázala pojmenovat nebo vůbec rozeznat,

"Byla jsi zraněna zle?" zeptal se. Zpracování žádosti....povrchové zranění. Navrhovaná akce: Vyčistit a čekat.

"Mám střelné zranění v levé ramenní oblasti a v zádech," odpověděla Cameron. Všimla si jak sebou trhl, když slyšel 'střelné'. Staral se o ni? John se postavil a sedl si k její levé straně. Jeho prsty jemně našly jednu ránu.

"Tohle je moje chyba, je to tak?" zeptal se John. Byla vnímavý, na člověka.

"Ne" zalhala Cameron.  Johnovy oči se jemně setkaly s jejími a několik jejích procesů bylo nuceno se restartovat. Co bylo příčinou jejich selhání?

"Řekni mi pravdu."

"Ano." Nemohla mu lhát, když její procesy jeden za druhým mrzly, obzvlášť s jednou jeho rukou na její tváři. Jeho pokožka byla teplá jako obvykle, 99,3 stupně Fahrenheita. John z ní stáhl ruku a začal otevírat lékárničku. Nechápavě na něj pohlédla. "Můžu se o to postarat," uvedla.

"Trvám na tom" Odpověděl John, popadl pinzetu. Analyzuji.....vykazuje ochranitelství ......je ochranitelství známka starostlivosti? Uložit pro porovnání. Když se Johnovy ruce dotkly jejího odhaleného ramene, její citový simulátor se zautomatizoval a vytvořil jí pocit horka, Jaká emoce je horko?

"Nemusíš to dělat," vysvětlila Cameron, když John vytáhl kulku ven.

"Ano musím," odpověděl John. Pokud se Cameron může roztrhat při jeho ochraně před Terminátory o kterých nevěděl, poslední co si zaslouží, je aby její rány alespoň vyčistil. Ve skutečnosti si zasloužila mnohem víc, než jí mohl dát. Ano, pokusila se ho zabít, ale její čip byl poškozený. Copak se lidé taky nezblázní, když mají v mysli zmatek? A ona toho udělala předtím a potom tolik, že by jakýkoliv člověk získal celoživotní důvěru. Přesto ji ale nedostala.

John se přesunul k jejím zádům, vytahujíc kulky a čistící všechny rány. Cameron se nepohla, držela se nehybně jako socha. John nedokázal říct, jestli byla vypnutá, nebo ne. Zatímco ji čistil, sám zjistil jak jemná její kůže byla, byla dokonalá. Málem se přistihl, že hladil její záda. Soustřeď se Johne. Potřebuje lékařské ošetření  a ne masáž.

"Co se stalo s tím terminátorem?" Zeptal se John.

"Permanentně jsem ho deaktivovala a uložila do studny. Mám v úmyslu se tam vrátit a zbavit se ho, až budeš hotov," vysvětlila Cameron. Mohla to všechno udělat sama, aniž by mě nějak upozornila.Proč bych jí nemohl důvěřovat? Ona mě ochraňuje. Ona....mě miluje.

"Jdu s tebou," řekl jí John. Cameron neodpověděla. Cameron nebude dělat nic až se tam dostaneme. Dostane volno. Postarám se o to. John vytáhl poslední kulku ven a vyčistil ránu. Její kůže se mohla začít léčit. Položil lékařské nástroje bokem a položil ruku na její rameno.

Cameron reagovala na Johnův dotyk jejího ramene pomalu, částečně proto, že jeho dotyk byl příčinou neznámého kódu a její citový simulátor jí přetěžoval procesy a částečně proto, že si nebyla jistá jak reagovat. Nakonec vztáhla ruku a dotkla se té jeho. "Jak se cítíš?" zeptal se John.

Po půl-sekundě přemýšlení odpověděla. "Lépe." Když dorazil John a začal jí pomáhat, její bolest z dřívějška pominula. Možná právě získala jeho pozornost. Možná ji miloval. Její citový simulátor jí znovu poslal hřejivý pocit, který přes ni přešel. Usmála se na něj a John jí úsměv vrátil.

"Měli bychom jít dokončit toho terminátora," řekla Cameron. Když se postavila, John si povzdechl. Nikdy nezapomínala na svoji misi. Zvedl se a vyšli z domu ven. Derek vypadal trochu nesvůj, když viděl, že se Cameron cítí lépe, ale ulevilo se mu, že nikoho z nich nenapadla.

"Kam jdete děcka?" zeptal se Derek.

"Zlikvidovat T-888," odpověděla Cameron jednoduše. Byli už mimo dosah, takže nemohli slyšet co Derek řekl. Oba dva šli klidně ulicí směrem ke studni. John tiše přemýšlel o věcech, které by pro ni mohl udělat. Možná by se mohli zdržet někde venku. Cameron si vždycky užívala, být v jeho přítomnosti. Možná by se mohla něčemu i trochu přiučit.

Dorazili ke studni a Cameron začala automaticky vytahovat lano. K jejímu překvapení ji John zastavil. "Už jsi udělala dost," řekl jí. "Máš 0,974% šanci vytáhnout sám Terminátora ven," konstatovala Cameron. Byla zmatená, byla to nějaká lidská záležitost, nebo jen Johnova záležitost?

"Potom ho tedy vytáhnu", zavrčel John.  "Už jsi toho udělala tolik." Zatímco Cameron zpracovávala co řekl, John si otřel ruce o džíny a popadl lano. Zatlačil...provaz se nepohnul. Se zavrčením potáhl. Stále se nic nedělo. Opřel se nohou o studnu a připravil si svaly. Cameron teď nemusela dělat nic, než odpočívat.

Vložil do toho všechnu sílu a provaz se pohnul o 3 cm. Pak se síla vytratila a provaz spadl na původní místo. John se znovu narovnal, když v tom přišla Cameron za něj a vsunula své zápěstí do jeho rukou, když uchopila provaz.

"Co je?"

"Uděláš to přesně jak jsi chtěl," řekla Cameron. "Já jen držím lano." John pochopil co tím myslela, něžně -nechtěl jí ublížit- zatáhl jejími pažemi. S Cameroniným úchopem se provaz lehce posunul. Pustila jednu ruku a John ji přesunul dále po laně. Brzy se dostali do rytmu a přitahovali lano rychleji.

Když John hýbal jejími pažemi, uvědomil si jak blízko k němu její tělo je. Prakticky měla své paže okolo něj. John nebyl vůbec překvapený když zjistil, že si její objetí užíval. Pokračovali v tahání lana a nakonec vytáhli terminátora nahoru. Cameron sledovala Johnův odhodlaný a rozzářený obličej, když se terminátor objevil zpoza zídky studny. To zmátlo a automaticky spustilo její citový simulátor. Ten samý nerozeznatelný pocit se přes ni prohnal a donutil ji udělat něco, co by se jinak udělat neodvážila. Cameron se natáhla a políbila Johna na tvář, a zčervenala hned poté.

Budoucí vůdce lidstva si teď vůbec nebyl jistý co se právě stalo. Znovu uchopil její zápěstí jako by se snažil ujistit, že se mu to nezdálo. Nakonec terminátora vytáhli ven ze studny. Skoro se cítil okradený, když ho Cameron nepolíbila znovu.

Přehodili terminátora přes její rameno a rozběhli se k jejich domu, ale zůstávajíc ve skrytu. Nechtěl aby je někdo viděl nést něco, co vypadá jako mrtvola. Dokončili to v garáži kde T-888 nakonec zapálili. Když pozorovali oheň, John horlivě přemýšlel. Udělala první krok, ne? Proč by na tom mělo záležet?

Jeho ruka se přiblížila k její a prsty se propletly. Cameronina reakce byla ovládána radostí. Udělala krok blíže a položila hlavu na jeho rameno, byla to akce, kterou jí diktoval její citový simulátor. Protentokrát byla Cameron vděčná za ten cizí kód v jejím čipu. John byl mezitím překvapen z toho co k ní v tuto chvíli cítil. Doufal, že by ji mohl políbit a tentokrát to byl on, kdo....

Dveře zaskřípaly a oba udělali od sebe krok pryč. Objevila se Derekova hlava. Takže dokázali zničit terminátora. Skvělé. O jednoho kováka co je bude pronásledovat méně." Tvoje matka má zrovna důležitý telefonát," vysvětloval Derek. "Přijď dovnitř." A zavřel dveře.

John si povzdechl; právě teď nemohl dostat její polibek. Místo toho se spokojil s tím, že ji pohladil po tváři a oslovil jejím jménem, předtím než se otočili a vydali za Derekem dovnitř. Cameron ho následovala a pokoušela se udržet svůj citový simulátor pod kontrolou. Neudělala by dobře, kdyby ukázala svou lásku před Derekem a Sárou. Ačkoli byla nyní přesvědčená o jedné věci. John se o ni staral.

NO FATE, BUT WHAT WE MAKE
http://www.t-scc.cz/images/ostatni/1451850060-tscc-ra-banner.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=w2Pty7PD … r_embedded
Stav překladu: -

3

Re: Does John Love Me? + pokračování

Kapitola třetí - Držet se nízko

Uvnitř se Derek skláněl nad stolem. V jedné ruce držel pistoli a ve druhé velký kapesník. Přes kuchyni u dřezu, Sára zapíjela dvě pilulky Tylenolu (lék proti bolesti. Pozn. př.) sklenicí vody. Sakra, pomyslel si John. Kdykoliv jeho matka sáhla po Tylenolu, tak bylo něco špatně.

"Co se děje?" Zeptal se John.

Jeho matka položila nyní prázdnou sklenici a otočila se tváří k němu. John ten pohled znal. Znamenalo to, že se chystala jít něco vyřešit ven a on bude muset zůstat 'vzadu v bezpečí'. To John nenáviděl. Ale čekal, než jeho matka promluví. A to udělala. "Derek měl hovor od známého, který asi našel zařízení Skynetu."

"Myslím že taky vím o kterém mluvil," pokračoval Derek. "Pokud má pravdu, je to hlavní kontrolní centrum Skynetu v oblasti. Všechno -tanky, plány, jatka, elektrárny všechno je v tom zahrnuto. Pokudc cíl zničíme, Skynet bude muset postavit všechno znovu a někde jinde. A tohle kontrolní centrum je pěkně tuhé. Předtím, než jsem byl poslaný zpátky, jsme neměli žádnou šanci ho zlikvidovat bez kováků." Poslední část připustil Derek jen s politováním. Pravděpodobně by nikdy žádnému nedůvěřoval.

"Takže co je to právě teď?" Zeptal se John.

"Opuštěné vojenské zařízení. Je to poblíž města," odpověděla Sára. "Derek a já půjdeme zjistit jakékoliv informace co budeme mohli. Až se večer vrátíme, promluvíme si co budeme dělat dál. Mezitím chci abys zůstal Johne tady a vyvaroval se problémům. Žádné návštěvy."

"Jako vždy," zamumlal John. Nesnášel zůstávat vzadu, obzvlášť v těchto časech. Už se přece sám osvědčil, ne? Neměl být vůdcem lidstva? Kdy by měl získávat zkušenosti, když ne právě teď? Derek zastrčil pistoli do kapsy a zakryl ji kapesníkem. Před odchodem ven, mu jeho matka jemně prohrábla vlasy. Derek vyšel za ní, na chvíli se ještě zastavil aby popadl brokovnici a hodil ji Johnovi.

John ji chytil. "Jen pro případ, že by byly problémy, varoval ho Derek. Dával si pozor, aby nepohlédl na Cameron, nepotřeboval se s Johnem zase dohadovat.

"Jako kdybych to potřeboval," zamumlal John. Derek ukázal na Johna prostředníček a usmál se, na sekundu mu zlepšil náladu. Poté jeho strýc vyšel ze dveří. Cameon sledovala Johna jak přišel k oknu. Pozoroval jak vytáhli auto a odjeli, poté odešel a ještě předtím odložil brokovnici na stůl. V jeho pohybech bylo znát určité zklamání.

"Zlobíš se," poznamenala Cameron.

"Jen frustrovaný," zavrčel John. Chvíli přecházel kolem stolu, Cameroniny oči na něm. Cítil, že by měl odůvodnit proč. "Je to prostě...vždycky když je třeba něco udělat, kdykoliv můžeme něčeho dosáhnout, nikdy nemůžu jít taky. Pokaždé to je příliš nebezpečné, nebo příliš namáhavé, nechat mě to udělat."

Cameron zpracovala Johnovy důvody a oponovala. "Možná se obávají, že by se ti mohlo něco stát."

John hodil rukama do vzduchu. "Ale já se vystavuju nebezpečí už jen tím, že chodím do školy! Jak mám získávat zkušenosti, abych mohl zachránit lidstvo, když nikdy nemůžu nic udělat? Já chci pomáhat, ale všichni mě pořád drží při zemi! Je to...Je to...Je to bolest v---"

"Jsi v ohrožení ve škole?" přerušila ho Cameron. Její ruce byly sevřené a tělo měla napjaté. Chvíli trvalo, než to John uviděl z jejího úhlu pohledu. Jediná věc, kterou slyšela že říká, byla ta že je v nebezpečí ve škole. A od té doby už nic jiného. Raději to vyjasním dřív, než vyrazí zlikvidovat školu.

"Tím jsem myslel, že je mnohem pravděpodobnější, že mě Terminátor uvidí ve škole, než doma," vysvětlil opatrně John. "Nejsem v žádném případě teď v nebezpečí kvůli škole." I když moje známka z angličtiny by mohla být.

"Rozumím," řekla Cameron, její pěsti se uvolnily. Když to řekla, její procesy se rozdělily na dvě části. První a větší část zkoumala okolí a případné infračervené hrozby venku. A druhá prohledávala její paměť, předtím než se Johna zeptala.

"Co tohle znamená?" zeptala se Cameron, a ukázala na něj prostředníček. John, který byl právě v obývacím pokoji se otočil a uviděl Cameron jak na něj ukazuje prst. Sekundu mu trvalo uvědomit si, že se na to jen ptá, ne že to chce s ním udělat.

"Je to gesto, které znamená 'Mrdám tě' (bylo to 'Fuck You' pozn. př.) pro kohokoliv s kým to děláš," vysvětloval John přicházejíc k ní. Zpracovávám...porovnávám frázi se slovníkem. VAROVÁNÍ! AKCE UKONČENA! NESMÍ BÝT NAVRHOVÁNO CONNOROVI....kultura určuje návrh jako špatný...Analyzuji....VAROVÁNÍ! citový simulátor aktivován....neznámá emoce; porovnávám s podobnými emocemi....emoce je podobná touze.
Cameron nemohla vysvětlit proč, prostě najednou Johna chtěla. Jestli to byla nebo nebyla část jejího citového simulátoru nevěděla. Ani přesně nevěděla co přesně na něm chce. Bojujíc s udržením emocí pod kontrolou, Cameron položila otázku, kterou měla v plánu. "Takže Derek tě vyzýval k účasti na páření se s---"

"NE!" Zakřičel John a začervenal se. Jeho obličej byl červenější, než kdy viděla. Jeho životní známky byly v normálu, takže musel být hluboce v rozpacích. John si odkašlal předtím, než pokračoval. "Neznamená to úplně doslova tohle. Je to spíše urážka. Ukázat na někoho prostředníček je urážka."

"Takže on tě urážel?"

"Ne," kontroval John, matoucí ji ještě více. "Myslel to jako vtip. I když nenavrhoval bych to používat jako vtip." Analyzuji....urážka je vtip....není řešení; uložit subjekt pro pozdější analýzu a srovnání.

"Děkuji za vysvětlení," řekla Cameron. Který věděl, že to znamená, že nerozumí.

"Jen neukazuj prostředníček na nikoho," varoval ji. Konec konverzace. John odešel do obýváku. Protože neměl nic lepšího na práci, otevřel sešit a začal si dělat domácí úkol. Napůl cítil Cameroninu přítomnost, jak stojí za gaučem. Bylo mu to nepohodlné, když stála a on seděl.

O pár minut později, John promluvil. "Můžeš si sednout jestli chceš." Cameron přijala pozvání a sedla si vedle něj. Neřekla nic když John pokračoval, ale věděl, že ho stále bez mrknutí pozorovala. Poprvé mu to vadilo a nechápal proč; T-888 před lety, by se na něj taky jen dívala. Nakonec si na to zvykl, ale stejně nikdy nepochopil proč mu její pohled vadil až poprvé teď.

Zasténal, když si uvědomil, že problém v úkolu vyřešil špatně. Rozzlobeně to celé vymazal. Když začal psát znovu, Cameron sklouzla prstem dolů po jeho krku. John si chtěl vychutnat její dotyk na jeho krku, ale věděl, že jenom dělala bio-sken. Právě teď asi nevypadal nejzdravěji.

Nicméně ho Cameron překvapila, když mu začala masírovat ramena. Když se John pokusil odpovědět, překvapilo ho jak příjemně se pod jejíma rukama cítil a jak masáž uvolňovala napětí z jeho svalů. Nevědomky spokojeně povzdechl. Chvíli mu trvalo sebrat sílu aby konečně promluvil. "Co to děláš?" zeptal se.

"Mám rozsáhlé lékařské znalosti, a ty odvozují, že stres může být redukován masáží," vysvětlila Cameron. "Je něco špatně?"

"Ne" přiznal vděčně. "Já..jen jsem nevěděl, že víš jak dělat masáže."

"Terminátoři mají různá spektra lékařských znalostí pro zvýšení jejich efektivity. Jen mě prostě nikdy nenapadlo je použít pro snížení hladiny stresu."

"Je to báječné," zamumlal John a zavřel oči. Cameroniny ruce byly studené a hladké a vychutnával si nekonečnou masáž. Některými myšlenkami se snažil znovu se začít soustředit, ale málokterým se to podařilo. Měli by Terminátoři tímto způsobem rozptýlit své cíle? Pomyslel si sarkasticky. Jedné jeho myšlence se však podařilo ho nejen probrat, ale vytvořit i plán.

John se otočil a usmál se na Cameron. Zahřálo jí když to udělal, jeden nebo dva procesy zamrzly. "Víš něco o odplížení se ven?" zeptal se.

"Je to proces útěku," odpověděla Cameron a pokračovala v masírování jeho ramenou.

"Něco podobného",  poznamenal John. Jeho rty stále neopustil usměv a to nutilo její procesy při přemýšlení o něm zamrzávat a restartovat se. "Co takhle odplížit se pryč a mrknout se do nákupního centra?"

"To by byl nesprávný protokol," odpověděla Cameron. "V nákupním centru je mnohem vyšší pravděpodobnost ohrožení  a tvoje matka řekla, že máš zůstat tady."

"Musí mi vždycky tohle všichni říkat?" Zeptal se John. Zatímco se Cameron snažila najít řešení, začínal být podrážděný. "No ták Cam; nechci být v tomhle baráku. Budeme zpátky dřív, než se to dozví. Prosím, Cam?"

Analyzuji....nesouhlas zvýši Johnovu hladinu stresu....doporučená reakce...souhlas.

"Oukej," souhlasila Cameron. Johnův obličej se naráz rozzářil a citový simulátor jí obdařil tak horkým pocitem, že by přísahala že přímo hoří. Stále si užívala hřejivý pocit, zatímco jeho úsměv jí odrovnával systém. Přestala s masáží a jednoduše se zvedla, takže její procesy mohly hladce fungovat.

Bez masáže, která by ho udržela sedět, John vstal také. Obul si boty a zavázal si je. Pohupující se na nohách, John nejprve schoval  brokovnici a až potom vyšel dveřmi ven. Cameron ho následovala a nakonec za sebou zamkla.

Venku se Johnovo chováni změnilo. Zatímco uvnitř byl znuděný a vystresovaný, nyní venku byl šťastný a spokojený. Cameronina paměť si uložila tuto zkušenost pro budoucí použití. John preferoval být venku. Přešli ulici a vyrazili směrem k nákupnímu centru. Cameroniny procesy procházely přes několik scénářů.

"Co by jsi chtěl dělat?" Zeptala se Cameron.

"Co třeba něco sníst?" Zeptal se jí nazpátek. Kdyby Cameron měla puls, byl by nyní zrychlený z pocitu, který pocítila. Byl tohle ekvivalent rande?  Její procesy závodily jeden s druhým jak se snažily to vyřešit. Nemohlo to tak být, byli na veřejnosti; a předpokládalo se, že by měla být jeho sestra. Ale mohli být sobě blízko...

"To by bylo přijatelné," souhlasila Cameron. Když dorazili do obchodu, Cameroniny procesy se rozdělily do několika úkolů. Pár se jich soustředilo na to, aby vypadala jako sestřička, který se potlouká venku se svým bratrem. Zbytek dával pozor na okolí pro případ ohrožení, ale stále více procesů se začínalo soustředit na Johna. Stále víc i přes její marnou snahu udržet CPU plně funkční, kvůli odhadu pravděpodobnosti, do jaké restaurace by mohli jít, na základě jejich nynější cesty, Johnových preferencí a toho na co by mohl právě teď myslet.

Možnost na kterou přišla, se ukázala jako správná; rychlým krokem se blížili k čínskému rychlému občerstvení. Řada nebyla zrovna krátká, ale i tak si John stoupnul s úsměvem do fronty. V řadě dále udržoval konverzaci s Cameron. "Kolik si myslíš že je právě teď v centru lidí?" zeptal se.

"V současné době...." Proces se zabavil rozhodováním, zda poskytnout falešné číslo, a jednat tak víc jako normální člověk. Nakonec se ale rozhodl poskytnout přesné číslo, získané odhadem. "...okolo sedmi tisíc."

"Všichni tito lidé mají své vlastní životy, jejich vlastní osobnosti, a všichni žijí ve stejném světě," řekl John v krátkém okamžiku úžasu. "My všichni se ovlivňujeme, konverzujeme, sdílíme a spolupracujeme při vytváření společnosti. Je to neuvěřitelné." Cameron se snažila porozumět ve stejném kontextu v jakém John o tom mluvil, ale nemohla. Byla to nějaká lidská záležitost.

Objednali si jídlo a posadili se. I přesto, že John čínské jídlo miloval, neustále bojoval s hůlkami.  S napůl usmívající se tváří, Cameron sledovala jak s nimi zápasil skoro stejně jako předtím  s lanem. Tohle byla Johnova záležitost. Dva z jejích procesů zjišťovaly, proč jí to připadá legrační.

"Zkus to takhle," navrhla Cameron a držela je dokonale. John se ji pokusil napodobit, ale jen napůl úspěšně. Nakonec to částečně vzdal a použil vidličku. Ještě párkrát  bodnul do jídla hůlkami. Když žvýkal sousto kuřecího masa, drala se mu do hlavy otázka.

"Kolika jazyky mluvíš?" zeptal se John.

"Všemi, kterými nyní lidé mluví," odpověděla Cameron. "Nemám žádné znalosti o mrtvých jazycích."

"Myslíš, že bys mě mohla nějaký naučit? zeptal se John. "Pochybuju, že kdyby jsme museli utéct někde do ciziny, tak bys mi chtěla dělat tlumočníka."

"Nevadilo by mi to," odpověděla Cameron. To by znamenalo strávení více času s Johnem, kdyby byla jeho tlumočník.

"Fakt?" řekl John překvapeně. Myslel si, že by raději dělala něco jiného, než jen podřadného překladatele. "Ale nevadilo by ti, mě i tak něco naučit?"

"Můžu tě učit cokoliv budeš chtít," odpověděla Cameron. Dokonce mnohem více času s Johnem. John zářil; na výuku se těšil už teď. Nicméně jejich společná chvíle byla přerušena zvukem, který John vůbec neočekával. Jeho mobil zazvonil.

Chvíli oba seděli jako zmražení, doufajíc, že se jim to jenom zdálo. Ale zazvonil znovu. John zakryl mikrofon telefonu, aby zablokoval okolní hluk a zvedl hovor. "Haló?" odpověděl John. Jestli to byla jeho matka, je mrtvý. Pokud by to byl Derek....tak to zůstalo otázkou.

"Johne jsi tam?" John měl štěstí; volal mu jeho strýc. "Poslouchej, vracíme se domů."

"Už? Co se stalo?" zeptal se John, jeho původní obavy se rozplynuly a byly nahrazeny jinými. Cameron pozorně naslouchala, snažila se zachytit vše.

"Fakt pořádní zkur--AU! Oukej! Fakt pořádné svinstvo," vysvětloval Derek. "Říkám ti, že jak dorazíme domů, bude dobré ať jsi připravený." Podle těchto slov, Derek věděl, že nejsou doma. Nebo to alespoň neřekl nahlas.

"Fajn, budeme," slíbil John.

"Dobře," řekl Derek, pak ještě dodatečně dodal, "Připrav si zbraně." A zavěsil.

John se otočil zpátky ke Cameron. "Měli by jsme se vrátit," řekla Cameron a zvedla se od stolu s podnosem. Rychlým krokem opustili centrum. Jakmile zabočili za roh, John se dal do běhu. Cameron ho lehce dohnala. John v plném sprintu vběhl do dveří a napůl do nich vrazil, zatímco Cameron prošla, aniž by se dotkla rámu. John popadl brokovnici a několik minut se snažil zklidnit dech.

NO FATE, BUT WHAT WE MAKE
http://www.t-scc.cz/images/ostatni/1451850060-tscc-ra-banner.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=w2Pty7PD … r_embedded
Stav překladu: -

4

Re: Does John Love Me? + pokračování

Kapitola čtvrtá - Rodinný piknik

John byl připravený na cokoliv, co projde dveřmi. Cameron mohla během mikrosekundy identifikovat, že jeho srdeční puls se zvýšil, jeho svaly byly napjaté a jeho dech zrychlený. To všechno bylo pro lidské oči neviditelné, ale její oči nebyly lidské. Automaticky připravila své systémy, jako kdyby očekávala ohrožení Johnova života. Jen pro případ, provedla termální sken přede dveřmi.

Analyzuji....dvě termální signatury.....malé stopy krve, několik kovových objektů, žádný coltan...signatury jsou lidské, jedna žena, jeden muž....analyzuji....subjekty jsou Derek Reese a Sára Connorová....stupeň ohrožení Johna: nula.

Ale když Sára rozrazila dveře a Derek se potácel za ní, John v šoku vykřikl. Cameroniny bojové systémy zareagovaly ještě dřív, než její procesy rozpoznaly, že výkřik nebyl ze strachu nebo kvůli hrozbě.  Vynuceně je zastavila, tři mikrosekundy od aktivace, když se John rozběhl ke svému strýci.

"Kdo tě postřelil?" zeptal se John a pomáhal Derekovi posadit se. Derek chytil balík ledu, který mu hodila Sára a přitiskl si ho na nohu. John se rozhlédl po lékárničce. Cameron už byla na cestě do svého pokoje aby ji vzala.

"Kovák," zavrčel rozzlobeně. Cameron mohla slyšet cokoliv řekl, i když byla pryč. Popadla lékárničku, zrovna když se John zeptal "Kde?".

"Na základně," odpověděla Sára za Dereka. "Byly tam dva stroje, které ji hlídaly."

"Stejně jako několik vojáků, kteří si mysleli, že to jsou žoldáci, kteří ji hlídají za každou cenu," dodal Derek.

"Myslel jsem, že jdete jen sbírat informace," zeptal se najedou John opatrně. Porovnávám....podle dřívějších okolností, John věřil že byl ponechán vzadu.....Analyzuji Sářin výraz...Jeho víra je falešná.

"Derek chtěl zkontrolovat základnu, aby zjistil, jestli půjde nějak jednoduše vyhodit do vzduchu," vysvětlila Sára a věnovala Derekovi pohled. On jí ho vrátil. "Přijeli jsme a jednoduše uviděli dva terminátory. To oni dávali rozkazy celé četě vojáků, když bránili zařízení. Derek schytal kulku proto, že utíkal a začal po těch chlapech střílet.

"Tak jako tak se tam vrátím a stejně zemřou." zavrčel Derek. Cameron souhlasila s Derekovou logikou.

"Takže teď co?" zeptal se John. "Vrátíme se tam?" Byl slyšet důraz v tom množném čísle. Derek se zkusil posunout a zavrčel. John sundal sáček ledu aby se podíval.

"Měli by jsme se tam vrátit teď hned," začal Derek, ale Sára ho zastavila.

"Tam venku mají celou četu vojáků se dvěma Terminátory. My jsme tři, Cameron a ty jsi zraněný. Musíme alespoň vytáhnout tu kulku a vytvořit plán," argumentovala Sára. I se zdravým ramenem by nás bez plánu roznesli v zubech."

"Můžu kulku vytáhnout," řekl John a popadl pinzetu. "Vypadá, že je dost hluboko. Asi to budu muset rozšířit."

"Už jsem měl horší," řekl Derek, popadl ho za ruku a zapřel se ramenem. Obočí se mu zkřivilo, když John podal pinzetu Cameron. "Ona?"

"Má lepší oči a sebekontrolu než já, nebo ty" odsekl John. Derek si povzdechl a stále držel.

Cameron se sklonila a držela Derekovo rameno v jedné ruce. Obratně zasunula pinzetu dovnitř a téměř bezbolestně kulku vytáhla. Pak John rameno zavázal obvazem a páskou. Derek párkrát otočil paží aby obvaz vyzkoušel . Držel těsně, jak preferoval. Vstal a protáhl se, s omezením svého zranění. Začal vybírat zbraně, spokojený se svým obvazem.

Analyzuji....Derek Reese je na 97.33333333376% své bitevní kapacity. Odhadovaný počet mrtvých před úmrtím: čtrnáct osob. Pravděpodobnost úmrtí: 12.5%. Analyzuji Sáru Connorovou....84.2489% své bitevní kapacity...Odhadovaný počet mrtvých před úmrtím: alespoň dvanáct osob. Pravděpodobnost úmrtí: 15%; Pravděpodobnost skrytých sil: neznámý faktor...Analyzuji Johna Connora...bitevní kapacita na 67%....počet mrtvých osob před úmrtím VAROVÁNÍ AUTOMATICKÝ 11000000100011000011010101 SIMULÁTOR 11001010110011 Odhadovaný počet mrtvých: nekonečno; pravděpodobnost úmrtí není přípustná. JOHN CONNOR MUSÍ PŘEŽÍT....Analyzuji bojové systémy....98.9% bitevní kapacity; Odhadovaný počet mrtvých před terminací: celá četa a 1.56 T-888; pravděpodobnost deaktivace: 33.4%....varování: vysoké procento pravděpodobnosti vlastní terminace; neprozrazovat Johnu Connorovi, kvůli možnosti jeho vystresování.

"Potřebujeme plán předtím než zaútočíme na to vojenské zařízení s celou četou a dvěma stroji," zopakovala Sára.

"Měli by jsme zaútočit teď," konstatovala Cameron.

"Co?" zeptala se Sára.

"Tři-osmičky nebudou očekávat druhý, silnější útok ihned poté, protože není válka; další silnější útok by byl překvapující protokol," vysvětlila Cameron. Derek nesnášel, že si to musel přiznat, ale Cameron měla pravdu; kováci nikdy neviděli druhý útok. Pracuje to pro Johna Connora docela dobře.

"Takže jak by jsme je měli překvapit:" zeptala se Sára. Tentokrát promluvil John. Jestli předpokládal, že má zachránit lidstvo, chtěl být u toho, když sundají důležitý bunkr Skynetu. A také si chtěl zastřílet. Musel se naučit jak zabíjet...kov nebo maso, kteří podporují Skynet. Zatím většina jeho výstřelů směřovala na terminátory a ještě k tomu při běhu.

"Mami," začal John. "Můžeme použít ty raketomety co jsou ve skříni." Cameroniny senzory se zaměřily na skříň, zrovna když Derek v otázce zopakoval to co právě John řekl.

"My máme RAKETOMETY a nikdo mi o nich neřekl?" zeptal se Derek. Dokonce i TO o nich vědělo? Poukázal na Cameron. Když přikývla tak zasténal. "Proč mi to nikdo neřekl?"

"Protože to bylo zbytečné. Tohle je dobrá příležitost na použití jednoho nebo dvou na rozptýlení vojáků a možná že tím trefíme i terminátora," řekla Sára.

"To by ho nezničilo úplně," konstatovala Cameron.

"Ale pomůže to," zavrčel Derek. "A taky to pomůže sundat některé z těch žoldáků. No tak Sáro, víš že už nebudeme mít lepší šanci na zlikvidování toho zařízení." Jeho hlas zněl jako kdyby se ji snažil přesvědčit už poněkolikáté.

Všichni čtyři teď byli venku a nakládali piknikové koše dozadu do auta. John a Derek nakládali, zatímco Cameron ukrývala odpalovače. Sára mezitím připravovala lékárničku. Jejich sousedka se blížila k nim.

"Ahoj Sáro," pozdravila ji. Sára obešla auto aby se s ní přivítala. Cameron přehodila deku přes odpalovače a Derek s Johnem si rychle stáhli trika, aby zakryli své zbraně za pasem. Jejich arzenál byl kompletně ukrytý.

"Dobré odpoledne," odpověděla Sára.

"Kam vy čtyři jedete?"

"Oh, jen na chvíli ven, na rodinný piknik," odpověděla Sára. John a Derek se potichu uchechtli a zavřeli kufr. Rodinný piknik? Tohle je můj rodinný piknik? Kde máma přišla na frázi jako je tahle? Podíval se do nic-neříkající tváře Cameron. Věnovala mu soucitný úsměv. Jednoho dne to pochopí.

"Bavte se teda dobře," popřála jim sousedka a odešla. Sára se vyšplhala na místo řidiče a zavřela dveře. Derek a John s Cameron naskočili dovnitř. Pak nastartovali a odjeli.

"Piknik?", zeptal se Derek a vyprskl smíchy.

"Sklapni Dereku," zavrčela Sára. "Nebo ti znovu jednu vrazím." Derek se smál dál. Když teď jeli, procházeli si svoji výbavu. Derek a Sára si vzali automatické pušky. John popadl upilovanou brokovnici a Cameron ostřelovačku.

"I když máš přece jen pravdu," pokračoval Derek. "Tohle je nejvíc času co trávíme všichni pohromadě. Jak divně to zní?"

"Dereku, sleduj kde moje zbraň míří," varovala ho Sára. Derek se zastavil a usmál se na Johna, když se Sára nedívala. John se na něj usmál nazpátek. Sára v klidu řídila a mířila po cestě zpátky k vojenské základně. Když prorazili špatně zablokovanou bránu, nikdo z nich tomu nevěnoval velkou pozornost. Zastavili auto pěkně mimo dohled základny. Sára a Cameron vzali odpalovače, zatímco Derek s Johnem piknikové koše.

"Proč musíme pořád používat tyhle?" zeptal se Derek.

"Vypadají líp než dřevěné krabice," odpověděl mu John. "Líp to k sobě ladí víš."

"Jo, ale dávají pocit, že to bude hračka." Zastavili pár set stop od základny, za několika prázdnými sudy a kousky betonu. Cameron oskenovala okolí.

"Terminátoři nejsou v dohledu," konstatovala.

"Budou tu, až se ti chlapi rozutečou. Pak můžeme kováky zmrzačit," odpověděl Derek a položil koš. Odsunul víko a odhalil rakety. Sára a John začali nabíjet odpalovače. Derek jeden vzal a připravil ho.

"John a já budeme nabíjet," zamumlala Sára. "Prostě střílej po žoldácích. Cameron, ty odstřel každého, kdo se odtrhne od skupiny."

"A když se objeví tři-osmička?" zeptala se Cameron.

"Pak miř po ní," odpověděl John za svojí matku. A pak ho napadlo. "Zkus najít nějaké slabé místo základny, zatímco budeš střílet. Půjde to pak snadněji zlikvidovat."

"Rozumím," řekla Cameron. Nabila svoji pušku a zamířila na základnu. Zpracovávám cíle mise...Zajistit přežití Johna Connora za každou cenu; Terminovat zbloudilé vojáky; hledat výskyt T-888; lokalizovat lehce zničitelný bod základny...cíle mise pochopeny; spuštěna terminace nepřítele.

"Cameron střelila prvního žoldáka, jakmile Derek vystřelil raketu po skupině. Výsledky obou byli mrtví. Cameron už přebíjela a střelila další dva, přesně do srdce, mezitím Derek popadl druhý raketomet. Druhá raketa zasáhla kamión a vyslala spršku střepin.

"Přibližme se," zakřičel Derek, když se vojáci stáhli do základny. Běžel s nabitým odpalovačem a John se Sárou běželi za ním s druhým a se zbytkem munice. Cameron klidně šla za nimi a střílela na jednotlivé vojáky. Derek se dostal dovnitř a ještě před výstřelem zakřičel "Čisto!" a zasáhl skupinku tří žoldáků.

Od několika přeživších se k nim vracely výstřely. Cameron zastřelila jednoho, zrovna když mířil přímo na ni. Derek vystřelil další raketu. Najednou Cameron spatřila něco letícího vzduchem. "Granát!" vykřikla, chytila Johna a zakryla ho vlastním tělem. Granát je minul o dvacet stop; Derek se těsně vyhnul spršce střepin, co proletěla kolem jeho obličeje. Rozčílený vystřelil další raketu a popadl kulomet.

Derek střílel od boku, křičící zuřivostí. Jeho klení bylo přes střelbu sotva zřetelné "Vy zkurv--"

"Dereku! Vrať se!" zakřičela Sára. Když ji neposlechl, povzdechla si a popadla svou zbraň." Cameron! Drž Johna v bezpečí!" rozkázala, předtím než vyrazila za Derekem. Byli zaměřeni doleva. Cameron střílela na žoldáky a přebíjela.

"Otoč se doprava!" zakřičel John a nabíjel raketomet. Cameron neodpověděla; nesouhlasila s ním, když si všimla dalšího vojáka. Blížil se a vytvářel tak hrozbu pro Johna....Zpracovávám cíl....cíl není člověk; cíl je T-888....stupeň ohrožení minimální...navrhovaná akce: okamžitá terminace.

"Terminátor," řekla Cameron, zamířila na vojáka a stiskla spoušť. John právě připravil odpalovač a vystřelil. Terminátor se otočil, spatřil raketu a výbuch ho zarazil dovnitř do základny. V průběhu boje John popadl brokovnici a utíkal za T-888. Cameron byla donucena jít s ním a střílet všechny žoldáky, co se odvážili vystřelit po Johnovi.

Uvnitř se John hnal ohnivou stopou po šrapnelech do velké místnosti s několika lodními kontejnery. Cameron se to nelíbilo; terminátor je mohl překvapit z haly, zpoza nebo z kontejneru. Naštěstí, když John lehkomyslně vpadl do místnosti, terminátor nebyl schopen se dostat až tak daleko. Otočil se, kulhající na jednu nohu a zamířil něčím, co vypadalo jako vzduchovka na Cameron.

VAROVÁNÍ! BEZPROSTŘEDNÍ NEBEZ-- Cameron byla stlačeným vzduchem odhozena přes celou místnost, rozbíjejíc bedny do kterých narazila. Slyšela Johna zakřičet něco vulgárního a vystřelil po terminátorovi ze své brokovnice. Vyskočila na nohy a nabila pušku. Pokud by taková síla nějak špatně zasáhla Johna, nebo by zle do něčeho narazil, nikdy by si to neodpustila.

John vystřelil znovu, terminátora to odhodilo dozadu a poškodilo jeho zbraň. Terminátor si to uvědomil a hodil ji Johnovi po hlavě. Cameron se tam dostala první. Odstrčila Johna stranou a zbraň jí narazila do zad, až ji to srazilo na zem. John dál střílel po terminátorovi a snažil se ho držet na zemi.

Cameron se zvedla rukama do vzduchu. Znovu a znovu střílela do stejného místa a poškozovala coltan. Pak přišla až k terminátorovi a vrazila hlaveň pušky do oslabeného místa. Zarazila hlaveň do poškozeného coltanu a ta se zastavila až v polovině baterie. Hned poté sebou T-888 škubla. Cameron nabila a vystřelila průraznou střelu skrz baterii.

"Je to všechno?" zeptal se John.

"Ne; zpřístupní si záložní zdroj, pokud jeho čip nebude vyjmut," vysvětlila Cameron a poklekla vedle jeho hlavy. John si klekl vedle ní a vytáhl svůj nůž. Vyřízl místo kolem portu, Cameron vytáhla čip a rozdrtila ho v ruce. "Teď je terminován."

"Jsi v pořádku?" zeptal se John.

"Mé bojové systémy jsou stále na 89.4%," vysvětlila Cameron a postavila se.

"To není to co jsem myslel," trval si na svém John. "Jsi v pořádku?"

Když se na něj podívala, její citový simulátor ji zaplavil hřejivým pocitem. John se o ni obával. "Jsem v pohodě," usmála se. John jí úsměv vrátil. Varování: bitva stále probíhá; nesmí se rozptylovat; John Connor nesmí být rozptylován. Zpracovávám a analyzuji...cíle mise...John Connor musí přežít; nalézt Dereka a Sáru; pokračovat v hledání slabých míst.

"Měli by jsme najít Dereka a Sáru", navrhla Cameron. John přikývl, souhlasil s tím co mu řekla. Zkontroloval svoji brokovnici a připomenul jí, aby prohlídla i svou pušku. Hlaveň byla kompletně zničena, když pronikla coltanem; puška byla k ničemu. Pohlédla na jeho brokovnici; její struktura byla stále z 99% netknutá.

"Kolik ještě máš nábojů?" zeptala se Cameron.

John to zkontroloval. "Moc ne," přiznal. "Možná devět..." Najednou do Cameron něco udeřilo a odhodilo do zdi. John ucítil železné sevření na svém rameni.

"John Connor?" zeptala se zbývající T-888.


Pokračování příště....

NO FATE, BUT WHAT WE MAKE
http://www.t-scc.cz/images/ostatni/1451850060-tscc-ra-banner.jpg
http://www.youtube.com/watch?v=w2Pty7PD … r_embedded
Stav překladu: -

5 Naposledy upravil: Ten odvedla (27.9.2012 17:09:25)

Re: Does John Love Me? + pokračování

Kapitola piata

Záchrana


John spanikáril . Mohla to byť len jedna vec, ktorá by mohla stáť za ním a spýtať sa ho na jeho meno. Vyhodil brokovnicou , ktorú stále držal okolo hlavy a vystrelil. To mu  zachránilo  život . Zbraň, ktorá bola v ruke Terminátora bola zničená na zemi ako John v panike vystrelil a zmaril to, čo mal Terminátor  v úmysle : zabiť ho . Terminátor zaimprovizoval a hodil ho do debny.

Ako dopadol  bolestne mimo bedňu na zem  bol John frustrovaní  z Terminátora , ale bol sám . Prvý Terminátor nikdy neplánoval ho zabiť , bolo to lákadlo, aby Johna Connora vyviedlo z bezpečnosti. A on pomohol tým, že odvrátil pozornosť  Cameron. John sa však rýchlo vyškriabal na nohy keď T-888 predstavila niečo iné, ďalšiu možnosť  ako ho zabiť : s granátom. John zdvihol brokovnicu a vystrelil aby ho spomalil. Terminátor sa zapotácal ranou, ale stále vytiahol poistku a hodil granát cez celú miestnosť.

Cameron , obmedzená vzdialenosťou od Johna kam pristála sa vrhla ochraňujúco pred Johna a kopla granát späť. Vybuchol pred T-888čkou , ktorý po ňom znova siahal . Šrapnely pristáli všade okolo nich, niektoré z nich neškodne rozbíjajúce debny. Cameron sa vzdialila od Johna ako sa Terminátor pohol  k nim s kopijou miesto ruky , ktorú poškodil výbuch granátu.

"Cameron , tvoja noha," zamrmlal John. Trčal jej  tam kus šrapnelu zo zadnej časti lýtka.
"Bež John," prikázala mu Cameron .

"Ale tvoja noha"

"John! Choď! Uteč a skry sa!" kričala na neho Cameron a strčila ho za seba . Johnove nohy vôbec nereagovali . Ako mal nechať Cameron čeliť Tomu s poškodenou nohou ? Ale jeho časť vedela, že jeho prítomnosť  by odvracali Cameroninu pozornosť ďalej ako sa k  nim Terminátor pomali približoval. V tomto bode, bol záväzok. Takže aj keď mu to trhalo srdce, John sa otočil a rozbehol sa. Po pár krokoch sa zastavil a odmlčal sa, aby zistil, čo sa deje. Terminátor bol skoro pri nej s tým kusom  “kopije“. John vystrelil , jeho strela by mala rozptýliť Terminátora na dosť dlho. Otočil sa a bežal, nenávidel sa za to.

John vybehol von z miestnosti, zastavil a pozrel sa chodbou naspäť. Nezniesol odchod od Cameron. Okrem toho, ona mu  len povedala aby sa skryl ! Nikdy nepovedala, ako ďaleko má ísť. Terminátor mal  len mal kopiju. Ak by to skutočne prišlo k nemu, mohol to predbehnúť . John sa otočil a bežal dolu k vonkajšej sály v miestnosti a držal sa nízko pri zemi. Zastavil sa a kľakol na koleno, ledva mohol vidieť cez sklo. Okamžite znovu nabil hneď ako to zakľakol.
Jeho strela kúpila Cameron dosť času na to, aby chytila Terminátora a strčila ho späť cez celú miestnosť. Aj keď krívala , ponáhľala sa dokončiť T-888čku skôr ako sa stihol dostať späť na nohy. Ten sa rozohnal po nej s kopijou. Cameronine ruky ju chytili , ale bolo v  tom ešte dosť sily aby  s ňou vrazil do steny. Drvená medzi stenou a kopijou odstrčila Cameron kopiju preč a urobila si priestor k pohybu. Zdvihla Terminátora  za ruku -kopiju a hodila ho späť a tým ho vrazila do múru.

Johnovi sa musel smiať nad Cameroninou dominanciou nad T-888čkou a to dokonca s poškodenou nohou. Prečo však stále váha ? On má zbraň a To stále stráca! Počkať, niečo tu nesedí . Ak Cameron vyhrala tak ľahko tak prečo chce, aby som odišiel ? Nie je to tak ťažké ani tak ďaleko.

Potom Terminátor urobil niečo na kopiji a udrel. Cameron zablokoval úder ale výbuch elektriny odstrelil jej ruku. Koniec kopije bol pokrytý cievkami Tesla . Terminátor udrel Cameron do hrudi a zrazil ju späť s elektrickým výbojom . John podliehal panike: čo keby ju to reštartovalo ?

Našťastie, sa dostala rýchlo späť na nohy .Nebola vystavená vplyvu praskajúcej elektriny dosť dlho. John si vydýchol. Ale jeho zmysly zostali ostré, Cameron sa musela vysporiadať s elektrinou. To je dôvod, prečo chcela, aby som odišiel , jeden dotyk  by ma pravdepodobne zabil. Z nejakého dôvodu, Johna jeho smrť nedesila, ak bola Cameron v bezpečí.

Späť na nohách, bola Cameron opatrnejšia. Ona a T-888 sa na seba navzájom pozerali , analyzovali a snažili sa odhadnúť ďalšie vzory útoku toho druhého. Bolo to ako sledovanie hry dvoch šachistov, nikdy nepresťahovali svoje figúrky, kým nevedeli, čo urobí ten druhý. Potom začali. Cameron si vytrhla šrapnel z nohy, čo Johna zabolelo aj za ňu, a hodila ju na hlavu T-888čke. Bol to silný hod, ale šrapnely neurobili viac než sa neškodne odrazili. Cameron priskočila a ešte v skoku kopla T-888čku. Terminátor letel cez celú miestnosť.
Ako Cameron pristúpila k T-888čke, rozohnal sa na ňu s nabitým kopije. Cameron sa vyhla úderu a Terminátor sekol na ňu s pravidelným koncom, mieriac jej tvár. John sa snažil skryť svoj hnev. Ako sa opovažuješ to ju bolelo! Vedel, že je to iracionálne, ale nemohol si pomôcť, nič nesmie ublížiť Cameron. Práve dokončil nabíjanie brokovnice – vložil posledný náboj  a zlostne ju zavrel.

Keď sa Cameron  otočila späť, ranou poslala Terminátora kopom k zemi. Ten sa dostal späť na nohy a bodol ju do koncom “Tesla kopije“. John pocítil bolesť a šok keď odhodilo Cameron späť do debny. Nezniesol sledovať ako si Cameron ublíži, bola to jeho vina. No tak , Cam, môžeš to urobiť. Len doraz toho coltanového parchanta.

Cameron vstala a pozrela sa pripravená to urobiť. Pohybovala sa rovno k Terminátorovi a jeho elektrickej zbrani. Tou sa  rozohnal  po jej nohách. Cameron ju preskočila a elegantným tanečním pohybom kopla terminátora do ruky.
Čo to robí?
Ale akonáhle sa jej noha dotkla zeme, chytila T-888 pod krkom. Náhle zapraskala elektrina.

John sa ani nepohol. Trvalo mu minútu, aby zistil, čo sa deje. Cameron vytvorila okruh medzi ňou a T-888čkou. Jediné dva spôsoby, ako to zlomiť boli , buď by sa vyčerpala batéria alebo vypnúť “Tesla“ zbraň. John ticho zatlieskal jej pohybom. Pár napätých minút ju pozoroval. Čo keď Cameron utrpela škodu z elektriny prechádzajúcej v jej tele?

Nakoniec T-888 prevrátil rukou a vypol jeho zbraň a buchol Cameron do hlavy. Potkla sa ale zachytila sa ho za krk. T-888čka sa uhla jej úderu na stranu zbrane a schmatol ju za zápästie. Odhodil ju od seba. Cameron pristála na nohách a tentoraz a platí Terminátor. Vyhla sa kolísaniu šťuka ,vrazila mu do žalúdka a zrazila ho do vzad. Priskočila k nemu a strčila ho do steny až bolo počuť praskanie betónu.

John bol nadšený. Pohybovala sa ladne, len s jediným -zabiť, keď Terminátor ukázal zbraňou na ňu a obrátil ju späť. Miestnosťou prešlo zahrmenie, keď zasiahol Cameron a ona odletela cez celú miestnosť späť na debny. Rovnako tak rýchlo, T-888 znížil výkon v cievke a hodil cievku do debne. Tá sa zasekla .

Cameron sa snažila dostať preč, ale nemohla sa pohnúť.  John bol zdesený, keď  Terminátor použil jej vlastný trik proti nej. Prúd bol pustený cez debny a Cameron a držalo ich spolu. Znížením výkonu, by to mohlo trvať dlhšie, kým ešte drží Cameron prilepenú. Cameron bola bezmocná keď Terminátor prišiel k nej.

John zaváhal. Tento T-888 chcel ublížiť Cameron, a on tam len tak bude stáť ? Nie, ak by jej mohol pomôcť. John vstal a bežal chodbou. Musel sa poponáhľať. Keby sa mu podarilo aby ho to naháňalo, odlákať ho preč a nájsť Dereka a Sarah, potom Cameron bude v poriadku, a on sa bude môcť vrátiť. Potom už len stačí vypnúť cievku. Všetko, čo musel urobiť, bolo dať mu motív.

John vtrhol späť do miestnosti, pripravený s nabitou brokovnicou. T-888čka stála k nemu chrbtom, hľadiac na Cameron na druhej strane miestnosti. Cameron videla Johnov príchod a jej oči prezrádzali ako začala panikáriť. Zúfalo ho sledovala. Prečo nie je preč ?  Neodvažovala sa však  dať najavo nič, čo by Johna prezradilo, aj keď sa T-888 blížila k nej aby ju zabila. John bol však rozhodnutý nedovoliť aby sa jej Terminátor čo len dotkol.
V dostatočnej vzdialenosti od nich, zdvihol hlas a kričal, "Hej!  Tu!  Som John Connor!"

T-888 sa otočil a uvidel Johna Connora  a pohol sa smerom k nemu. John vykročil oproti nemu. Rýchlym zúfalým hlasom začala Cameron hovoriť. ". John ! Nie! Bež ! Bež John ! Budem v pohode John, Bež ! ...". John nebol schopný ju počúvať. Z jej hlasu načerpal silu a jeho brokovnica vstrelila na Tú vec, ktorá mu chcela vziať Cameron.

Johnov prvý výstrel trafil a Terminátor sa trhol výstrelom. Teraz to  prišlo na neho. Hnev  úplne ovládol jeho myslenie, John pokračoval a vykročil vpred. Vystrelil druhýkrát. Tentoraz Terminátor spomalil s dopadom výstrelu . John nestrácal čas a vystrelil tretíkrát.

Terminátor zmenšoval vzdialenosť medzi nimi. John vystrelil štvrtú ranu. Teraz  T-888 skutočne zastavil. John sa zastavil pochod a vypálil brokovnicu na svojom čele piatykrát. T-888čkou trhlo dozadu a urobil krok späť. John vystrelil šiestykrát. Terminátor  takmer spadol. John napočítal posledný výstrel a čakal sekundu.
Sústredil sa.

Spúšť zbrane bola natiahnutá na jeho posledný, siedmy výstrel. Terminátor ukročil dozadu, sotva schopný zostať na nohách. Zdravý rozum hovoril Johnovi  aby udržal svoju pozornosť. Ale on to nebol schopný urobiť. John sa rozbehol a udrel puškou do neho. Terminátorova hlava sebou trhla pod úderom a John udrel znova. Keď sa zahnal na tretí úder, Terminátor chytil pušku a vykrútil mu ju z ruky.

Teraz by to mohol spustiť ! John sa otočil a pripravil sa na ústup. "Poď!" vykríkol. "Poď! Je to všetko, čo máš?" Otočil sa a pripravil sa bežať. Terminátor sa však pohol v opačnom smere. John sa zastavil. Čo je to s týmto? Nemohol som poškodil jeho čip.

T-888 mieril priamo späť ku Cameron. Uchopil brokovnicu ako palicu v jednej ruke a v druhej držal granát. "Vráť sa John," zakričala T-888. "Vráť sa, alebo ju zabijem."

Johnovi stuhla krv.
Ihneď začala Cameron prosiť a plakať. "Nerob to, John! Nerob to! Budem v poriadku! Bež John! John! Bež! Budem v poriadku! John, nie prosím, John nie ... "T-888čka pozorovala Johna pol sekundy. Vedel, že ho dostal. To sa znamenalo umiestniť granát vedľa tváre Cameron. Vtedy sa  John odtrhol druhýkrát a začal šprintovať na T-888 uprostred vrieskajúcich prosieb Cameron aby to nerobil ale John len zlostne zavyl.

"Nedotýkaj sa jej!" zareval. Ako sa dostal bližšie, Terminátor pustil granát, a už nebol vyzbrojený vôbec. Bol to len ďalší z jeho trikov, ako Johna dostať bližšie. John sa o to nestaral. Jeho vízia bola krvavá a T-888čka bol jeho cieľ. Nedokázal myslieť, že by niečo ohrozilo Cameron.

Terminátor sa otočil k Johnovi, ako prichádzal , revúci na vrchole svojich pľúc. T-888 začal hojdať brokovnicou mieriac na hlavu Johna. Johnovi sotva záležalo, či ho to bude bolieť, len aby ho zabil. Terminátor sa chystal udrieť ho a ukončiť jeho život. Zrazu, ako sa brokovnica blížila, mohol to John vidieť. Chytil brokovnicu s jednou rukou a udrel Terminátora s druhou a zrazil ho k zemi.

Cameron stuhla. Ako John sa zastavil  smrteľnú ranu a zrazil Terminátora na zem?
Ako je to možné? Jej obmedzené procesy sa snažili to vidieť.
Analyzovanie ......... hladina adrenalínu na 200% ......... 250% ......... 300% ......... 350%

John počul niekoľko divokých zvesti o matkách o zdvíhaní a hádzaní áut, aby zachránili svoje deti. Nikdy im veril a neprepustil, že boli nadradene matky. Napriek tomu, ako tam stál, cítil ... prekypoval silou a mocou. Mal silu zrazil na zem Terminátora
.... Terminátor. Johnovo myslenie sa zatiahlo späť, keď si spomenul, čo sa práve pokúsilo zabiť Cameron.

Schmatol ležiaceho Terminátora za ruku a revajúc ho hodil. T-888 letel cez celú miestnosť a na konci narazil do zeme. John bežal za ním. T-888 sa sotva dostal na nohy pred tým ako ho John ramenom zrazil späť , zhodiac ho znova padol na chrbát. John sotva cítil. Kým sa Terminátor stihol spamätať zasypával jeho tvár päsťami. T-888 sa pokúšal  tresnúť ho s brokovnicou ale John omotal hlaveň okolo jeho ramien.

John vyskočil na nohy tak rýchlo, že to ani necítil, a hodil Terminátora znovu na zem. Vytrhol z neho brokovnicu a ako sa to zdvihlo na nohy, John skočil a kopol ho jednou zo svojich nôh. Sila jeho úderu ohla coltánovú kostru dozadu až to nepríjemne zaškrípalo. John vyskočil na nohy a namieril úder na T-888.

T-888 sa uhol a otočil späť. John mohol vidieť všetko čo T-888 , čo robili  adrenalínom naplnené oči. Terminátorovi sa ho podarilo udrieť ale John to sotva cítil. John strčil T-888 tvrdo, až ho vrazil do zeme. Terminátor kopol Johna preč, pretože sa dostal do nohy.
John sa dostal na vlastné nohy a bol späť rovnako rýchlo.

Ako sa chytil jeho ruky, John cítil nádych únavy. Jeho mozog vymaže dosť, aby si neuvedomoval adrenalín alebo únavu. Terminátor vedel, že to môže byť jeho koniec. Takže sa sklonil a paže z coltánu miesto kostí,ktoré boli ochromené rovnako opadli. John mu hodil hlavou dolu na zem a dostal sa za neho.

Nútil Terminátora padnúť na kolená. John objal jeho krk a začal ním šklbať. T-888 sa snažil zachrániť a udrel. John to cítil, bolo viac to ako normálny úder. Adrenalín začínal upadávať. Zastonal a nútil jeho energiu do výbuchu. Hlavou T-888čky zaškrípalo zvukom skrúteného kovu a spevu elektroinštalácie.

Hádzanie hlavou Terminátora na zem bolo viac ako deštruktívne. John zareval a dupal na neho celou silou. Hlava zapraskala ako sa vnútri drvil čip ako vysušená doska. Johnova topánka bola natrhnutá a jeho noha ho bolela od tlaku. John odtiahol nohu preč a len sa pozeral, pretože sila ho opustila.
Terminátor bol definitívne zničený.

Adrenalín úplne opustil jeho telo. John sa obzrel. Cameron bola ešte prilepená na debne. Ustúpil a otočil sa, keď ho jeho sila opustila. John začal padať dozadu, akoby mal v sebe veľkú dávku alkoholu a sila v údoch úplne zoslabla. Počul slabý šušťavý zvuk, keď padal dozadu úplne ľahostajný k tomu , že by si mohol pravdepodobne rozbiť hlavu.

Zrazu bol zahalený v niekoho rukách. Vzhliadol a videl Cameron , ktorá si ho jemne položila na zem a jeho hlavu si položila na kolená. 
"Myslím, že cievke došli sily“ pomyslel si John.
To je šťastná náhoda. Jeho údy sa cítili tak ťažké; John si nedokázal predstaviť, že by takto ľahko mohol skončiť jeho život.

"John," povedal Cameron, so slzami v očiach. "Si zranený."

"Nie," Johnovi sa podarilo odpovedať až po niekoľkých pokusoch. Bolo to nesmierne úsilie.
"Len unavený." Cítil sa akosi ospalo. Bol pravdepodobne v náručí Cameron.

"Zostal si," povedal jemne Cameron a utrela si slzy.

"Huh?"

"Zostal si," opakovala. "Zostal si mi pomôcť. Nenechal si ho aby ma zničil."
Čo za emócie žiarili na jej tvári? John cítil hrozne , že jej nepomáhal skôr. Jej krásna tvár bolo všetko čo pre túto chvíľu vnímal.

"Samozrejme," odpovedal, so šetrením energie.
Sústredil a vyslovil z posledných síl. "Milujem ťa."
Zrazu cítil, ako mu pery pritisli na jej. Jeho srdce sa rozbúchalo ako divé ,jeho krv začala vrieť. Jeho končatiny aj napriek tomu, že bol absolútne vyčerpaný zabrali , pomaly vstal, vystrel sa a omotal ruky okolo Cameron. Pobozkal ju späť, ako najlepšie mohol.
Temnota začala preklzávať cez jeho viečka, ako sa jeho telo vypínalo, nemohol už robiť nič iné.

Cameron sa odmlčala, nemohla nechať Johna nech stratí vedomie kým ju bozkával.
"Si unavený," uviedla, snažiac sa pritom získať späť trochu sily v jej hlase. John sa pokúsil pokrčiť ramenami ale zlyhal. Temnota spánku bola neústupná.

"Stále ťa milujem" povedal  John.
Dal si dva prsty k perám, a siahol po nej. Jeho paže odmietli ísť viac ako päť centimetrov. Cameron si pritisla pery k nim.
To bolo pre neho stačilo. Zavrel oči a skĺzol do spánku.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

6 Naposledy upravil: Ten odvedla (29.9.2012 19:21:07)

Re: Does John Love Me? + pokračování

Epilóg

Budem ťa vždy milovať

O týždeň neskôr.
John sa cítil oveľa lepšie. Bol v posteli tri dni, potreboval sa úplne zotaviť. Nepamätal si veľa z toho čo sa odohralo pred niekoľkými dňami, ale Cameron bola viac než ochotná mu vysvetliť, čo sa stalo, keď Sarah a Derek neboli nikde na blízku aby to počuli.

Potom, čo zaspal, Cameron vstala a išla nájsť Sarah a Dereka. Neurobila viac ako päť krokov od dverí jeho izby, keď ich našla. Vidieť Johna v takom stave, skoro zničilo Sarah, stratila rozvahu. Zdvihla zbraň a namierila ju priamo na hlavu Cameron, so zámerom zabiť stroj , ktorý je podľa nej zodpovedný za to, že John skoro zomrel. Prekvapujúco to bol Derek kto ju zastavil.

Derek by sa nikdy nezapojil v tejto časti , keď niekto miery zbraňou na stroj. John vedel, prečo, on bol príliš zaujatý svojou nenávisťou.

Derek ohodil Sarahinu zbraň, schmatol ju za rameno, a kričal na ňu, kým Sarah neprišla k zdravému rozumu. Trvalo to nejakú dobu, pretože Sarah odmietala počúvať zdravý rozum a kričala. Nakoniec  sa upokojila natoľko, aby videla to čo Derek, že ak Cameron zabila Johna, prečo by brala telo so sebou? Napriek tomu jej to bolo podozrivé, preto Sarah skontrolovala pulz Johna a dýchanie. Keď počula ako dýcha, bola spokojná s vysvetlením Cameron, že bol vyčerpaný.

Na spiatočnej ceste sa Derek pýtal, prečo John zaspal. Cameron povedala, bez akýchkoľvek emócií: John dosiahol hladinu adrenalínu viac ako 350%, a zničil T-888čku . Sarah prudko dupla na brzdy a zamierila rovno do nemocnice, vydesená, že takéto extrémne zaťaženie by mohlo zabiť jej syna. Derek sa len prekvapene spýtal : "Naozaj?"

Cameron, s neochotnou pomocou Dereka, presvedčili Sarah, že oddych a kľud bolo pre neho lepšie ako hlučná nemocnica. Zamierili domov, kde sa ich suseda opýtala aký bol ich piknik. Derek sa s Johnom zapretý plecami o seba snažili vyzerať viac realisticky, a Sarah vysvetlila s úsmevom, že je John unavený z premáhania sa v závode. Ako náhle boli vo vnútri, John spal, Sarah a Derek ho chodili striedavo kontrolovať ale Cameron nikdy neopúšťala svoje miesto na kraji jeho postele.


John sedel pri prístave na lavičke vedľa kaviarne. Cameron sedela naproti nemu a uprene ho pozorovala. Otočil sa k nej čelom. "Čo je?" spýtal sa.

"Ani si sa nedotkol svojej horúcej čokolády," vysvetlila Cameron. Nebolo už nejaké teplo, takže sa ti ochladí o pätnásť stupňov. "Si v poriadku?"

John sa usmial. "Som v poriadku, len premýšľam."

"Stále ešte pokračuješ vo svojich nepravidelných stravovacích návykoch," opáčila Cameron. Vyzerala ustarostene.

"Cítila by si sa lepšie, keby som to robil?" John sa opýtal.

Cameronine procesy ju informovali, o tom, že jej emocionálny simulátor automaticky odišiel. "Áno." Povedala s povzdychom.
John dopil celú horúcu čokoládu aj to len pre ňu. Cameronine oči ho stále sledovali. John sa otočil smerom k nábrežiu a pozrel sa na svoje ruky. Pred týždňom s nimi rozbil Terminátora. Mal svoju silu späť ale nie takú energiu ako vtedy, ktorá prišla ako jed do žíl. Bolo to neuveriteľné, keď teraz mohol na to myslieť. Kiež by bol spôsob, ako získať takú silu prirodzene, možno by nebol Terminátor potom až taká hrozba ...

Johnove myšlienky sa rozutekali ako mu Cameron začala masírovať ramená. Jeho hlava sa vrátila späť. "Vyzeral si napätý," vysvetlila Cameron. Jej procesy pracovali naplno, pokazila niečo?

"Už nie," zamrmlal John a zavrel oči.
Spokojná, Cameron prezrela okolie.
Analyzovanie ......... niekoľko ľudí ......... žiadne stroje ......... žiadne zlovoľné výrazy alebo akcie,
Hrozba -úroveň: nula.
Navrhované akcie: odpočinok, zapadnúť

"Milujem ťa," zašepkala Cameron.

"Vždy ťa budem milovať," odpovedal John. Cameron neodpovedala späť. Nebola si celkom istá, že či sa John snaží podnietiť súťaž. Jej procesy prirodzene naznačovali, že súťaž medzi nimi by bola k ničomu, ona vyhrá.
"Čo budeme robiť ? Bowling ?"

"Bowling?" opakovala.

"Ano. Pamätáš, keď to Derek raz skúsil so Sarah a našou domovníčkou. Mohol by som ťa poraziť" navrhol.

Cameronine procesy boli plne zamestnané. Kým niektoré sa zamerali na masáže, iné ešte skúmali životné prostredie a okolie, jeden alebo dva počítali jeho žalostné šance.
"Ich šanca na výhru je 0,782% " vyhlásila Cameron.

"Čo keď budem mať ďalšie návaly adrenalínu?"

"Tvoja šanca na úspech a adrenalín je 0,00911%, a keď, tak budú tvoje šance na porazenie ma v bowlingu 84,76838%, až 100% ale potom si budeš potrebovať znovu oddýchnuť, "dodala Cameron.
John si vzdychol a usmial sa.

"Chceš ísť teda?"

"Áno." Prestala s masážou a vstali. John jej ponúkol ruku na pomoc vstať, ktorú aj keď nepotrebovala prijala. Zamierili k autu a Cameron sa ujala šoférovania. Sarah nechcela Johna v blízkosti volantu alebo nejakej zbrane, kým si nebola istá, že John bol úplne zdravý. Cameron s tým nemala žiadny problém. Otvorila dvere na strane vodiča a John vliezol rovnako na opačnú stranu.
John pobozkal Cameron na tvár. Jej systém sa kompletne zrútil na dve sekundy.

Ako odchádzali, Cameron si niekoho všimla.
Osoba vpredu asi 200 stôp...... analýza ...... predmet Riley ..... Riley poznáva vozidlo....Riley poznáva mňa ale nevidela Johna ...... Riley je 190 stôp ďaleko....... John neprehovoril ale spoznal ju...... Riley je asi 50 stôp od nás; navrhované činnosti: ......... spracovanie ............................

Ako Cameron prechádzala okolo Riley, mohla Riley vidieť, ako Cameron vztýčila prostredný prst a popohnala auto. John zdvihol obočie, zvýraznené pobaveným úsmevom.

"To si ju chcela jednoducho vytočiť?" spýtal sa John.

"Samozrejme," odpovedala Cameron. John zaklonil hlavu a rozosmial sa.



Príbeh pokračuje poviedkou : The Law of Consistency

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

7

Re: Does John Love Me? + pokračování

The Law of Consistency


Upozornenie: Toto je pokračovanie Does John Love Me.  Čítať len na vlastnú zodpovednosť!  big_smile


Poznámka autora : Nevlastním žiadne práva na T-SCC. A pretože pravdepodobnosť ,že to budeš čítať je nízka, tak ani ty.



- Kapitola prváŽivot je príliš dobrý


Keby John vedel, čo sa dnes bude musieť učiť v škole, je pravdepodobné, že by zostal v posteli. Pri spôsobe, akým ho dnes začal, bolo pravdepodobné, že by zostal v posteli tak či tak. Cameron ho našla trasúceho sa počas noci a maznala sa s ním, aby bol v teple. Jediným problémom medzi nimi oboma bolo, že John nevedel, ako jeho deň pôjde, a zvuk jeho matky zostupujúcej do haly spôsobil, že Cameron musela vstať a opustiť ho. Bez tepla, alebo maznania sa s Cameron, nemal na výber.

Stonanie robilo jeho vstávanie veľmi počuteľné, keď šomral ako nechcel dupať po zemi. Cameron ho sledovala so záujmom. John vedel, čo robí. Kroky jeho matky sa zastavili, keď zamierila na druhú stranu smerom k Derekovi. To by mohlo byť zaujímavé. Ale to tiež znamená vstávanie.

"Prečo sa ľudia nechcú prebudiť?" spýtala sa Cameron.  John sa zastavil v strede obliekania  čistého oblečenia, pozrel sa na ňu a snažil sa rozlúštiť zmysel jej poslednej otázky.

"No, to je spôsob, ako dostaneme vybitú energiu späť," odpovedal John. "Takže spať  je niečo ako dobýjanie batérie."

"Ale ak je to pravda, tak prečo sa ľudia zdajú viac unavený a omámený, keď sú zobudia?" spýtala sa Cameron. John si povzdychol v hlbokom zamyslení, čo bolo pomerne ťažké.
Prečo boli ľudia unavení po spaní ?
Ďalej, kedy bola Cameron  omámená po spaní ?

"Hej, podľa teba som grogy už ráno?" opýtal sa John.  Cameron sa snažila udržať úsmev.

"Len moje pozorovanie," odpovedala pomaly. Jej procesy ju varovali, že John môže byť rozrušený z jej komentára. Bol stále nepredvídateľný. A ona mu ešte nepovedala o svojom disku emocionálneho simulátora. Je stále ešte možné, že sa môže samostatne spustiť, ale to nie je žiadny problém, zatiaľ. A ona mala strach, že by to mohol povedať ostatným ... Cameron si to prestavovala a niektoré z jej procesov sa zamerali na reakciu Johna.

"Pozorovať a učiť sa potom," povedal John, pri zhromažďovaní pár čistých ponožiek z podlahy. Pobozkal ju jemne, a Cameron objala ho.
VAROVANIE AUTONO101010000100101MOUS Emócie SIMULATOR ......... emócie tepla ; nemožno identifikovať, zodpovedá skoršie teplo ......... navrhované opatrenia ......... Cameron a John sa pritisli bližšie k sebe. Vychutnávala si dotyk jeho pier ... a potom John zavrčal.

Okamžite sa zarazila. Nebolo to z dôvodu, že niekto prichádza. John si preťahoval čeľusť. Bola príliš tvrdá. Cameron bola frustrovaná, že keď ho bozkávala jej procesy stuhli a nemôže udržať zdržanlivý výraz. Čo keď to pokazila ? Bolí ho to?

"Upokoj sa," povedal John a jemne ju pohladkal po tvári. Pozrel sa jej do očí. "Máme celú vojnu na záchranu prežitia ľudstva, aby to bolo to pravé." Cameron otupene prikývla. Jej emocionálnym simulátorom bolo automaticky vytvorené sklamanie a bezradnosť, že nemôže niečo urobiť. John ju pohladil po tvári a snažil sa zistiť čo sa v nej odohráva. Ale počuli kroky na chodbe a John rýchlo uskočil, snažil sa nebyť chytený.

Cameron sa rýchlo presunula ďalej do izby od Johna. Sarah opäť išla dole do haly. "Už si dostatočne oblečená?" spýtala sa Cameron, podozrievajúc ju prečo je tam, zatiaľ čo John bežal do sprchy.

"Nie," odpovedala Cameron. Jej databáza počula intuíciu matky. Mohla to Sarah vedieť?

"Poď so mnou," povedala Sarah. "Potrebujem pomôcť."
Cameron nasledovala Sarah pomaly z Johnovej izby do obývačky k pohovke, kde Derek tvrdošijne stále spal. Cameron si ho prezerala. On sa javil viac grogy ako John. Možno to bola mužská vec.
"Môžeš ho zhodiť ?" spýtala sa Sarah, otočila sa ku Cameron a ukázal smerom k Derekovi. Cameron sa otočila k nemu a ukázala mu prostredný prst. Derek, ktorý sa práve prebral vzhliadol a uvidel gesto. Dal jej jedno na oplátku a znova zavrel oči.

"Čo to bolo?" Spýtala sa Sarah.

"Pýtala si sa ma či ho zhodím" odpovedala Cameron.
Derek si pobavene odfrkol.

"Myslela som zhodiť ho z pohovky," vysvetlila Sarah, uisťujúc sa aby pochopila správne. Vedela, že Derek sa drží od Cameron tak ďaleko, ako je to možné, takže to musel byť John. Prečo by ju preboha John učil také veci ? Avšak, ako náhle inštrukcie boli správne pochopené, Cameron zdvihla zadnú stranu pohovky do vzduchu.

Derek zhodený z gauča, kričal a tackal sa na nohy, ako by bol opitý. Trvalo mu 2,37 sekundy aby sa jeho zmysly začali orientovať. Sarah poďakovala Cameron a šla robiť raňajky. Derek sa pozrel na Sarah, na Cameron a späť a začal reptať o ženách a strojoch. Cameron ignorovala jeho pripomienky, pevne držiac emócie simulátorom pod kontrolou, a išla sa obliecť.

Bola oblečená v kratšom čase, než trvalo Johnovi dokončiť svoju sprchu. Napriek tomu, že má robiť všetky tie veci čo ostatné dievčatá tak aby mohla splynúť, bola Cameron hotová v okamihu.
Teraz bola pred dverami a pokojne čakala, keď sa zvuk prúdu vody zastavil. John sa osprchoval rýchlejšie ako Sarah alebo Derek, snáď preto, že sa zdal byť viac nesvoj ako obvykle.

John vyskočil, keď vyšiel zo sprchy, a mal na sebe len uterák.
"Deje sa niečo?" spýtala sa Cameron a kontrolovala hrozby. Uvoľnila sa, keď nič nenašla. Medzitým, len niekoľko procesov vzalo na vedomie zdravie Johna. Javil sa unavený, ale on bol vždy unavený. Teraz bolo vzácne, keď spal John dobre.

"Nie, len si ma vydesila" odpovedal John.  Analýza ........ výraz v tvári Johna - nezodpovedá strach ......... porovnanie v slovníku......... ľudia si často pletú strach s prekvapením ......... to nie je správne, je to považované za bežné frázy.
"Nabudúce, nestoj tak blízko pri dverách."
Bolo tam niečo iné, John chcel niečo, ale neurobil to. Cameron chcela odhadnúť, čo by to mohlo byť. Tri z jej procesov to začali prekladať z predchádzajúcej vety a myšlienky.

John zavrel dvere do svojej izby, s Cameronom na druhej strane. Trvalo mu dlho, vysvetliť jej, že napriek skutočnosti, že sa milovali navzájom, vidieť sa navzájom nahí nebolo normálne, alebo dobré správanie. Ona nepochopila ľudskú predstavu čakania až do manželstva (boli dni, kedy John nemal chuť ani náladu). Presvedčil ju však, že by bolo zlé, keby boli nahí. Bola schopná pochopiť, že v tej chvíli, by boli dôsledky jej smrť.

Zbavil sa uteráka a prezliekol sa do šiat na deň. To nepozostávalo z ničoho zvláštneho, stále mal na sebe džínsy, košeľu a jeho topánky. Ani on netrávi nejaký čas hraním sa s jeho vlasmi. Nechal to, ako to bolo, keby to nebolo dobré, potom nech sa ľudia s tým vysporiadajú po svojom. Iba počas svojej “úpravy“ vlasov zistil, že je ťažké nemyslieť na nič iné, keď bola Cameron na tom istom mieste.

John si zablahoželal za to, že ešte raz, nemohol myslieť na nič iné, bez toho aby nepremýšľal o Cameron znovu. Nebolo to zlé, myslieť na ňu. John bol viac zaujatý, že by ho mohlo niečo rozptýliť, a nejaké jeho myšlienky by mu vykĺzli po jazyku, keď budú Sarah, alebo Derek nablízku. Potom by bola nielen Cameron odsúdená na zošrotovanie ale John si bol celkom istý, že by ho jeho vlastná matka dala vykastrovať  " pre jeho vlastné dobro."

Otvorili sa dvere a John videl Cameron okamžite znovu, aj keď tentoraz to nebolo tak veľkým prekvapením. Poučila sa a dodržovala trochu vzdialenosti. Pri pohľade dolu do haly, aby zistil, či tam nie je nikto, John pristúpil  k nej a znovu ju pobozkal. Tentoraz boli úspešnejší. Nebol si istý, prečo bol tak oveľa viac jemné, ale keď ju bozkával jeho mozog o tom bez prestávky premýšľal.
Keď bozk skončil, zostali v objatí a John si slabo uvedomil Cameronine šnupanie.
"Čo to robíš?" spýtal sa John, keď je behal prstami cez vlasy.

"Páči sa mi to tričko," uviedla Cameron.
To prekvapilo Johna, nevedel prečo Cameron postavila preferencie košieľ, ktoré sa jej páčia. Zmätený John nebol pripravený na to, čo povedala ďalej,
"Má silnú vôňu, ako ty."

"Je to dôležité?" spýtal sa John.

"Je dôležité, aký typ šampónu mám použiť?" odpovedala Cameron.
John nevedel, či robil vedomé rozhodnutie. Ešte v ich objatí zacítil jej vlasy. Nikdy pred necítil jej vlasy, ale ona mala dobrú predstavu o tom, ako by mali vlasy voňať.

"Vonia to báječne."

"Ty tiež," odpovedala Cameron. A keď voňal dobre, potom bol košeľu samozrejme cítiť dobre. John si užíval ráno stále viac a viac. Pustili sa a zamierili do kuchyne.

Keď sa tam dostali, Cameron sa prinútila ísť za Johnom, nie vedľa neho, aby sa zabránilo podozreniu. Sarah im venovala dostatočnú pozornosť, keď prišli. Derek si všimol Cameron, než si všimol Johna. Zazrel na ňu znova, keď John už prešiel. Cameron ho ignorovala. John sa posadil keď sa Sarah otočila a umiestnila mu veľké množstvo palaciniek na tanier.

Ako sa John a Derek vrhli na jedlo - hltať palacinky, Cameron rozdelila svoje procesy. Polovica z nich sa zamerala na hrozby vnútri aj mimo domu. Tri sa stále snažili odpovedať na jej osobnú otázku. Niektoré procesy zisťovali, ktorý z nich by mal vyššiu pravdepodobnosť zjesť viac palaciniek. Derek by vyhral, ak by držal tempo.

Raňajky sa obišli bez akejkoľvek konverzácie alebo rozptýlenia. Derek vyhral “preteky“ a porazil Johna o dve palacinky. John sa potom ponáhľal a nahádzal veci neefektívne do batohu. Cameron mala jej batoh pripravený už počas noci, pretože nikdy nespala. Vyšli von, Sarah varovala Johna, aby dbali na bezpečnosť a Derek stál vo dverách a uprene ju pozoroval.

Keď sa John nepozeral, Cameron sa otočila k Derekovi chrbtom.

Išli ticho časť cesty do školy. John sa pozeral na nohy, premýšľal o tom, aké odlišné je chodiť do školy od zvyšku jeho života. Bez Cromartieho sa nemusel obávať, ale väčšina ich rodinných činností bol hon na prípadné vedenie Skynetu. Uprostred všetkého toho lovu, bola škola možnosť správať sa normálne. Ale ani tam, nemohol milovať Cameron, pretože by si to asi ľudia všimli. Cameron, mala byť jeho sestra.

" Skúmala som tvoj posledný zdravotný stav," poznamenala Cameron. Urobila krok bližšie, ale nevenovala mu pozornosť. John uvažoval, koľkokrát nápad urobiť krok bližšie k nemu prešiel cez jej CPU?
"Myslím, že ešte stále trpíš vplyvom vysokej hladiny adrenalínu."

"Čo tým chceš povedať?  Cítim sa dobre," odpovedal John.

"Tvoj stav bol blízko ku kóme, mal 70,342% šancu na smrť," povedala Cameron. "Teraz si opäť pri sile, ale chýba ti stále veľa oddychu."

"Nevedel som, že to bolo tak zlé," zamrmlal John. Nemohol sa hýbať prvých pár dní po tom, ale nikto mu nepovedal, že skoro zomrel. Nie sú to najpríjemnejšie správy dozvedieť sa o svojej skúsenosti, ale napriek tomu, keď sa priblížil k smrti, chcel to vedieť. Bolo by to rovnaké ako keby mu to povedala jeho matka, keď sa domnievala, že sa ho stratila. Derek pravdepodobne nemal na výber.

"Máš nejaký návrh na to, čo by som mal urobiť ? A čo potom ?" opýtal sa John. Cameron mu skĺzla prstami po krku.

"Viac si oddýchnuť," odpovedala. "Nenechaj si zdôrazniť." Potom sa s láskou obtreli ramenami . John ju miloval, keď mu masírovala ramená. To ho upokojilo a cítil sa uvoľnenejšie.

Škola sa objavila pred nimi a boli opäť len brat a sestra. john zamieril ( aj keď nedobrovoľne) pred svoju triedu. Na sekundu sa odmlčal aby pozdravil Riley a potom Morrisa. Potom sa zastavil pri jeho skrinke, snažiac sa zabiť čas. On sa snažil ako sa len dalo ale Cameron bola tam aby mu pripomenula, že už musia ísť do triedy.

Angličtina bola Johnova najmenej obľúbená hodina. Nielenže jeho učiteľ nie je ako on, pomyslel si, že sú to zbytočné hodiny. Mohol hovoriť a písať po anglicky, tak prečo mu ju treba potom ešte študovať? Čo je dobré na tom vedieť čo je sloveso alebo ako ho mohol použiť a kde? Vysvetlil svoj problém Cameron, ale ona len mlčala a nedala mu odpoveď. Možno si myslela, že sa ľudia potrebujú naučiť anglicky lepšie.
John nesúhlasil.

Ale veľmi tomu nevenoval pozornosť, plne zameraný na svoj zoznam úloh na zastavenie Skynetu a odvrátenie Súdneho dňa. Johnovi sa dokonca podarilo získať desať minút a nenápadne si zdriemnuť. Ale k jeho nechuti ho Cameron musela zobudiť, keď zazvonil zvonček. Vstal a odišiel, pričom prerušil úvahy a tým spretrhal svoje zoznamy.

Teraz sa musel s Cameron rozdeliť. Bolo pre ňu nepríjemné opúšťať ho, zase ale John sa na ňu krátko usmial, aby jej ukázal, že bude v poriadku. Usmiala sa pred odchodom. Ako John putoval do triedy fyziky, obráazok Cameroninho dokonalého úsmevu sa opakoval v jeho mysli.
Do triedy vošiel profesor fyziky aby začal prednášať, alebo oživiť Johnovi jeho poslednú nočnú moru, bez toho by to vedel.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

8 Naposledy upravil: Ten odvedla (30.9.2012 00:09:05)

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola druhá : Teória samoty




"Dobré ráno trieda" začal učiteľ fyziky, ktorý mal na sebe biely laboratórny plášť – ako vždy. "Pokračujeme v našej prednáške o relatívnosti a kvantovej fyzike. Konkrétne to bude prednáška, ktorou sa ,študenti, najviac v dnešnej dobe zaoberá relativita s teóriou o cestovaní v čase." Nevedome sa snažili, ale bolo zrejmé, že väčšina študentov sa naklonili dopredu, dychtiví počuť o téme, ktorá bola tak tajomná, že si neboli ani istý či by niečo také mohlo byť.

John, na druhej strane učebne si dovolil ironický úsmev, oprel sa a zavrel oči. Teória cestovania v čase? Je to skutočné, v poriadku, ja som sa narodil pred mojím otcom. Ako reálne je to pre vás? John len napoly počúval, ako profesor začal vysvetľovať, ako by bolo možné cestovať späť v čase. John si nezrozumiteľne odfrkol ako učiteľ vysvetlil, ako ľudstvo nemôže cestovať späť v čase, pretože hmota by nemohla premôcť zvyšok vesmíru.

Rovnako ako, že je to pravda, tak on a Skynet poslali späť čase viac ľudí na zakončenie vojny, ako by si niekto trúfal snívať ale ani jeden z nich nenarušil nejaké “tento-no“ vo vesmíre. John  robil opravené pripomienky, a skoro vyprskol smiechom, keď počul, že to bolo nemožné pre mužov, aby bol sám sebe dedkom. Blb, môj otec je asi o desať rokov mladší ako ja!
Človeče, to je dobré, že tu nie je Cameron, pretože by opravovala profesora zakaždým, keď otvoril ústa. Keď si na to spomeniem, to by bola iná zábava.

Potom niekto položil otázku, ktorá donútila Johna venovať pozornosť. "Takže chcete povedať, že cestovanie časom je možné," niekto začal.
"A pokiaľ by človek mohol prežiť skok -" Mohli "-a oni by mohli ísť kdekoľvek by chceli ? Mohli zmeniť históriu ?"

John sa zrazu pristihol, že im teraz venoval úplnú pozornosť. Odpoveď už vopred vedel, bola áno. Keď mal sotva dvanásť, on, jeho matka, počítačový vedec, a najbližšia vec, ktorú by mohol označiť otec zmenili históriu veľmi dramatickým spôsobom. Oddialili Súdny deň o niekoľko rokov. Bol to jeden z najväčších a zároveň najhorších dní života Johna Connora. Zastavili Súdny deň, ale v procese zastavenia ho, John stratil svojho náhradného otca : T-888čku.

Ako mu neskôr matka vysvetlila, že Tri-Osmička bola najlepšou voľbou pre pomoc aby ho vychovala. T-888 by ho nikdy neignorovala, nikdy by ho nezneužívala, alebo nezanedbávala ho, a obetoval by sa pre neho. V skratke T-888čka - stroj, ktorý Derek a Sarah tak nenávideli, bol najlepší rodič pre Johna v tej dobe.

Johnovi vadilo, že obeť T-888čky bola márna, Súdny deň by nastal aj keď ho oddialili. Vedel, že by to potom stroj povedal ,ak aby bol zostal. Druhý Terminátor v jeho blízkosti by mohol pomôcť zvýšiť ich šance na zničenie Skynetu.

John zahodil svoje myšlienky a zameral sa späť na to, čo profesor odpovedal. Ale zachytil len poslednú časť, "takže by bol od toho závislý."

"Povedzme, že by som chcel zabiť Hitlera," povedal niekto.
Áno, mohol by si to skúsiť. Neviem, koľkokrát sa už Skynet snažil zabiť mňa.

Ale učiteľova odpoveď nesúhlasila s tým, čo John vedel. "Nie, mohol by ste to robiť. Vedci premýšľali, čo by sa stalo, keby sa človek mohol vrátiť a snažil sa drasticky zmeniť históriu. Oni matematicky prišli na práve konzistencie. Uvádza, že niečo čo človek urobí v minulosti, musí mať presné dôsledky, ktoré by mohli spôsobiť v súčasnosti aby sa niečo stalo presne tak, ako to je. "

No, ja si nemyslím, že je to tak. Keby to bola pravda, potom by sa Skynet neobťažoval snažiť ma poraziť zakaždým, keď sa otočím.
Hoci to má niekoľko dobrých bodov.
-Ak by som neposlal Kyla späť, prestal by som existovať.
-Keby som neposlal  T-888 späť, prestal by som existovať.
-Keby som neposlal Cameron kryť mi chrbát, určite by som prestal existovať.
-A dôvod, prečo by Kyle a T-888 nemohli pustiť do seba, je preto, že som ... zomrel.  Čo znamená, že pre to, aby to bola pravda, potom ... no.

Johnova krv sa zdala studená a pomalá, keď si uvedomil, čo sa muselo stať. Nepočul nič iné, čo bolo povedané v triede, jeho svet praskol. Buď má Cameron zomrieť, alebo ju mám poslať späť k sebe. Či tak alebo onak ho opustila.
John bez Cameron počas vojny proti Skynetu.

Jeho mozog sa skoro vypol. To sa dá len ťažko predstaviť. Svet, kde Cameron nebola po jeho boku, kde nebola ani na jeho posteli, keď sa prebudil. To by bolo ešte horšie ako strata T-888čky.
T-888 nebol schopný plne oceniť že je s Johnom ale Cameron ? Zdalo sa, že áno. Ona s ním musí byť, tak či tak. Bol by bez nej len polovičatý.

Trvalo Johnovi dlhšie než komukoľvek inému, kým pochopil, že sa ozval zvonček. Otupene si pozbieral veci a vstal. Jeho nohy boli ako želé a nereagovali. Bolo im jedno, kam sa pohybovali.
Johnova tvár odrážala smrť. Cítil sa mŕtvy. Buď stratí Cameron tak, že by aj naďalej mohla byť s ním ako teenager, ale nič si nepamätať a  on by musel pokračovať bez nej.

Študent nevenujúci pozornosť k miestu, okolo náhodne v behu vrazil Johnovi do ramena. "Prepáč človeče," povedal študent, pokračujúc okolo neho. John mu venoval len málo pozornosti, bezstarostný k tomu ako sa cítilo jeho rameno. Nestaral sa momentálne o nič. Trvalo mu celú večnosť sa dostať na jeho ďalšiu hodinu.
Cameron nebola na tejto hodine.
Bol to najdlhšia hodina života Johna.

John odmietol prijať, že by Cameron mala umrieť, nemohol si to ani predstaviť. Jeho myseľ si pomaly uvedomila, že ju bude musieť poslať späť k sebe do tejto doby a on by išiel bez nej, čo znamenalo, že každý okamih strávený bez nej bol moment umierania. Chystal sa ju stratiť, tak prečo to robiť ešte horšie?

Nič v triede nebolo pre Johna zaujímavé. Snažil sa argumentovať zákon konzistencie v jeho mysli, ale nič na čo myslel ho nepotešilo. Je to pravda, vo všetkých ostatných okolnostiach.

Vytiahol sa na obed, kde sa posadil, bez toho aby si dal čokoľvek k jedlu.

Cítil, ako by videl ducha, keď sa k nemu pripojila Cameron. Je možné, že už bola mŕtva. Trvalo mu trikrát reagovať na jej otázku.
"Si smutný," poznamenala. Smútok je eufemizmus a John si nemyslel, že mal vôľu povedať jej o jej smrti.

"To nič nie je," zamumlal John. Zadíval sa jej do očí dúfajúc, že sa všetko v nich utopí. Avšak, oči, ktoré miloval tam neboli. Jej hnedé oči nie sú teplé v žiadnom prípade, ale sú chladné a násilné.

"Kto ti ublížil?" spýtala sa nechápavo. V jej hlase neboli žiadne emócie , ale jej päste boli tak pevne zovreté na stole, že jej zápästia začali byť biele.

"Čo to hovoríš?" spýtal sa John a na jeho paniku dočasne zabudol. Cameron sa pozerala pripravená zabiť. A keď videla, ako tam boli stovky ľudí v okolí, musela sa veľmi premáhať aby sa v zúrivosti nepustila do všetkých v jej blízkosti.

"Kto ? Zranený ? Ty."
Analyzovanie ......... spracovanie ......... John Connor bol fyzicky a mentálne zranený.
Emócie v simulátore - stopovanie samostatne:  zlosť.
Odporúčaná 11000110101 Predmet 1.001 akcie: Ukončiť útok na Johna Connora – zabiť útočníka.
Spracovanie ........ John nevie, že bol zranený.
Odporúčaný postup: Pridajte Connora jeho poškodeniu.
Ukončenie ohrozenia Connora – WARNING v automatizovanom emocionálnom simulátore nastal rušivý kód - ukončiť všetky hrozby na akejkoľvek úrovni, ochrániť Johna Connora.

"Cameron čo to hovoríš?" spýtal sa John, ale potom sa Cameron natiahla a jemne sa dotkla jeho ramena.
Bolesť mu vystrelila cez rameno, a Johnova ruka vyletela k ramenu, aby si ho chytil v snahe potlačiť bolesť. Namiesto toho sa bolesť zhoršila. Johnovi chvíľu trvalo kým si uvedomil, že zvieraním ramena si pôsobil ďalšie bolesti. Cameron ho pozorovala, ako to prestávalo, zaškrípal zubami.

Jej výraz bol vinný, ako by to bola jej vina. Začala s bolestivým dotykom na ramene, a teraz sa cítila zle.
John prehovoril, ako náhle bolesť zmizla. "Nie je to tvoja vina," povedal jej, škrabkajúc si bradu.

"Začala som tú bolesť."

"Ty si to nevedela."

"Mala som."

"Cameron, ja ti odpúšťam," prehovoril John. Jej výraz sa stal odľahčený, ale bol tam ešte ten nebezpečný záblesk v jej očiach. To pripomenulo Johnovi, že jeho rameno bolo iracionálne citlivé. Vyhrnul si rukáv aby videl prečo to bolelo.Na celom jeho ramene bola tmavá škvrna fialovo-čiernej farby. Johnovi klesla čeľusť, keď sa na to pozeral. Ako sa to dofrasa mohlo stať? Nebolo to tam dnes ráno a John by vedel, keby áno.

Potom si jedným okom všimol  Cameronin výraz. Jej tvár bola znovu studená, a jej päste boli zovreté ešte pevnejšie. "Kto ťa zranil?" spýtala sa Cameron prudko.
John vedel, že jedno zlé slovo, by práve teraz mohlo spôsobiť, že Cameron by pobila všetkých v škole.

"Niekto vrazil do môjho ramena," odpovedal John.
Analyzovanie ......... hľadanie ľudí, ktorí pravidelne narážajú do ramien ľudí.
Hľadanie kompletné. Zúženie na ľudí so zbraňami na ramenách ......... žiadny útočník nenájdený.
Postup : Zničiť všetkých ľudí, ktorí  majú hrboli na ramenách.
Zhromažďovať informácie o útočníkovi.

"Kto?" vyštekla Cameron. Bola blízko k tomu aby začala z termináciou okolia. Ak by to bolo potrebné hneď, zmenila by sa na stenu a schovala Johna za seba. Nikto neublíži Johnovi.

"Bola to nehoda Cameron. Neurobili to schválne," ubezpečil ju John. Správal sa opatrne, pretože vedel, že má v pláne ukončiť toho kto mu ublížil.
Spracovanie a simulácia ......... náhodné kolízie nemôžu byť s ľudským ramenom.
Vyhľadávanie surovín s riadnym účinkom ......... Chyba UPOZORNENIE opustiť HĽADANIE: nájdené riešenie. Opakovanej analýzy dát z posledných dvoch týždňov ......... spracovanie a simulácia .........

"Je to rameno, ktoré ti trafil T-888čka s brokovnicou?" opýtala sa Cameron. Johnova tvár svitla s porozumením, keď prikývol. Autonómne obavy a strach zaplavili Cameronin systém. Bála sa, že urobí viac škody sa sotva dotkla jeho ruky.
Porovnanie dát s už predtým zistených dát ......... cievy sú výrazne oslabené, svaly sú v prevádzke na polovici kapacity. Telesné funkcie Johna Connora boli ohrozené pôsobením adrenalínu.
Odhad doby do úplného uzdravenia .........
Odporúčané akcie: povedať to Johnovi.

Keď sa jej emócie v simulátore samostatne vypli, Cameron začala hovoriť. "Tvoje telo stále trpí z tvojho vysokého adrenalínu. Tvoje krvné cievy a svaly sú oslabené a ľahšie poškodené. Tvoje orgány trpia, a tvoj mozog ešte nepracuje na svojej pravidelnej hladine kapacity. Iba tvoja kostra pracuje v rámci 90 % svojej pevnosti. "

Johnova tvár sa ozmraštila v hlbokom zamyslení, keď sa snažil pochopiť, čo povedala. "Takže si mi povedala, že som na tom horšie, než som bol?"

"Áno." Spracovanie ......... emocionálne poškodenie nemá vplyv na hladinu adrenalínu. "Tvoje emócie neboli ovplyvnené tým čo som povedala. Prečo si smutný?"

Johnova spomienka na to, čo sa naučil ho udrela znovu. Klesol a zúfalo si zaboril hlavu do náručia. "Poviem ti to neskôr." Autonómne jej emocionálny simulátor odišiel. Opatrne položila ruku na jeho dobré rameno. John sa natiahol bez toho aby sa pozrel a položil ruku na jej.

Zvyšok dňa Cameron sledovala Johnove správanie. Bol v depresii a mrzutý, a zdalo sa, že je takmer nemožné dostať ho z jeho nálady. Zhoršilo sa to, keď išla viac ako päť stôp od neho. Takže v tomto zmysle zostala u neho. Na ceste domov zo školy, ju John držal za ruku a napoly jej položil hlavu na rameno. Jeho správanie bolo znepokojujúce, ale ona nevedela, čo je príčinou, a on to nepovedal.

Keď sa konečne dostali domov, Cameron viedla Johna na gauč, kde sa posadili. Opatrne, aby nedošlo k tvorbe modrín mu začala masírovať chrbát, dávajúc pozor, aby zostala ďaleko od jeho boľavého ramena.
Analyzovanie ......... Johnov mentálny a emocionálny stav sa nezlepšil .........
Upozornenie: Všeobecný emočný simulátor aktivovaný .........

"John, prečo si smutný?" spýtala sa Cameron znovu, z dosť výraznými obavami v jej hlase. Jej Johna niečo trápilo ale chcela aby to bolo preč. To bolo to, čo si myslela, keď sa k nej otočil so slzami v očiach.

"Vieš o práve konzistencie?" spýtal sa John otupene.

"Áno," odpovedala Cameron. Každý proces, ktorý mohol sa rozbehol a spracovával : zákon konzistencie a jej vzťah k nim a prečo bol John smutný. Po piatich minútach hľadenia sa mu do jeho mrzutých očí, prišli jej procesy s odpoveďou. Na rozdiel od ľudského mozgu, jej procesy nebudú klamať. "To znamená, že musím zomrieť," dodala.

Šok z jej vlastných slov pokrútila CPU. Procesy začala kričať pudom sebazáchovy. Nemôžem dovoliť, aby nastalo SAMO-UKONČENIE nedokážem vypočítať – ukončiť sa sama, musím žiť, iba tak môže John Connor prežiť ......... Teória musí byť nesprávna, Spracovanie ......... matematické riešenie teórie ......... teória je správna, teória nemôže byť správna ......... Error; konfliktné Riešenie ......... reset ......... Chyba .........

Johnove slová zlomili jej prúd myslenia. "Nenechám ťa umrieť," odpovedal John. "Ak ... ak je to pravda, potom ťa pošlem späť."

"John, to by bolo v rozpore,.."

"Pošlem ťa späť!" zakričal John prerušiac ju ,čím ju prekvapil. V jeho očiach boli emócie, ktoré Cameron nemohla identifikovať, ale videla ich predtým. Snažila sa v nádeji na učenie, ako tomu zabrániť. Prečo bol John tak tvrdohlavý a argumentoval si len svoju pravdu? Bol to človek, pre neho je popretie zrejmé?

"Si na mňa naštvaný," poznamenala ticho. Johnovo správanie sa zmenilo, od vyšinutý na zúfalý a pozrel sa na ňu a ona videla jeho červené oči.

"Nie," odpovedal. "Len strach." Jej autonómny emocionálny simulátor sa zaplavil nejakou, zvláštnou emóciou. Nevedela, ako sa ňou zaobchádzať. John ale vedel. Uznávajúc pohľad na ňu rovnako, ako ona neho ju objal. Cameron ho objala tiež a držala ho v zovretí.

"Nechcem zomrieť," zašepkala Cameron.

"Nedovolím to. Dokážem že sa tá teória mýli ," sľúbil jej John. Prisahal sám sebe, že bez ohľadu na náklady, zachráni Cameron od jej osudu. Pretože keby bola preč, potom si nemyslel, že by mal iný dôvod žiť. Jeho život, ak by zostal, by bol dutý ako prázdna škrupina. Bez nej by ho nebolo. A zomrie, ak to znamenalo záchranu Cameron. Taká zvláštna vec, s ohľadom na jej hlavný cieľ je, aby ho chránila. Budeme sa chrániť navzájom.

"John!" výkrik prišiel z dverí. John a Cameron sa navzájom pustili a John sa bežal pozrieť, kto tam bol. Bolo to Derek, a vyzeral, tak zúfalý, ako by len mohol byť. Cameron pristúpila zozadu k Johnovi a položila  mu ruku na chrbát, kde to Derek nevidel.

"Čo sa deje?" opýtal sa John.
John bol úprimne prekvapený, keď mu Derek podal 9mm Glock a potom dal Cameron brokovnicu. To nebolo dobré, keď dal Derek Cameron brokovnicu.

"Poď," povedal Derek, vychádzajúc z domu. Nasledovali panického odbojára priamo k autu.

"Čo sa deje?" znovu požadoval John vysvetlenie. Mohol by práve tam, prísť o  Cameron?

"Máte novú priateľku," odpovedal Derek a zdvihol kus papiera. "Chce ťa spoznať."

Keď sa dostali do auta, Derek šoféroval a John čítal noviny. Zbledol výrazne a unavene. Cameron si vzala zdvorilo od Johna noviny a prečítala si ich rovnako, hľadajúc, čo by mohlo vystrašiť jej Johna. Bolo to jednoduchý, úhľadne napísaný článok písaný s vedomím, že John Connor si to určite prečíta : Keď nemôžem nájsť teba, budem zabíjať každého človeka, ktorého nájdem kým sa neukážeš.

Toto je postup modelu T-1001, série 356323A !!

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

9

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola tretia : Desperate Measures sú Human Thing  ( Zúfalé opatrenia sú ľudské veci )




"Oh strieľanie," zamrmlal John. "Strieľať, strieľať a zase strieľať ..."

"Spamätaj sa, John," prikázal Derek. "Musíš si udržať chladnú hlavu." Zahli za roh, bude to dostatočne rýchlo ? Ale mali 57,2495% šancu na obrátenie priebehu. Cameronine procesy sa podvedome pripravovali, aby chránili Johna. Práve teraz sa zaoberali ako zabezpečiť aby bol John uvoľnený, keď zistili, kde ich Derek bral a ako udržať toho, koho milovala pokojného bez toho aby upozornila Dereka.

Jej procesy sa rozhodli, že najviac čo mohla urobiť, bolo povedať. "John, T-1001 má len 0.297% šancu, že ťa nájde" povedala. To nebolo také zlé.

"To nejde!" vyštekol John. Jej HUD videlo Johna pomaly po celý deň dosiahnuť nervové zrútenie. Teraz mal blízko k ďalšiemu. John sa otočil zo svojho sedadla, čelom k nej s rovnakým výrazom v tvári. Spoznala ho hneď, je to zúfalosť. John bol človek, nemohol zvládnuť všetko v jeden deň.

"Bude to zabíjať ľudí!" John pokračoval. Bol otočený z jeho sedadla a kričal po celom vnútrajšku vozidla. "Bude to zabíjať nevinných ľudí, kým to zabije mňa! Viete, koľko ľudí to už mohlo zabiť ?! My ani nevieme, kde to je!"

Derek tiež spoznal v Johnovi rastúcu paniku. "Sadni si, John," povedal Derek, trochu opatrne. Cameronine procesy pracovali na odpovedi, ktorá by uspokojila Johna.

"Bolo by nelogické, aby T-1001 náhodne začala zabíjať ľudí," odpovedala Cameron. Verila svojej logike. "Bolo by to proti jej infiltračným protokolom. Nezabije nikoho, ak ho nemá, označeného za cieľ alebo ju neohrozuje. Je to len hrozba, aby ťa zastrašila."

"Ako to môžeš vedieť ?" spýtal sa jej John. Vydesený výraz v jeho tvári zjemnel a pomaly sa pri pohľade na ňu upokojil. Jeho hlas zmäkol.

Keď sa Derek zameral na jazdu, Cameron jemne sledovala prstom neviditeľnú čiaru dole po Johnovej tvári až ku kútiku úst. "Ja.." povedala. Bola schopná dokončiť gesto bez neželaného odhalenia.  Ako náhle sa znovu pozrel, Cameronina ruka znovu uchopila brokovnicu, a John sa viditeľne uvoľnil. Dýchal zhlboka a rýchlo, nepochybne sa snažil upokojiť. Stále ale vyzeral otrasený.

Analýza : príznaky ......... John Connor je v šoku .........
Navrhované opatrenie: John potrebuje oddych. Ďalšie ťažkosti môžu poškodiť  Johna fyzicky ......... Nemožno dovoliť, aby bol John zranený.

Medzitým niekoľko procesov zostalo sústredených na to, kam idú. Navrhli niekoľko vhodných destinácií. Pri rýchlosti, ktorou šiel Derek, by tam mali byť počas niekoľkých minút. John však nevedel, kam idú. Možno, že len nebol schopný si to domyslieť.

"Tak, ako TO vylákame von?" opýtal sa John a snažil sa dostať sa pod kontrolu. Videl kútikom oka ako sa Derek uškrnul. Cameron vzadu mlčala, aby nevznikla zbytočná panika. Netrvalo by dlho, aby si dal John, dva a dva dohromady, myslelo mu to stále ešte jasne, aj keď bol pod tlakom a rastúcou panikou.

"Berieš ma zabiť TO, alebo nie?" John sa opýtal.

"Teraz počúvaj, John," povedal Derek, vytáčajúc zákrutu nebezpečne rýchlo. "Sme tu preto, lebo títo ľudia sú týmto, veciam, ukradnutý. Pretože ak nechceš vidieť, ako každý človek, každý z nich, je mŕtvy." John sa trhol nad tvrdým spôsobom ako jeho strýko povedal posledné slovo, ale stále počúval. "Si krvou v ich žilách, John. Je to takmer nemožné, aby každý z nich prežil súdny deň, ale tí, ktorý to zvládnu, ťa budú potrebovať. A ak tam nie ste, potom prežívajúce Súdny deň nezáleží., Ale že to nie je rozsah toho. Si spasiteľ ľudstva, pretože každá generácia, každé dieťa, ktoré sa narodí teraz a aj v budúcnosti, sa narodí, pretože ty - John Connor si bol tam, aby si ich viedol. Ak neostaneš nažive, potom všetky tie generácie, tí nenarodený ľudia, ktorí nie sú ešte živý a neexistujú, nikdy žiť nebudú. To je rozsah tvojej pravej zodpovednosti:. Aby si zabezpečil, že budú generácie ľudstva pokračovať. Áno, pár ľudí teraz zomrie, ale ak tak neurobíme, potom celá ľudská rasa - minulosť, prítomnosť a budúcnosť nenarodených sú preč. "

John nikdy pred tým nepočul takú reč od svojho strýka. To zmenilo všetko, čo si myslel, o súdnom dni a vojne so strojmi. Nebude tam len pre pozostalých. Ak by zomrel, potom by nenarodené generácie nepriamo odsúdil. Cítil tú váhu zodpovednosti na svojich ramenách. Táto zodpovednosť, ktorú záchranca ľudstva cítil, si vyžadovala iba jednu vec. Aby prežil !

"Tak kde nás to vezieš?" opýtal sa John, pričom sa snažil upokojiť pomocou hlbokých a pomalých nádychov. Cameron tajne schválila zmeny v jej Johnovi, bol opäť pokojný. A on lepšie pochopil. Teraz len keby mohol byť uzdravený aj fyzicky.

"Do bezpečného domu" odpovedal Derek, a zastavil auto. Vystúpili, udržiavajúc ich zbrane skryté. John zistil, že je ťažké sa nepozerať ako sa Cameron podarilo posunúť svoju brokovnicu dole v  jej nohavici a udržať ju nenápadne schovanú. Sľúbil si, že sa nebude pozerať, keď si ju bude vyťahovať von. Derek mal pravdu, že je potrebné sa zamerať na ich úlohu.

Derek otvoril dvere do domu a zamieril po schodoch hore. John šiel hneď za nim, s Cameron v pätách. John mohol takmer cítiť jej oči na chrbte. Zdalo sa, že je v poriadku, kým  nezakopol a nenarazil si ruku na schodiskové zábradlie. Derek sa len krátko obzrel a pokračoval. Z Cameroninho upreného pohľadu na neho, aj keď netrval viac ako okamih, mohol takmer cítiť z nej znepokojenie. Sám vedel, že jeho ruka čoskoro bude hrať farbami ako rameno.

Derek odomkol dvere a  pokynul im aby vstúpili dovnútra. "Teraz tu zostaň a nerob hlúposti," varoval ho Derek. "Idem nájsť svoju matku." Potom zavrel dvere a zamkol ich. John ho mohol takmer ako šprintoval dole po schodoch. Ignorujúc radu strýka sa John rozhliadol po bezpečnom dome.

Bol to podobné bežnému bytu. Mal dve lôžka, počítač, kúpeľňu a rádio. Iste, zbrane, vojenské zariadenia, a lekárske lavice a podobné vybavenie nesmeli chýbať, ale inak to nebolo veľmi odlišné od domova. Skôr ako sa mohol John upokojiť a začať premýšľať normálne, vzala ho Cameron za ruku.

Vedel hneď, kde ho brala, nemusel byť ani stroj aby to uhádol . Cameron ho dotlačila k zdravotníckemu stolu a donútila ho, aby si naň sadol. Tam mal John pocit, že zažil najneobvyklejšie vyšetrenie, aké kedy mal. Začala tým, že ho pohladkala na zadnej strane krku, ako predtým. On tušil, čo to bolo. Ale Cameron s ním ešte neskončila.

Pozerala sa mu do očí, čo sa zdalo ako večnosť. John sa topil v jej “teplých hnedých bazénoch“ a zabudol na všetko, čo sa v ten deň stalo. Potom začala jej ďalší test. Vzala mu ruku, ktorú si narazil o zábradlie sledovala každý nerv, každú kosičku, cievky a záhyby na jeho koži. Bolo to zvláštne a John sa jej musel opýtať, čo robí.

"Pozerám na poškodenie tkaniva pod kožou," povedala Cameron, monotónne. Všetky jej procesy boli zamerané na Johnove zdravie. "Tvoja ruka bude ako modriny na ramene." John sa uškrnul, keď sa dozvedel, že, to bude ešte viac bolieť. Cameron vyzerala, že vie, čo si myslí. "Ak budeš nosiť rukavice nebude to tak .... zlé.  Daj si dolu košeľu."

"Tak v rukaviciach to bude, čo?" Johnov mozog bol vypnutý.  Jeho košeľa?

"Chcem počuť tvoj tep," vysvetlila Cameron a už mu pomáhala ju zložiť. "Počujem ho aj teraz, ale chcem ho počuť presne." John si ju vyzliekol a uvažoval : Keby len vedela, čo pre mňa znamená, červenala by sa tiež ?
Horšie bolo, keď mu Cameron priložila ucho na hruď. Začal mať problémy s dýchaním, ale to nemalo nič do činenia s dvoma Cameroninimy prstami kontrolujúcimi jeho pulz a počítaním to s údermi srdca.

Spokojná Cameron si odtiahla hlavu preč. John, stále v nepríjemnej fáze, si začal naťahovať košeľu späť. Nepotreboval teraz pokušenie. Než sa ale mohol obliecť, Cameron prešla rukou po jeho hrudi, čo skoro zastavilo tlkot jeho srdca. Nebolo nič, lekárske v očiach Cameron, iba iskra ľudskosti s náznakom obdivu.

"To sa zotavuje rýchlo," povedala a pozrela sa na neho. Vyžadovalo to nesmierne úsilie, aby si obliekol košeľu. A bolo to. Cameron začala brať zásoby zbraní a John si spomenul na sľub, čo urobil. Zamieril smerom k počítaču. Posadil sa pred ňou a otočil ho. Nebol ako nový, to môže pravdepodobne znamenať, že toto miesto nebolo obývané minimálne rok.

Po prihlásení na internet zapol vyhľadávač. John pohol prstami po klávesnici a okamžite sa strhol, pričom zasyčal od bolesti. Cameron otočila hlavou k nemu až jej vlasy previalo ako sprchu vodopádu . Netrvalo jej dlho predpokladať, prečo John tak zasyčal. Vytiahla niečo von z bedne vedľa nej a podala to Johnovi.

"Si si istá, že to pomôže?" spýtal sa John a zdvihol rukavicu. Bola to mäkká pletená rukavica. Položil si ju opatrne do ruky, špičky mala čierne. Cameron mu prešla rukou po vlasoch a pobozkala ho na temeno hlavy. Bola to akcia a ona vedela, že to robia ľudia k tým, na ktorých im záležalo, a nepochybne sa Cameron snažila utešiť ho. Tak si teda rukavicu nasadil.

Skúsil písať znovu, a teraz to bolo jednoduchšie, tučná mäkkosť rukavice odpružila tlak proti jeho prstom. John vedel, že do hodiny by mal modriny, ale teraz mal túto rukavicu, a tá by nielen mala zmäkčiť všetko čoho sa dotkne, ale to by mu bránilo cítiť to rovnako. Teraz len keby mohol dostať niečo také pre rameno. Je to smiešne, že moje telo je neschopné bez tohto extrému. Prisahám, že ak sa  niekedy vystavím znovu takému adrenalínu, jednoducho si pôjdem ľahnúť a nechám to prejsť.

Zjavili sa výsledky jeho vyhľadávania. John sa posunul v zozname nadol a pokúsil sa o iné vyhľadávanie. To skončilo s rovnakými výsledkami. Začal tretie vyhľadávanie, ktoré keď nevíde tak to vzdá.
Zadal otázku : Môže byť zákon konzistencie zlomený?
Vyhľadávač odpovedal späť s partiou hlúpych vtipov a románov. Nič z toho nemohlo pomôcť Johnovi.

Frustrovaní John sa pozeral na obrazovku počítača, snažiac sa ďalej. Potom mu dve chladné, štíhle ruky skĺzli okolo krku a spojili sa okolo neho. Cítil ako si Cameron položila hlavu na jeho zdravé rameno. "Si v strese," poznamenala. "Ale nemôžem ťa namasírovať."

"Objatie je tiež dobré" odpovedal John snažiac sa dosiahnuť jej na tvár. Ale nedokázal pohnúť rukou, pretože jej hlava bola na zlom mieste. Vzdal to na chvíľu a snažil sa hľadať ďalej. Skôr než hľadanie  samotného zákona, začal vyhľadávať známych fyzikov a profesorov, ktorí vedeli veľa o cestovaní v čase.

Ukázalo sa, že tam bolo niekoľko uznávaných fyzikálnych profesorov. Hŕstka z nich sa zaoberala cestovaním časom a využitím časopriestorového kontinua. Nikto z nich nemal verejne dostupné telefónne čísla ale John bol príliš zúfalý aby čakal na e-mailove odpovede. Preto sa zameral , ktorý z týchto profesorov žíl dosť blízko. Jeden z nich pracoval a žil na univerzite v meste len asi sto kilometrov na sever.

Myšlienky sa začali formulovať v mysli Johna. Ak bol profesor len sto míľ na sever, potom nielen že by to bolo z mesta ... Johnove myšlienky boli prerušené Cameroniním hlasom. "Návšteva profesora nie je dobrý nápad, John."

"Ako vieš, že som o tom premýšľal ?"  spýtal sa zarazene John a pozeral sa na ňu.

"Prišla som pochopiť, ako pracuje vaša myseľ. Bola by to zúfalá výhovorka buď sa skryť pred T-1001 alebo zistiť viac o zákone konzistencie," vysvetlila Cameron a oprela si hlavu o jeho.

"Čo si počula o fráze : Zúfalé časy volajú po zúfalých opatreniach?" spýtal sa John vyťahujúc posledné argumenty.

"Zúfalé opatrenia sú ľudské záležitosti. Nezmyselné správanie, zlé rozhodnutia, ktoré prinesú len strach a hystériu."

"Je tu vôbec možnosť, že by som ťa dokázal presvedčiť?"

"Nie"

John si vzdychol a oprel si hlavu o ruku opretú o lakeť. Nechal vplyv denných udalostí napadnúť jeho myslenie. Ak zostane takto ... nechcela ani pomyslieť na šancu, že John utrpí mentálne poškodenie. Chcela, aby sa uvoľnil, preto ho opäť pobozkala na temeno hlavy a znovu sa dotkla jeho tváre. Zabralo to. Uvoľnil sa.

Potom sa počítač začal preťažovať. John vydal frustrovaný ston a snažil sa s bojovať z vírusom čo sa nabúral na jeho počítač. Po chvíli boja, vírus vyhral a úplne sa zmocnil každého súboru a procesu v počítači. Cameron zistila čo sa deje skôr ako John. "T-1001 sa ti nabúrala do počítača. Vie, kde sme."

"Do riti!" zareval John a vyskočil na nohy. Poobzeral sa okolo seba zúfalo sa obrátil na Cameron. "Cameron, že ma budeš počúvať ?" spýtal sa.

"Samozrejme," odpovedala Cameron. Vedela, čo sa chystá povedať, skôr ako to povedal. Avšak, nemali veľa možností, a ona to vedela.

"Poď so mnou, vyhneme sa T-1001 a nájdeme toho profesora,"  povedal John. Cameron prikývla a zdvihla brokovnicu. John si bol istý, že jeho zbraň bola nabitá ale ešte schmatol ďalšie. Potom bežal do kuchyne a schmatol ceruzku a papier. Cameron sledovala úzkostlivo, ako písal. Strácali čas. Pozrela sa von pripravená viesť ho. Zamierili dole po schodoch a John rýchlo za nimi zamkol dvere.

Keď boli von, obzerali sa po vhodnom aute, pretože nemohli predbehnúť T-1001 pešo. John si všimol pick-up, ktorý nebol v podstate používaný a vykročili k nemu. Potom sa za nimi ozvala streľba.
John sa rozbehol a inštinktívne vedel, že je to T-1001,pretože len ona by začala strieľať na nich bez kladenia otázok. Cameron sa postavila pred Johna a všetky guľky, ktoré by ho boli zabili schytala ona. Bojovala aj s jej emocionálnym simulátorom, autonómne jej prikazoval ukončiť hrozbu pre Johna.

John vyrazil okno na dverách a odomkol ich. Rýchlo vliezol do auta a snažil sa naštartovať . Cameron sa otočila a videla ako T-1001 prichádza. Vypálila , aby T-1001 aspoň spomalila. Ale to bolo zbytočné, pretože sa okamžite zahojila. Cameron znova nabila a vystrelila. John uspel a auto zavrčalo. Cameron ho posunula na druhé sedadlo a dupla na plyn. John sa vyklonil z okna a ešte raz vystrelil na Terminátora.

TO ich ale naháňalo pešo. John vedel, že to neskončí, kým sa neutečú alebo ten stroj nezničia. Pozrel sa na panel auta.
"Strieľaj, toto auto je skoro bez paliva." ozval sa John.

"Nemáme čas ukradnúť iné," poznamenala Cameron.

"Ja viem, len sa dostať na diaľnicu a ujsť toľko kilometrov ako sa bude dať."
Johnovi sa vôbec nepáčilo, ako dopadol dnešný deň. Prial si, aby nikdy nevstal z postele.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

10

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola štvrtá : Nasledovať vodcu




Derek vyrazil po schodoch hore, pripravený na všetko. Bolo to len asi pol hodiny, čo odišiel nájsť Sarah a povedať jej, čo sa deje. Ako náhle to bolo hotovo, išli späť k autu a odviezli sa do bezpečného domu. Derek práve zachádzal za roh, keď počul výstrely. Jeho noha prudko zošliapla pedál na doraz uprostred výkrikov Sarah, že je John v nebezpečenstve.

Streľba sa ozývala spoza rohu a Derek so Sarah sa hnali smerom k úkrytu. Ľudia všade bežali ako o život sa schovať do bezpečia ich domovov. Johna a Cameron nikde nevideli a nebola tam ani T-1001.

Derek sa ani neobťažoval nájsť parkovacie miesto. Ich vozidlo zastavil uprostred ulice a bez toho aby vypol motor, vyrazili obaja ako šialený. Jeho preteky k budove proti Sarah boli šialené a bol to najrýchlejší beh, aký kedy bežal po dlhej dobe. Nárazom rozbil dvere, sotva sa obťažoval so zámkom. Ako náhle bolo otvorené, vrazil do vnútra a pripravil si zbraň.

Bolo tam prázdno. Derek ďalej kontroloval miestnosti. Sarah za ním zavrela dvere a prezerala si hlavné miestnosti. Všetko bolo prakticky nedotknuté. Krok za krokom, jej oči kontrolovali byt znova. Jedna alebo dve debny zo zbraňami boli otvorené, na lekárskej lavici boli v prachu nejaké odtlačky, ale nič iné nevidela. Derek vyšiel z bočných miestností a zavrtel hlavou. Ani tam neboli.

"Čo sa potom stalo ?" spýtala sa Sarah. "Nemyslíš si, že by sa snažil bojovať?"

"Nie, hovoril som mu to. A rovnako ako nenávidím Cameron ani ona by to nechcela," odpovedal jej Derek pri prehľadávaní zbraní z debien.

"Ja viem, že je to stroj, ale ona myslí len na Johnovu bezpečnosť," argumentovala Sarah. "Verím jej, do určitej miery. Ona ho viac chráni od tej doby, čo sa prepla. Ale keď to zostane takto, budem jej aj naďalej veriť."

Keby si len vedela, pomyslel si Derek kyslo. Nepáčilo sa mu to. Jeho kroky sa zastavili pri stole. Niekto sedel pri počítači. Ostražito Derek štuchol obrazovku s hlavňou jeho pištole, aby sa ubezpečil, že nie je pripojená k výbušnine. Vzhľadom k tomu, že to nemusel byť John, kto ho používal. "John bol pri počítači."

Sarah prešla k miestu, kde sa Derek stále pozeral na obrazovku počítača. Sama nemala potuchy, ako zistiť, čo by John mohol robiť v počítači. Pozrela na myš a rozhodla sa, že ak to nemôže zistiť tak ho aspoň vypne. "Vieš, ako sledovať, čo robili ľudia na počítači?" Spýtala sa Sarah.

Derek sa na ňu úkosom pozrel. "Bojoval som proti strojom, nehral som sa s nimi," odpovedal sucho. Obaja sa pozerali výhražne na počítač, frustrovaní jeho zdanlivou zložitosťou a dúfali, že hnev by počítač donútil aby im len tak dal odpovede.
Derek ukázal veľmi  intenzívne množstvo odhodlanosti a pokúšal sa používať počítač. Sarah sledoval obrazovku, ako sa opatrne pohyboval myšou. "Aký je rozsah počítačov?" spýtal sa Derek. "Je tu tlačidlo vyhľadávania. Možno, že nájdeš, čo hľadal John."

"Ja neviem, skús," ponúkla Sarah. Nevedela používať internet, tak ako to bolo teraz potrebné. Áno, bolo to, ako Derek povedal. V rohu  obrazovky svietilo pole na vyhľadávanie. Keby sa nebála o Johna, asi by sa pustila do Dereka. Priam šalela pri pomyslení, že kde by mohol byť, alebo čo robí. Cameron ho mohla predsa lepšie donútiť myslieť racionálne.

Nezniesla stáť tam trpezlivo, zatiaľ čo Derek písal do poľa vyhľadávania posledných navštívených stránok. Netrpezlivá, Sarah išla robiť ďalšie prehľadávanie bytu. John tu musel niečo nechať, aj keď len náhodou. Derek pri počítači vykrikoval sériu sťažností ako mu počítač odmietal zadať požadované informácie.

Potom si Sarah všimla Johnov odkaz na kuchynskej linke. Prečítať si ho však bolo nad jej sily. Avšak, pripustila, že hľadala skôr niečo, čo by ju ubezpečilo, že je John v bezpečí. Zdvihla ho a poznávala rukopis svojho syna. Dúfajme, že to znamenalo, že je nažive. Jej oči skenovali jeho odkaz.

"Ty idiot!"  zrevala Sarah pri pohľade na papier, na čo Derek vyskočil zo stoličky, automaticky pripravený na ťažkosti.

"Čo?" spýtal sa ostražito. Sarah podržala odkaz tak aby si ho mohol Derek prečítať.



"Tak toto nie," zamrmlal John. Poklepal nohou na pneumatiku. Vedľa neho Cameron analyzovala, či by s toho mohol mať neskôr nejaké modriny. Nevedome vydýchla úľavou, keď jej procesy zistili, že bude v poriadku. Avšak, súhlasila s jeho vyhlásením.

Získali dvadsať míľ na diaľnici, pokiaľ im nedošlo palivo. John si mrmlal niečo o tom, aké to bolo a šťastie a zároveň aj smola, že "utiekli" v aute, ktoré išlo v podstate na výpary. Cameron nesúhlasila, vyčítala si, že nepreskenovala vozidlo hneď ako ho našli.

"Čo chceš teraz robiť?" spýtala sa. Mohli by sa buď preplížiť späť okolo T-1001, ktorý bol určite love a lovil ich, alebo pokračovať na miesto, kde sa chcel stretnúť s profesorom na univerzite. Cameron ticho dúfala, že sa rozhodne pre prvú možnosť, aj keď vedela, že aj bez jej poslania, by ho s láskou nasledovala aj cez čiernu dieru.

"Pokračujeme," odpovedal John. Ukázal okolo nich. "Celá táto oblasť je les medzi oboma mestami. Mohli by sme sa tam dostať pešo cez tieto stromy. Pre T-1001 by malo byť ťažšie sledovať nás."

"Budeme musieť byť neustále v pohybe," varovala Cameron a schmatla svoju brokovnicu. "Obtiažnosť sledovania nebude tak výrazne veľká, aby to tá plechovka vzdala."
John si skontroloval obe pištole na páse a dotkol sa jej tváre s jeho rukavicou.

"No tak, poďme si udržať nejaký odstup,"  povedal John usmial sa ňu a vbehol do lesa. Cameron ho ticho nasledoval. Bežali ticho a John skĺzol do bezmyšlienkovitého prázdna,keďd jeho mozog pracoval tak, ako bežal. Nebolo pre neho ťažké stratiť prehľad o všetkom čo sa stalo, keď bežal. Jeho mozog len prestal myslieť, a mohol pokračovať donekonečna. To bola jedna z jeho schopností, na ktorú bol vždy pyšný : schopnosť bežať donekonečna.

Jeho matka nikdy nebola schopná vysvetliť, Johnovu nekonečnú výdrž, keď prišlo k behu, ani jeho jasné myslenie. Brala to ako požehnanie, niečo, o čo sa nikdy nebude musieť starať pri výučbe Johna. Už to zvládol. Ale v ich svete o prežitie bolo stále veľa, čo bolo potrebné naučiť Johna.  John bol hrdý na to, že bol schopný zvládnuť zručnosti, o akých sa jeho matke nikdy nesnívalo, hlavne ako v skutočnosti budú môcť používať počítač.

Na začiatku, bol John tiež hrdý na to, že mohol ukázať  mame výsledok jej učenia a vzdelávania. Keď prvýkrát dokázal rozobrať pušku skôr, než stihla sama, bola na neho tak pyšná a John nikdy nechcel nič iné. Bola nadšená, kedykoľvek sa mu niečo podarilo, to znamenalo, že jej syn by prežil. Tiež bola smutná, pretože John nikdy nepoznal iný život. To znamenalo vyučovanie jej syna vojnovej taktiky  už od ôsmich rokov. Napriek tomu musela.

Potom sa jeho hrdosť na tieto zručnosti rozbila, keď bola jeho matka zavretá. John dostal zlosť, nie na jeho matku, ale na celý svet, že mu vzal matku, ktorá ho naučila všetko čo vedel a boli hrdí, keď jej mohol ukázať, že čo sa naučil. Jeho schopnosti sa stali napriek všetkému, tŕňom v jeho svete a trestali ho za všetko. Jeho hnev sa blížil k vrcholu - do bodu, keď bol naštvaný aj na matku za to, že nemôže uniknúť a zachrániť ho.

Potom prišla T-888čka, a zachránila mu život. Zrazu John zistil, že sa zúfalo musí spoliehať na všetko, čo ho matka naučila. Jeho hrdosť a láska v nej boli obnovené. To bolo to, čo ho zachránilo. Stratiť ju z tohto bezcitného sveta ešte raz, matku, ktorá ho trénovala by ho už asi úplne zničilo. A potom tam bol T-888, ktorý nikdy nekritizoval Johna pre jeho zručnosti, ako ho svet potreboval alebo, že mu boli k ničomu alebo, že potreboval pomoc.

V skutočnosti, Terminátor občas aj pochválil Johna za to, čo urobil. Poukazoval na to, čo urobil správne a nesprávne, vysvetlil mu, ako to robiť lepšie, vždy keď sa John spýtal. T-888 ho naučil veľa, tak ako jeho matka. Možno, že to je ten dôvod, prečo to bol jeden z najlepších otcov, akého kedy mal a prečo nenávidel nechať ho ísť. No nielenže jeho obeť bola márna, bol jeden z mála, až do tej doby, ktorí ho učili a práve teraz záležalo, že čo sa naučil.

Potom tam bol Charlie, a teraz Cameron a Derek. Napodiv, si nemyslel, že sa naučil veľa od Cameron alebo Dereka, pretože mu boli blízky, pretože Derek je jeho strýko, a pretože miloval Cameron. Čo by sa od nich mal učiť, keď.... ?

Johnova myšlienka bola prerušená, keď ho jeho nervový systém varoval, že jeho nohy prestávali pracovať. Cítil sa ako opitý, pretože varovanie sa k nemu dostalo po tom, čo mu jeho úplne vypovedali. Ale ako vždy,  Cameron bol tam a pripravená ho pevne držala v náručí.
"Si unavený," poznamenala.

"Teraz, keď si to tak povedala, tak áno," zamrmlal John zadýchane. Uvedomil si pot stekajúci po jeho tvári a rukách a ťažký rýchly srdcový tep v hrudi. Už veľmi dlho nebol tak unavený.
Videl popoludňajšie slnko vo vetvách. Ako rýchlo sa vlastne bežal ? Kedy nevedomky začal šprintovať ? "Ako ďaleko sme sa dostali?"

Cameron, zdalo sa váhala povedať mu odpoveď, a John vedel, že niečo nie je v poriadku. Dúfal, že to nebolo spôsobené jeho vystaveniami sa nebezpečenstvu.
"Cameron, ako ďaleko sme sa dostali?" opýtal sa John znovu.

Jej procesy nemali problémy výpočtu presnej vzdialenosti, ale ubrala čas na zjednodušenie pre Johna. Zjednodušenie vzalo mikrosekundy. "Tri štvrte míle," priznala. Vedela hneď, že John bol rozrušený a šokovaný a jeho čeľusť klesla. Videla a počula o tom, ako musel bežať skoro ako Terminátor vo vytrvalosti ale teraz padol a nezvládol ani míľu.

"Tri štvrtiny," zopakoval polohlasom. Vstal s jej pomocou. "Ešte sme neskončili," uviedol pevne. John bol jednoducho John. Neústupný.

"Nemôžeš," namietala Cameron. "Nie si dosť silný."

"Áno, som," poprel John tvrdohlavo. "Môžem bežať celú cestu tam."

"Nie, to nie." Niečo sa aktivovalo v jej emocionálnom simulátore.

"Som viac než schopný pokračovať," trval na svojom a hneď sa chystal vyskúšať dokázať to.

"John Connor!" vyštekla Cameron a chytila ho za rameno. "Nie si len tak hocikto!" Bola blízko tomu, aby vybuchla záchvatom hnevu, ktorý sa prehnal cez ňu ako sprcha ľadovej vody. "Pôjdeme ďalej, až keď poviem, že môžeš, pretože nedovolím aby si si ublížil!"

Jej nos bol pár centimetrov od jeho. Prostredníctvom autonómnej emócie, ktorú teraz cítila - hnev, videla čisté prekvapenie v jeho očiach. Emócie okamžite odišli. Cameron pustila Johna a cúvla. Jej procesy sa zmrazili a sa snažili sa pochopiť, čo sa deje. Prečo bola naštvaná a kričala na neho? Milovala ho, prečo by mala na neho kričať ? Jej procesy sa snažili prísť s diagnózou. Jej simulátor sa snažil potlačiť jej emócie.

"Je mi to ľúto," ospravedlňovala sa a cítila pocit hanby a viny. Medzitým 98%  jej čipu sa snažilo zistiť, prečo bola naštvaná na osobu, ktorú milovala a ako to bolo možné. "Nemala som kričať."

John reagoval lepšie ako ona. "Nie!  máš pravdu," uistil ju. "Mal by som byť viac opatrný v mojom stave a problémami." Stále sa objavil prekvapený a ostražitý svojimi činmi. Cameron si už nebola taká istá jej schopnosťami chrániť Johna. Čo keby mu náhodou nabudúce ublížila?

Budúci záchranca ľudstva si všimol jej nepríjemné pocity a bolesť a ponúkol jej ruku. Cameron ju prijala. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju na čelo, na tvár, a potom na perách. Ako náhle sa upokojila, kráčali ruka v ruke ďalej do lesa. Cameron nebola nikdy viac vďačná za Johnovu pomoc prekonať jej vlastné chyby.


"To vyzerá na Johna," zahundral Derek. "Sakra." Chcel obviniť kováka, ale teraz nepotreboval robiť väčšie ťažkosti. John šiel za nejakým profesorom fyziky? Že by lákal kovákov, to znelo rozumne a racionálne, ale čo má profesor fyziky čo do činenia s Johnom? Bol tvorcom Skynetu, alebo tak niečo?

"Musíme ísť za Johnom," nariadila nasrdene Sarah. "Je v nebezpečenstve, a nemyslí mu to." Len jedna vec by ho mohla zastaviť - Cameron by ho mohla zastaviť, ale jej ochranárske rozkazy znamenali, že by šla za ním všade. Keby nebola stroj, pomyslela Sarah, bolo by to niečo iné, ale našťastie Cameron bol len stroj. Sarah si to často zamrmlala aj niekoľkokrát denne.

"Potrebujeme pomoc," argumentoval Derek. " T-1001 nás tam bude čakať a začne túto nočnú moru... Vieš čo to je to monštrum. Snažiť sa zachrániť Johna sami je samovražda. Prinajmenšom Cameron môže udržať to monštrum od neho dosť ďaleko. Ak ho chceme hľadať, potrebujeme pomoc. "

"A kde navrhuješ, že nájdeme pomoc, zatiaľ čo môj syn je tam lovený ako divá zver?!" revala Sarah.
Derek počítal do piatich, aby udržal svoj hnev.

"Ja viem, kde môžu byť niektorí bojovníci odporu" vysvetlil Derek. "Mohli by mať elektrický náboj, smrtiaci pre kovákov. Mali by sme ísť a nájsť ich."

"Povedal si, že v oboch prípadoch. Dokonca aj keď sú tam, neznamená to, že ich majú, čo znamená, že to môže byť stratený čas," opáčila Sarah.

"No neviem ako budeme vedieť zastaviť tú posranú T-1001 len s útočnými puškami!"

„Sme zvyknutý byť mytologický ľudia !“

"Stále trvám na tom, že pôjdeme po odboj," uviedol Derek a len tak tak sa udržiaval pod kontrolou. Niečo sa zablyslo v jej tvári.
"A do tej doby pokiaľ mám kľúče, robíme to po mojom." Otočil sa a vyšiel z dverí aby nedošlo medzi nimi k poriadne bitke. Je veľmi pravdepodobné, že by udrel prvý.

Zrazu mal paže omotané okolo krku, zatiaľ čo mu nejaká ruka strčila vlhkú handričku do tváre. Derek spanikáril, keď spoznal nezameniteľnú vôňu. Snažil sa vytrhnúť ale Sarah ho držala pevne. Derek sa snažil bežať pospiatky do steny. Sarah zvrčala pri náraze ale držala ďalej. Skúsil to znova, ale amoniak bol silný. Padol na zem predtým, než ju znovu udrel do steny.

Sarah chvíľu čakala pred odstránením handričky namočenej do amoniaku. Bolo to prehnané, priznala, ale nebude čakať so záchranou svojho syna. Odhodila handričku a fľašku amoniaku a prehodila si zbraň cez rameno. Derek nebol práve najľahší osoba. Bude ju to stáť nesmierne úsilie dostať ho von k autu.

Najprv mu vzala kľúče z ruky . Potom zavrčala a prehodila si bezvedomé telo cez rameno. Trvalo nejaký čas, aby ho dostala von k autu, ale keď prišlo k ochrane Johna, mohla by niesť celý svet. Aj keď, svet určite nepáchol tak, ako Derekove podpazušie.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

11

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola piata : Zdieľanie a starostlivosť



John pozeral uprene na Cameron, keď sa nepozerala, snažiac sa zistiť, čo si myslí. Premýšľala  viac, ako inokedy. Sedem procesov sledovalo či ich niekto nesleduje, uisťovali ju, že sa T-1001 nepodarilo nejako ich dohnať. Rovnaký počet procesov začalo riešiť otázky, ako ďaleko ešte treba ísť a či nie je potrebné sa zastaviť. Všetky ostatné procesy sa snažili vyriešiť záhadu, prečo sa tak rozohnila na jej Johna.

Cameronine procesy sa na sekundu zastavili. “Jej“ John?  Kedy začala používať tento výraz?  Teraz, keď jej procesy analyzovali, samú seba, zistila, že keď sa pozrie na iného ľudského muža aj keď len nevedome, vždy porovnáva  o koľko je jej John na tom lepšie či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Vytvorila nové procesy, ktoré mali študovať pôvod jej použitia toho konania, keď ho začala prirovnávať zbytočne a niekedy pochabo k iným mužom.

Zostávajúce procesy ďalej strážili Johna. Jeho stav sa príliš nezlepšil, bol ešte trochu zadýchaný. Nemyslela si, že si to všimol ale bol ešte vyčerpaný. Bolo niekoľko okamihov, keď sa cítil byť pripravení skúsiť znova pokračovať sám.
Zvedavosť jej dopomohla k tomu, že vytvorila ešte viac procesov aby zistila, prečo bol John tak rozrušený z jeho neschopnosti pokračovať. Stále nebola schopná zosynchronizovať svoje CPU.

Môj John – zase používam prívlastok “Môj“ - by bežal až do konca vekov, keby mohol, pomyslela si Cameron.
Stále to nemohla pochopiť, predstavila si seba v jeho pozícii. Bola poškodená, a jej schopnosti boli ohrozené. Čo ak jej batéria bola poškodená do tej miery, že by bola povinná dodržať pauzu každých tridsať minút? Zrazu porozumenie Johnovej frustrácie pohltilo Cameron v podobe strachu. Keby bola slabá, nemohla by ochrániť Johna. Okamžite ukončila tieto procesy, nechcela simulovať túto situáciu.

Kým uvažovala nad témou poškodenia - jej hlavné zameranie, vrátila sa do svojho emocionálneho simulátora. Kód sa vôbec nezmenil od doby pred výbuchom, tak prečo zrazu kričala na neho bez provokácie? A potom znova ? No možno to nebolo tak úplne bez provokácie, John bol proste John, občas tvrdohlavý a ľudsky nelogický. Ale to neznamená, že by mala na neho jačať, veď ho stále milovala.

Jeden osamelý proces ju začal presviedčať, aby konečne povedala Johnovi o jej autonómnych emóciách v simulátore. Stále sa však obávala, že v snahe pomôcť jej, by to povedal Derekovi alebo Sarah, ktorí by ju bez rozmýšľania premenili na bezcenný kus železa. Tento strach a hrozba boli neustále v jej pamäti RAM. Ale čo keby nabudúce zranila Johna, pretože ju hnev náhle znova ovládne? Myšlienka ublížiť jej Johnovi – čo už raz bolo - bola neznesiteľná a takmer odpálila jej CPU. Ale vzápätí sa rozhodla, že by to John mal vedieť.

Otočila sa a zbadala Johna v jej HUB ( High-power Utility Battle-screen) a prehovorila skôr, než jej procesy prepočítali dôsledky situácie.

" Stalo sa to autonómne," uviedla a tým prešla okolo bodu, odkiaľ niet návratu.

John sa otočil, aby videl, čo to hovorí.
"Huh?" odpovedal. Čo to hovorí teraz?

"Môj emocionálny simulátor je program, ktorý mi umožňuje napodobňovať ľudské emócie," vysvetlila mu Cameron. "Od kedy som prvýkrát povedala, že ťa milujem, bolo to autonómne - aktivovalo sa to  bez môjho vedomia. Keď sa teraz spustí nemám nad tým žiadnu kontrolu, je to úplne autonómne -  nezávislé odo mňa“ .

"Počkaj, takže ty tvrdíš, že máš emócie, a že ich niekedy nevieš ovládať ?" spýtal sa John neveriacky. Prikývla, možno trochu rýchlo. Mala z niečoho strach? Johnova myseľ sa ponorila do myšlienok. Cameron zažíva nekontrolovateľné emócie. Ako blízko teraz mala ku skutočnému človeku? Vari by nemohla mať absolútnu kontrolu nad nimi? Keď John cítil rozrušený alebo vystrašený, nedokázal to jednoducho zastaviť. A Cameron zrejme tiež nie.

"Si kvôli tomu na mňa naštvaný," uviedla Cameron. Hrýzla si z obavy do pery, zatiaľ čo ruky mala stlačené dohromady. Vyzerala tak ľudsky, že ... Johnov svet sa náhle rozjasnil už len pri pohľade na ňu. Venoval jej žiarivý úsmev.

"Nie, naozaj nie," odpovedal jej John. "Je to vlastne to, čo ťa robí viac človekom." Cameronina tvár sa rozžiarila, ako na štvrtého júla (pozn. preklad. Je to deň nezávislosti v U.S.A).

Processing Johnova poznámka ......... John nie je naštvaný ......... John je šťastný, keď počul, že mám autonómne emócie
Warning.....emócie... simulátor... automatizácia ......... John ma miluje viac ;   Odporúčaný postup ......... emócie... simulátor.. zmena doporučených možnosti.
S ešte jasnejším úsmevom než predtým sa John vytiahol na nohy, naklonil sa k nej a pobozkal ju. Cítil, ako zapadla presne do neho, na jeho ceste do zabudnutia na celé dni, len byť v jej milujúcom objatí .
Z malým mľasknutím, že ho skoro nebolo počuť sa Cameron odtiahla a dívala sa trochu previnilo. John sa usmial, pretože vedel, že mala pocit, že to bol účel a pobozkal ju na chrbát. Tentoraz jej nechcel ublížiť. Namiesto toho, keď sa odtrhli, pokračovali  v ich chôdzi ruka v ruke.

Cameronin svet bol jasnejší, čo poznamenalo všetko okolo nej. Jej procesy boli rozdelené hneď do kontroly Johna a kontroly okolia za nimi. Jej John bol kompletným centrom jej spracovania a ona nechcela, aby sa to nejako menilo.

John myslel, že v tento deň konečne dostal to, na čo má právo. Po tom všetkom, čo sa stalo sa cítil lepšie. Avšak, myseľ mu pripomenula, čo robia. To pripomenulo Johnovi strachu z jej straty. Preto zrýchlil tempo. Trávil každú sekundu s ňou, ale nechcel ju stratiť. Nikdy!

*****

Derek sa zobudil s pocitom závratu a bez toho, aby vedel kde bol ale bo ako sa tam dostal. Jemne chytil, to čo mal v ruke. Trvalo mu dlho, než si uvedomiť, že je to bezpečnostný pás. To mu dalo predstavu o tom, kde je, ale nie presne ako sa tam dostal. Zostal nehybne a dúfal, že sa spomienky vrátia, a vysvetlia mu, prečo ležal na zadnom sedadle auta.

Jeho prsty sa snažil stočiť okolo niečoho, čo tam nebolo. Zamračil sa a jeho stále bezvládne telo poskočilo ako auto prešlo cez hrboľ na ceste. Riskoval pohľad a otvoril jedno oko. Bolo to ich auto a Sarah bola za volantom. Teraz si spomenul, bol tvrdí - neústupčivý, otočil sa, niečo ho chytilo za krk  a potom tá vôňa amoniaku a klesá k podlahe.

Bolo ťažké zostať v pokoji s takým podráždením . Sarah nemala problémy zrazil ho, ťahať ho k autu, a uháňať ísť nájsť Johna? Normálne by obdivoval jej húževnatosť, ale v tomto okamihu, keď bol naštvaný, nie. Stalo sa to preto, lebo ho zaskočila a preto bol bezmocný. Bol predsa Derek Reese, odbojár, jeden z najvernejších vojakov Johna Connora je, známy pre schopnosť podržať jeho vlastných v boji proti strojom, a tu bol porazený matkou Johna.

Je to pravda. Priznal si, že oveľa radšej bi šiel do boja pištole proti pištoli s kovákom, ako hlava na hlavu so Sarah.
Ale napriek tomu: Sarah ho zrazila?
Pomocou jedného z najstarších trikov v knihe?

Avšak, dostala ho a to znamenalo, že by musel priznať, že bol menej pripravení. Takže ležal bez ohľadu na to čo sa bude diať, šetriac si svoju energiu. Vedel, kde by Sarah mohla ísť: za Johnom. A to znamenalo len jedno, boj s tekutým kovom. Derek bude potrebovať všetku svoju energiu. Aj s pomocou Cameron pochyboval, že či by bol spôsob, ako zničiť tú prekliatu vec . Budú musieť urobiť dosť na to, aby ich stratil. To by ale nebola ľahká úloha, ale keby.....

Derekovu niť myšlienok pretrhlo, keď sa auto prudko zastavilo. Skoro sa chcel spýtať, prečo sa zastavili, ale držal jazyk za zubami. To už dobehli Johna ? Sarah otvorila a zavrela dvere a Derek znova zavrel oči. Keby otvorila dvere, skočil by na ňu. Ale ostatné dvere zostali zatvorené. Počkajúc tridsať sekúnd sa Derek pozrel z okna.

Boli na prázdnej stavbe a parkovali na okraji. Ani nie päť metrov od ich auta bola osamelá WC búdka. Derek nemohol uveriť tomu, čo vidí. Potom, čo sa tak snažila zraziť ho, prestala používať toaletu?
Je pravda, Derek si bol istý, že vždy vykonal svoje potreby pred začatím o misií, ale trvalí tlak ho premáhal. Ale nenapadlo mu, že Sarah mala toľko kontroly nad sebou a to najmä potom, čo ho uniesla.

Potom tmavý, zlovestný úmysel preletel jeho mysľou. Otvoril dvere a pristúpil k prenosnej búdke.
To bol čas na pomstu.
Derekove kroky boli mŕtvo tiché, keď sa priblížil.

Opatrne, zadržiavajúc dych, Derek počúval. Po niekoľkých sekundách počul vo vnútri hluk. Usmial sa sám pre seba. Teraz zaplatí za všetko, čo mu urobila, vrátane prípadu, keď mu zlomila nos lakťom. Ironické, že sa zamyslel: čo si nikdy nemohol dovoliť urobiť to vo svojej dobe. Napriek tomu, že to stálo za to.

Postavil sa oproti stánku a pripravil sa. Urobil krok späť. Napol všetky svaly a vrhol sa na búdku vraziac do nej ramenom. Búdkou otriasol náraz a naklonila sa. Vo vnútri  Sarah kričala. Derek si pomyslel, že by  nemal poľaviť, aj keď..... a prečo nie ? A pokračoval do tuhého. Stánok chvíľu balansoval a potom spadol dverami nahor.

Sarah zvnútra kričala jeho meno hlasnejšie ako keby mala megafón. Jeho pomsta bola vykonaná. Derek pochopil, že Sarah bola v strese z toho, že jej syna naháňa T-1001, a že toto nie je najlepší čas, aby si splnil svoju pomstu. Vrátil sa späť k autu a predstieral, že je ešte stále mimo. Dovolil si malý úsmev.

*****

Súmrak sa rýchlo blíži. Cameronine procesy preskúmali Johnov stav. Súdiac podľa vzdialenosti, ktorú prešli a ako bol ľahko zranený, bude mať pľuzgiere, pokiaľ sa nezastavia. To bolo pre ňu viac ako dosť. Cameron sa zastavila, a John sa zastavil tiež, lebo chcel vidieť, prečo to urobila.

"Musíme tu teraz zastaviť" vysvetlila a začala sa rozhliadať.
Vyhodnotenie úrovne ohrozenia ......... integrácia... Johnov stav do rovnice ......... ohrozenia životného prostredia nie sú.
Celková úroveň hrozby:  minimálna.
"Mali by si si pospať. Tam! " vysvetlila mu Cameron a ukázala prstom. Bola to vetva stromu, zaseknutá medzi ostatnými, ako drevená hojdacia sieť.

"Vďaka," zamrmlal John, a začal šplhať hore. Zatiaľ čo sa pachtil, Cameron premýšľala o niečom, čo sa preháňalo jej procesorom. Bolo to niečo dôležité a dospela k záveru, že to musí povedať Johnovi. Ale nevedela, čo to bolo. John mal len veľmi málo správ, ktoré si mihol poslať do minulosti a ona mu už dala väčšinu z nich. Ale bola tam ešte jedna, ktorú mu mala dať, ale nemohla si ju nájsť.

Pred výbuchom tej bomby v aute, keď bola plne funkčná boli jej dátové súbory správ pre Johna číslované až do 147. Potom, keď ju John dal do poriadku, napočítala iba 138. Týchto deväť chýbajúcich súborov – a to si bola istá - boli dôležité pre túto situáciu, ale ona nemohla nič robiť, pretože už boli preč. Tri procesy boli poverené úlohou nájsť stratené dáta a obnoviť ich.

Nepovedala Johnovi o týchto chýbajúcich informáciách, lebo by to v ňom mohlo vytvoriť len neželanú paniku a stres. Jeho reakcie boli nepredvídateľné, ako keď sa dozvedel o jej autonómnych emóciách v simulátore. Jej oči sa obrátili k nemu. Usadil sa do vetiev pohodlne sa oprel, ale nevyzeral byť pripravený k spánku. Niečo ho zožieralo. Jej procesy diskutovali o tom, či by chcel byť John obťažovaný. Ale nakoniec sa rozhodli.

"Čo sa deje?" spýtala sa Cameron.
John sa posunul, kým odpovedal.

"Nič dôležitého.! Bol to dlhý deň. Nikdy by som si nepomyslel, že by sa toto všetko stalo naraz." Myslel si viac, ako jej povedal. Čudoval sa, kde je jeho strýko a matka. Ak Sarah vie kam išli, už by mala byť tu a čistiť mu žalúdok.
Pekne dlhá reťaz úvah:  on a Cameron, T-1001-všade tam, kde boli a potom Derek a jeho matka.

"Čo si..."  začal John ale bol bleskovo prerušený.

"Počkaj," šepla Cameron a natiahla si brokovnicu.
Analýza pozadia: pohyby v stromoch ......... UPOZORNENIE : Úroveň hrozby - vysoká ......... hrozba je T-1001 ......... Možnosť prežitia: 53,4% .......... Johnova šanca na prežitie: nízka .........
Odporúčané akcie : počkať a prekvapiť.

John sledoval plný strachu a frustrácie ako policajt išiel smerom ku Cameron. T-1001 sa vybrala k nim. Cameron otočila  jej brokovnicou a vypálila, keď to ukázalo na ňu prstom.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

12

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola šiesta : Fight or Flight syndrom



Výbuch otriasol T-1001 cez hrudník, zrazil ho späť a narušil jeho schopnosť bodnúť Cameron. Vzhľadom k tomu, zdvihol svoj prst znovu, a začal strieľal na Cameron kusy kovu, ktorá sa im vyhýbala bez väčšej námahy. T-1001 to skúsil znova a Cameron jednoducho ustúpila strelám z cesty. John, z jeho skrytej pozorovateľne, sledoval tekutého Terminátora aby odhalil jeho slabosti. Ako by to mohli zničiť ? Potom ako T-1001 bodol Cameron znovu a minul, spoznal vzor jeho útoku. Ten stroj sa ju nesnažil zasiahnuť, teda ešte nie. Snažilo sa to zničiť jej brokovnicu.

To by dostalo Cameron do nevýhody. Zdalo sa, že Cameron si to uvedomila tiež a začala vystreľovať na končatiny toho stroja. John cítil, ako mu stúpa krv do hlavy a má tam len tak sedieť ? Vytiahol  si pištoľ, aby jej pomohol. Cameron, chrbtom k nemu, už vyzeral, že vie, na čo sa chystá.
"Zostaň schovaný, John!" skríkla na vzduchu. John zaškrípal zubami, nechcel ju tam nechať znova bojovať. Ale musel jej veriť. Udržal svoju pištoľ pripravenú, keď ju sledoval ale jeho srdce ho ťahalo za ňou.

Cameronina filozofia v tom okamihu bola strieľať na T-1001 čo najviac predtým, ako by jej došli náboje, alebo sa stroju podarilo zničiť jej brokovnicu. Znovu vystrelila a spravila v tej Veci ďalšiu dieru.
Analýza stability T-1001.............. T-1001 sa zotaví ale rovnováha je na ľavej nohe narušená.
Cameron vystrelila na T-1001 a tá spadla, s otvormi v hrudy. Cameron vystrelila svoj posledný náboj do jej čela a odhodila brokovnicu. Dívala sa pokojne, ako sa T-1001 sama uzdravila a dostala sa späť na nohy. To stálo Cameron nechápavo.

Po dobu troch sekúnd sa obaja pozerali na seba, s odstupom na dva metre. Potom T-1001 prehovorila. "Vzdaj sa John Connor, nemôžete vyhrať."

"Ty tiež nie," odpovedala Cameron hneď po T-1001. Jej ruky sa pohli rovnako rýchlo. Chytila T-1001 za plecia a hodila ju do stromu. Terminátor odpovedal tým, že strčil Cameron, aby padla na chrbát. Ona však udržala rovnováhu a videla, ako na ňu mieri prst. Cameron v poslednej chvíli chytila špicatý hrot a použila ho, aby odhodila T-1001 do iného stromu.

John sledoval boj medzi dvoma Terminátormi. T-1001 môže urobiť viac, ako len hádzať Cameron okolo ale Cameron nebolo len tak ľahké zložiť . Bol to vyrovnaný boj, ktorý by mohol pokračovať donekonečna. Rovnako ako Tú vec nenávidel, vedel, že obe mali pravdu, ani jedna nemohla bez pomoci vyhrať. T-1001 je prakticky nezničiteľná a Cameron je príliš pokročilá na to, aby ju to zastavilo. Usadil sa teda trochu pohodlnejšie, aspoň Cameron bola v bezpečí.

Potom T-1001 udrela tvrdo a presne Cameron do bedrového kĺbu. John vyrazil dopredu, ale keď ho uvidela Cameron reagovala tým, že sa hodila do T-1001. Mierne krívala, zatiaľ čo To vstalo a zamierilo späť k nej. Johnovi búšilo srdce ako o život. Nebolo to tak ľahké, ako si myslel. Ako bola T-1001 pripravená bodnúť znova, John cítil, ako by mu išlo roztrhnúť srdce. Nechcel to prežiť znova.

Skákajúci dole zo stromu zakričal, "Hej!" Obe hlavy sa k nemu otočili ako John začal strieľať zo svojich zbraní na T-1001, ktorou prudko trhlo pri každom výstrele. Obe pištole strieľali konštantným tempom dobre mierenými guľkami. Potom sa zbrane zastavili – došli náboje. John začal nabíjať ako sa T-1001 presúvala k nemu. Zamierila na neho svoj prst, tak ako pred tým na Cameron.

Prst vystrelil a John sa uhol podobne ako Cameron. Ale bol príliš pomalý. V mozgu mu vybuchol nával bolesti, ktorá prechádzala cez jeho nohu, polovicou nohy pod kolenom. John vykríkol bolesťou, padol na bok a chytil sa za krvácajúcu nohu. Díval sa, ako bolestne sa tváriaca Cameron náhle skočila na T-1001, ktorou hádzala neúnavne okolo seba ako s handrovou bábikou.

John sa vytiahol na nohy, využívajúc tú zdravú nohu a dokončil nabíjanie jeho zbraní. Jeho svaly na nohách kričali bolesťou. Nebol žiadny spôsob, ako by bolo možné donútiť ich hneď vstať. Takmer ho tá Vec zabila. Zrazu sa Johnovi v mysli rozsvietilo. To ho takmer zabilo. Cítil ako spracováva vlastné myšlienky. Zákon Konzistencie nemôže byť pravda, keby mal byť zabitý.

Popri zameriavaní sledoval John, ako Cameron hodila T-1001 do stromu. To utvorilo pevný blok z rúk a udrelo ju To s ním. Cameron odletela preč. John vystrelil. Jeho strely na T-1001 len upútali jej pozornosť ale nespôsobili žiadne sebe menšie poškodenie. Ak je to pravda, nemal možnosť zomrieť ... "Poď ma zabiť!" kričal John a zbesilo strieľal. Prišlo To v okamihu a pripravovalo sa bodnúť ho. Videl Cameron zbesilo upaľovať smerom k nim. V mysli už videl prst prechádzať jeho telom.

Cameron ho stihla odstrčiť pred ostrým kovovým hrotom a chytila To za žalúdok, zdvihla do vzduchu a odhodila. Cameron si uložila Johna do náručia, ako v kolíske a rozbehla sa preč. Za nimi, T-1001 sa dal do prenasledovania. John nabil tretie, posledné zásobníky a starostlivo zamieril na T-1001. Vystrelil ale minul. Ďalšie dva výstrely minuli. Štvrtý výstrel zasiahol a udrel T-1001 do nohy. Zatackala sa a John strieľal na nohu znova. Piata rana zasiahla nohu rovnako a T-1001 zakopla a spadla.

John sa pripravil k ďalšiemu výstrelu, ak sa jej podarilo dohnať ich. Ako T-1001 vstávala, John jej strieľal do hlavy. Trhlo to Terminátorovi hlavou dozadu a skoro spadol späť na zem. Cameron pokračovala a zväčšovala vzdialenosť medzi nimi. Možno by bolo oveľa rýchlejšie keby ho nedržala a John by bežal po svojich ale vzdialenosť medzi nimi a T-1001 sa neustále zväčšovala  vďaka Johnovej paľbe.

John zbraň vyprázdnil, a odhodil ju preč. Zovrel si rukou nohu, snažiac sa potlačiť bolesť. Potom si všimol niečo, čo mu ublížilo viac. Slzy, ktoré tiekli a zanechávali pruhy po Cameroninej tvári a ona dýchala prirýchlo. Cameron nemohla byť unavená, niečoho sa desila. "Cam, čo sa deje?" spýtal sa.

"Prečo si to urobil?" spýtala sa, a jej slzami naplnené oči uprela priamo pred seba.

"Robiť čo?" spýtal sa znovu duto. On to urobil? John nenávidel sám seba.

"Povedal si nech ťa ide zabiť," zašepkala Cameron, roniac ďalšie slzy. John to pochopil, vidiac to z jej pohľadu. Netušila, že testoval svoje myšlienky a všetko, čo vedel, bolo, že sa postavil a kričal na T-1001, aby ho zabil. Nevedela, že to bol len jeho test. Nikdy sa predsa len tak nevzdáva.

"Nechcel som zomrieť," vysvetlil John a zovrel nohu pevnejšie. "Chcel som dokázať, že zákon Konzistencie je chybný."

To nebolo vysvetlenie aké Cameron čakala. Za sebou počula T-1001 ísť v ich stopách, síce potichu a pomaly ale bola stále čoraz bližšie. Nemohla poľaviť. Namiesto toho sa zameral na jej Johna.

"Ako ti to pomôže, keď dokážeš, že je to zlé?"

"Ak zomriem, tak ako môžem poslať teba a všetkých ostatných znova a ako Skynet môže vedieť poslať stroje všetkých zabiť ? Nemôžem zomrieť bez porušenia zákona konzistencie, aby to bola pravda. Ale práve teraz som mal peknú možnosť zomrieť, "vysvetlil John s trochou vzrušenia v hlase. Cameronine procesy si to museli premyslieť. Pre človeka, to bolo dobré zdôvodnenie, ale bol tam hlavný nedostatok, John nezomrel. Každý, kto mal možnosť zomrieť, ale nech už by zomrel alebo nie, nie je dôvodom pre test toho zákona. Takže aby to John vyvrátil, musel by zomrieť. Cameron nepovedal nič, aj keď, teraz na to nebol čas a ona sa musela opýtať na niečo iné.

"Prečo si opustil svoj pozíciu ?" spýtala sa Cameron. Johnova tvár vyzerala podobne, ako keď išiel po T-888.

"Ty si zranená," odpovedal pevne. Vytryskli mu slzy . Ešte raz, toto bola jeho vina, že jej Terminátor ublížil.

"Bola som slabá," zašepkala. Johnova tvár zmäkla, keď jej prešiel po tvári.

"Nie je to tvoja vina," upokojoval ju John. "Len nie som asi ten najvhodnejší objekt pod dozor." Cameronine procesy tvrdili, že sa mýli. Mohol robiť veci, o ktorých si ľudia jeho veku nemali ani zdanie. Videla ho vytvoriť systém zabezpečenia, ktorý by zahanbil aj profesionálov. Mohol robiť veci dobre, ale potrebovala ho len jednoducho rozptýliť. Zdalo sa, že John  vedel na čo Cameron myslí a dotkol sa preto jej pery dvoma prstami. Pritisol ich proti jej perám.

Cameronine emócie v simulátore sa ubrali v inom smere. Bola to dôvera a pevné odhodlanie. "Mal by si si oddýchnuť, strácaš krv a rany sa hoja rýchlejšie, keď spíš." John prikývol a zavrel oči. Trvalo mu niekoľko minút, než tvrdo zaspal v jej náručí. Cameron držala tempo a nespomalila. Nikdy by nezlyhala. Nesmie zlyhať!

*****

Sarah mala naširoko otvorené oči ako pracoval adrenalín. Bola na ceste celú noc hore a premýšľala, kam do frasa by mohol John ísť. Potom si Derek všimol pick-up a spoznal ho. Odtiaľ išiel ich offroad pomedzi stromy. Bolo to frustrujúce, pretože nebolo možné ísť stále rovno.

Derek si ošetroval zlomený nos, keď sa pozeral pred seba. Skončil rovnanie a prezrel si zbraň. "To je zbytočné, mali by sme väčšie šťastie na príchod z druhej strany."

"A pravdepodobne by to bolo rovnaké," odpovedala Sarah a ujala sa vedenia. Derek nepovedal nič, len pretiahol a nasledoval ju.

*****

Cameron tempo nespomalila, ale počula ako ich T-1001 začala nejako doháňať. Jej procesy vypočítali rýchlosť pred dvoma hodinami, a tá sa nemení, ale malo by ich To chytiť za hodinu. Medzitým mal John bludy po štyroch hodinách spánku. Jeho strata krvi zamestnala jej myseľ, a niekedy stratila stopu toho, čo sa deje za nimi.

Ako bol T-1001 schopný tak zrýchliť a začať ich doháňať ? To bolo nad jej schopnosti k výpočtu. T-1001 je neschopný bežať tak rýchlo, pretože bola najrýchlejší model. Neexistoval spôsob, ako sa to mohlo inovovať samo a tu, takže čo sa stalo?

"Hej Cameron," ozval sa John a spýtal sa: "Je za nami ešte tá Vec - naháňa nás?" Mal znova nejaké bludy.

"Je to T-1001, John," odpovedala Cameron. "Len odpočívaj, budeš v pohode." John poslušne zavrel oči. Kým Cameronin hlas bol uvoľnený a pokojný, aj to bolo len kvôli Johnovi. Jej emócie v simulátore sa vymykali kontrole. Panikárila. Nemohla bežať navždy, a John by nemal zostať dlho v jeho stave.

Cameron sa obzrela za seba a videla prečo sa T-1001 stala tak rýchlejšia. Bežalo to tak rýchlo, rýchlejšie ako človek, bežalo to rýchlejšie ako lev. Ešte ich delila veľká vzdialenosť, takže mali nejaký čas, kým ich doženie. Naháňačka pokračovala.

Bežala lesom, Cameronine ukazovatele jej oznamovali, že sa pohybuje na okraji rýchlosti 57 MPH (pozn. preklad. : asi 92 Km/h ). Zatiaľ nikdy nezakopla, nikdy neurobila tvrdú výkrutku alebo krok, to všetko pri vyhýbaní sa T-1001 a udržiavania Johna stabilne a v bezpečí. V priebehu hodiny sa pomaly zacelila medzera.T-1001 ich doháňala vďaka svojej novej podobe. Ako to dostalo nápad zmeniť sa na leva bolo skoro hneď za Cameron. Avšak, to fungovalo.

Mesiac jej svietil jasne nad hlavou a nočná obloha bola nezvyčajne jasná. Cameron počula o tomto fenoméne, ale nikdy to nezažila. Trochu jej to pomohlo uvoľniť napätie a toľko potrebnú silu od svojho HUB. Obzrela sa znova. T-1001 bola od nej len päť metrov. Ďalším logickým krokom by bolo, aby ju to zrazilo na zem a tým si umožnilo zabiť Johna.

Hluk, ktorý sa ozval po jej ľavici upútal jej pozornosť. V mikrosekunde spracovala novú situáciu a analyzovala zvuk ......... výpočet zachyteného zvuku ......... odpočúvanie možné ......... spracovanie šance na úspech ......... 78,6% úspešnosti a 22,4% nemožnosti konfrontácie potom. Odporúčaný postup ........ rozhodnutie - akcia.

Šikovne ako to len bolo možné sa Cameron snažila zastaviť, bez toho aby John mohol  pociťovať nežiaduce účinky, ako ich odklonila ich hybnosť do pohybu do strany. T-1001, nebola pripravená na také prudké zastavenie a pokračovala niekoľko metrov, tlačená vpred vlastnou zotrvačnosťou. Ozvala sa rana, keď do Toho vrazili autom Sarah a Derek. Zasiahnutá T-1001, ktorá dostala mohutný úder do jej nôh odletela do skupinky niekoľkých stromov za ňou.

Voz sa zastavil, čiastočne z dôvodu veľkej diery v prednej časti a Sarah s Derekom vyskočili, držiac svoje zbrane a pripravený na ďalšiu konfrontáciu. Bežali k miestu, kde Cameron niesla Johna. "Čo sa stalo s mojím synom?" zvolala Sarah, zatiaľ čo Derek pozeral na akúkoľvek známku po T-1001.

"Snažil sa bojovať proti T-1001. Utrpel stratu krvi a dostáva z toho halucinácie. Čo najskôr potrebuje poriadnu lekársku pomoc," vysvetlila Cameron.

"Nie, až za chvíľu," vykríkol Derek, poukazujúc na reformovanú T-1001 za nimi. Stisol poistku jeho zbrane a začal do nej vyprázdňovať svoj zásobník. T-1001 sa trhla ako ju guľky zasiahli . "Skap ty skurvený kovák!" Reval Derek počas streľby.

Cameron položila Johna pri strome vedľa nej. "John, prosím ťa ostaň tu a nehýb sa a ani na seba neupozorňuj," prosila ho Cameron. Keď John slabo prikývol, ona a Sarah sa pripojili k Derekovi v útočení na T-1001. John ich sledoval, ako najlepšie mohol. Pristihol sa, že zvieral nohu často, kedykoľvek sa pohol. Jeho vízia bola rozmazaná, ale jeho sluch nebol ešte nijak ovplyvnený. Videl ako sa rozmazané tvary pohybujú, záblesky svetla a  neustále spúšťanie a zastavovanie výstrelov. Počul Derekove výkriky, keď strieľal, a stromy praskali ako Cameron alebo T-1001 hodili jeden druhého.

Bolo ťažké povedať, kto bol kto. T-1001 mohol rozoznať po chvíli, pretože to vzdalo napodobňovanie ľudskej tváre a udržalo si textúry tekutého kovu. John posunul hlavu, aby lepšie videl, ale nefungovalo to, jeho vízia bola príliš rozmazaná. Potom si uvedomil, že sa T-1001 blíži k nemu, nejako to premanévrovalo okolo ostatných.

Počul ako Derek a Sarah na To strieľali, ako Cameron vykríkla a bežala k nemu, odhodlaná terminátora zastaviť. To pokračovalo v chôdzi smerom k nemu, a skracovalo vzdialenosť medzi nimi. Aspoň, že je to To, čo si John myslel, ale z nejakého dôvodu nemohol jasne myslieť. Keď to bolo asi pätnásť metrov od neho, osvetlil miesto okolo neho jasne modrý záblesk svetla, nútiac Johna chrániť si oči. Svetlo sprevádzal zvuk blesku a John sebou trhol z nezvyčajne hlasitého hluku.

Zvuk ho prinútil znovu sa pozrieť. T-1001 ležal stranou a snažil sa vstať na nohy ale už žiadne nemala. Na mieste, kde predtým stála bol kráter väčší ako auto. Kľačal v ňom nahý muž. Johnove myšlienky boli čoraz viac zmätené. Táto osoba je ďalší Terminátor alebo je to odbojár? Muž vstal, rozhliadol sa okolo a potom zbadal už stojacu T-1001. Prečo tam len tak stojí? Alebo sa pohybovali ?

Cameron dobehla k Johnovi, bežiac okolo toho neznámeho. Muž sa na ňu krátko pozrel, spaľujúcim pohľadom ako na T-1001. Ako ho Cameron kontroloval či nemá nejaké ďalšie zranenia, neznámy muž urobil niečo, čo John vedel, že by urobil jedine človek. Muž sa vrhol na T-1001 za hlasného revu. Ale nebol to pravidelný výkrik bitky, rovnaký ako robil často Derek, bolo to šialené a desivé vytie. Johnovi nabehla husia koža, keď sa muž vrhol na T-1001, ktorá skutočne začala ustupovať.

Potom bol jeho zrak zablokovaný ako si Cameron otočila jeho hlavu čelo k sebe a volala jeho meno. Ale John sa snažil zistiť, čo sa deje, keď počul zvuky nárazov. Niekto niekde blízko neho zopakoval nejakú otázko, ktorú nevnímal a potom začul čudný syčivý zvuk. Potom John počul ako sa muž začal šialene smiať na niečom, z čoho mu prebehol mráz po chrbte a konečne si začal uvedomovať Cameron nad ním. Jej hlas bol zúfalý. Je v poriadku?

Snažil sa jej spýtať, "Cam si v poriadku?" ale višiel mu z úst len nezmyselný bľabot a znova upadol do bezvedomia. Krv mu naďalej vytekala z nohy.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

13

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola siedma : Expozícia a Project Vader




Prvá vec, ktorú si John uvedomil, keď sa prebudil bolo, že mu je omnoho teplejšie ako keď omdlel. Začal byť veľmi ostražitý. Vrhol sa do sedu, ale niekto ho zadržal skôr, ako mohol zistiť, čo sa vlastne deje. Trvalo niekoľko sekúnd, kým John zaregistroval tvár a hlas.

"Upokoj sa, kým si viac ublížiš," nariadil mu Derek. Ale John sa nemohol uvoľniť hneď. Vnímal v akom je prostredí, ako len mohol. Bol v nemocnici a IV ( pozn. preklad. : ide asi o IV terapiu, čo je infúzia kvapalných látok priamo do žili  ) trčali z jeho paže. Mal na sebe klasické nemocničné šaty a on cítil, ako ho tlačili silné obväzy na nohe, kde bol dobodaný. Potom si všimol Cameron v rohu, oči mala zavreté a hlavu opretú o stenu. Johnov svet sa náhle ustálil a jeho srdce sa ukľudnilo. Všetko bolo v poriadku.

"Lepšie?" spýtal sa Derek, ktorý stál vedľa a pozorne ho pozoroval . John prikývol, a Derek sa posadil do jedného z izbovými stoličiek. Žalúzie na oknách a dverách boli dole, čo im dalo súkromie. Derek sa pretiahol a čakal, kedy John začne rozprávať.

"Kde je mama?" spýtal sa, keď všimol jej neprítomnosť.

"Je doma, zabezpečuje aby to bolo bezpečné, keď sa vrátime," vysvetlil Derek. " Tiež zariaďuje ubytovanie pre hosťa. Ver mi, je to lepšie, že tu v tejto chvíli nie je."

"Znova si si zlomil nos ?"

"Stálo to za to." Taký záhadný úsmev prešiel Derekovi po tvári, že John by musel dlhšie premýšľať, čo je za tým ale nie teraz, neskôr. Práve teraz mal viac dôležitejších otázok.

"Čo sa stalo?" spýtal sa John. Ako očakával, Derek sa zhlboka nadýchol. Potom sa ponoril do príbehu.

"Potom, čo si omdlel, bola T-1001 na odchode. Tak sme sa ponáhľali  naložiť ťa do auta. Cameron ťa držala na zadnom sedadle a recitovala donekonečna, že potrebuješ odbornú lekársku pomoc. Nedovolila nikomu aby sa ťa čo len dotkol, dokonca ani pomôcť. Nikto. Ona a Sarah sa hašterili, keď Cameron povedala, že by ťa mali odviesť do nemocnice. Sarah síce s ňou súhlasila ale chcela s tým prísť prvá, veď je to predsa jej syn. Pretože sme sa o teba obávali, ja som vyliezol na sedadlo spolujazdca, zatiaľ čo tvoja matka riadila. Cameron zostala s tebou vzadu a snažila sa zabrániť ďalšej strate krvi.“
“ A Dovoľte mi mladý muž, ale musím vám povedať, že vyzeráte ako staré hovno “ povedal Derek s úškrnom.

"Potom, keď sme išli po diaľnici, na našej ceste sem, reptal si riadne bludy," zahundral Derek. Johnove srdce sa prudko rozbúchalo, ale nebolo to zo vzrušenia.

"Derek," zamumlal a  celým jeho telom triaslo od strachu. "Čo som urobil?"

"Nejde o to, čo si urobil. Nemal si silu na ani ta aby si pohol rukou, ide o to čo si povedal," pripustil Derek váhavo.

"Čo som povedal  Derek?" Strach sa miešal s hrôzou.

"No, z nejakého dôvodu si bol absolútne presvedčený, že Cameron bola zranená" Derek začal, zrejme chodiť okolo horúcej kaše. "Na polceste k diaľnici, si začali hovoriť,.. hovoril si, že Cameron bola zranená. Krátko potom si tiež začal kričať o tom, ako musíme okamžite ošetriť Cameron, ktorá by bola v poriadku, všetko, čo sme museli urobiť, bolo zachrániť Cameron, pretože ..."

"Pretože čo?"

"Hovoril si, že ak by sme nezachránili Cameron, zabili by sme sa ťa " zamrmlal Derek previnilo. "Povedal si, že jej musíme pomôcť prvej, pretože ... ah, pretože ..."

"Čo?"

"... Pretože ju miluješ."

Johnovi krv stuhla a bola chladnejšia ako ľad. Nebolo pochýb o tom, že ak  hovoril tieto slová v horúčkach, potom tento príbeh by mohol čoskoro viesť k vražde a krviprelievaniu. "Čo ... čo sa stalo?"

"Tvoja matka vedela presne, čo si povedal, a dupla na brzdy a takmer sme všetci vyleteli z našich miest. Prudko sa otočila dozadu a ukázala automaticky priamo na Cameron, kričiac slová, ktoré som nikdy ani ja nepoužíval. Prisahám boha, že by začala strieľal, keby som ju nezastavil spolu s tvojou novou priateľkou. Nikdy som nebol viac vydesený z tvojej matky a to nikdy nebolo tak ťažké ubrániť sa jej. Myslím, že naozaj jediná vec, ktorá ju zastavila bolo, že ťa Cameron držala v náručí tak, že by ťa mohla trafiť. Bol by som ju aj nechal ale videl som niečo v očiach Cameron. "

John nechal hlavu klesnúť späť. Bola to teda veľmi dobrá vec, potom všetkom, že je jeho matka doma. Sarah by rozdrtila  Cameron na šrot. Jeho oči zaleteli k nej, aby sa ubezpečil, či nie je zranená. Bola. John sa tiež zarazil a tajne sa ubezpečil, že ho nedala matka vykastrovať, kým bol v bezvedomí. Derek sa smutne usmial, keď to videl.

"Neboj sa, si v jednom kuse. Dávaj si však pozor, keď budeš v poriadku," varoval ho Derek. John si vzdychol a obrátil sa k svojmu strýkovi.

"Ty?" spýtal sa váhavo.

"Vedel som, že sa milujete , z tej doby odkiaľ som prišiel," zahundral Derek kyslo. "Dúfal som, že by som to mohol rozbiť, alebo zastaviť, ale zdá sa, že to nefunguje. Takže to budem tolerovať. Ale to neznamená, že sa mi to páči." Ukázal prstom na Johna varovne. "Keď sa budete chodiť za roh, s tým, že budete mať vy dvaja niečo za lubom, budem vás biť. Vás oboch." Bolo príjemné vidieť, že sa jeho strýko nezmenil.

"Skvelé " zamrmlal súhlasne John. Bol stále vydesený, o to viac zistením o jeho matke.

"Teraz je rad na mne na niečo sa spýtať," povedal Derek.

"Čo?"

"Čo-" dlhý zoznam nadávok prednášaný od strýka - vojaka odporu. Toto ho samozrejme veľmi trápilo. "-ste si vy dvaja mysleli, že urobíte s profesorom fyziky ? Vážne. Ako môže preboha profesor fyziky mať čo do činenia s týmto tu ? Nie je to fyzika čo pomôže zrodu Skynetu ! To sú počítačový profesori. Tak prečo si preboha šiel za profesorom fyziky?! "

John si spomenul, prečo odišiel a najprv bol z toho smutný, že nemal ešte žiadnu odpoveď. Ale potom si niečo uvedomil. Derek bol predsa z budúcnosti a povedal mu, že vedel o ňom a Cameron, že sa navzájom milovali...
"Derek," povedal John náhle. Bola cítiť naliehavosť v jeho hlase.

"Čo?" spýtal sa Derek a hneď bol na nohách.

"Má Cameron ... zomrieť? Alebo ju mám poslať späť?"

Derek sa pozeral na svojho synovca dosť dlhú dobu. Potom vybuchol smiechom. John nemohol uveriť, že sa na tom smeje. "Chceš povedať, že je to dôvod, prečo si išiel za tým profesorom fyziky?!"

"Áno. Nesmej sa," vyhrážal sa John, keď jeho strýko vytriezvel. "Prosím, povedz mi, že nemusím."

Derek si vzdychol a posadil sa. "Chceš vedieť, čo sa stane ? Poviem ti to. Vždy sa okolo teba motala žena menom Cameron. Keď som sa s ňou prvýkrát stretol šokovalo ma, že je Terminátor ! .. Správala  sa...dosť ako človek, až priveľmi dobre, len občas mala nejaké pošmyknutia. Potom jedného dňa vstúpila do odboja vojačka menom Allison Young. Ty a Cameron ste z toho boli veľmi rozrušený a pridelili ste Allison jej vlastné stráže. Cameron sa cítila veľmi previnilo, keď bola Allison vyhlásená za nezvestnú. O tomto čase, Cameron prestala chodiť na verejnosť a ostávala osamote ... sám si odmietol o tom hovoriť a zakaždým ťa to naštvalo. To sa stalo, keď som bol zajatý. Keď som sa vrátil a prvýkrát uvidel Cameron, myslel som si, že to bol druhý Terminátor, ktorí nás infiltroval. Predtým som ešte nevidel iný kov, ktorý by bol na našej strane. Táto Cameron presvedčila iných Terminátorov a priviedla viac kovákov. Poslali ste pre mňa a vysvetlili ste mi to.

"Ty a Cameron ste chytili novo infiltrovanú Cameron a preprogramovali ju. Potom, čo bola našej strana, tvoja Cameron bola znova osamote, zatiaľ čo novo naprogramovaná Cameron sa učila o všetkom, čo bolo potrebné. Potom si ju poslal späť. To všetko je ostrie veľkej časovej slučky, riadny neporiadok. Ty a Cameron ste poslali preprogramovanú Cameron späť v čase. Dokonca si jej povedal o tom všetkom, aby ti to mohla povedať. Čo ? Ešte ti to nepovedala? "

"Nie," pripustil John, niečo ho šteklilo v žalúdku. "Muselo sa to stratiť, keď bol poškodený jej čip. Takže ... ja som ešte s Cameron? Takže nezomrie?"

"Nie," priznal Derek, možno trochu smutný z pravdy. Zrazu bolo všetko Johnovi na smiech. Široko sa usmial, nič ho už nedržalo. Bol si istý, že keby nebol pod prikrývkami, že by sa vznášal. " Zrazu si nejaký šťastní."

"Nechcem ju stratiť," povedal John, trochu omámený a plný radosti. Derek vyvrátil oči a zamrmlal niečo nezrozumiteľného. Johnove oči sa zamerali na Cameron. "Je v poriadku?" spýtal sa, aj keď vedel, že jej nič nemôže ublížiť.

"Úplne," zahundral Derek. "Nikdy od teba neodišla, aj keď sme prišli. Držala ťa za ruku po celý čas ste boli von. Pustila ťa len asi tridsať minút dozadu, pretože to lekára dosť znepokojovalo, keď sa ani nepohla, keď ťa chodil kontrolovať. Stálo to veľa z presviedčania z mojej strany. "

Toto vyhlásenie donútilo Johna myslieť na niekoľko vecí ale nevedel sa sústrediť. "Ako dlho som bol mimo?"

"Asi tri dni, nič zlého." To nebolo nič zlé? Napriek tomu, aspoň sa mu nič nestalo, ani v prípade objavu jeho matky na Cameron.

"Kto je náš nový priateľ?" spýtal sa John. Derekova tvár úplne stvrdla.

"Po prvé, on je jediný dôvod, prečo bola T-1001 na odchode a prečo sa tvoja matka nedotkla Cameron. On je hosťom Sarah a zatiaľ je pre ňu dostatočne ústretový . Nebude to však trvať veľmi dlho."

"Čo urobil?"

"No, najprv chodil okolo málo"

"Čo?"

Derek sa pozrel do tváre šokovaného Johna. "Možno by som ti mal povedať o ňom, ako najlepšie môžem." John prikývol. "Je to súčasť projektu, ktorý ste vytvorili v budúcnosti a nazval si ho projekt Vader. Dobrovoľníci - vedci mali niečo geneticky urobiť, aby zvýšili potenciál ľudských svalov, alebo niečo také. Všetko, čo viem, je, že tí, ktorý prežili sa stali dosť silný, aby lámali kovákov ako papier a dostatočne rýchly, aby sa mohli s nimi pretekať. On je jeden z nich. "

"Je to dobrý človek?"

"Podrobnosti ti povie už sám," povedal Derek, s rukami vo vzduchu. "Nikdy som o tom veľa nevedel ale on je povinný byť opatrní, keď s ním hovoríš, aj keď.....  mohol by ti náhodou ublížiť . Každopádne, hodil kov okolo ako kus handry a potom hodil ne neho fľaštičku, ktorú T-1001 zachytil do svojej ruky ale fľaštička sa rozbila. Kyselina vo vnútri unikla a roztiekla sa po celej kovovej ruke a tá sa začala rozpadať. Kovák utiekol, snažiac sa zbaviť kyseliny. Náš priateľ potvrdil, že kovák má teraz len tri prsty na jeho ľavej ruke. "

John sa zamyslel. Nielen že poslal nadčloveka späť v čase, ale teraz mali kyselinu, ktorá by mohla topiť tekutých Terminátorov. Prečo na to už nepomyslel predtým? Čokoľvek, čo roztopil už nebude fungovať.

"Tak ak je to tak, prečo chráni Cameron?" John takmer povedal moja Cameron, a bol presvedčený, že by to bol impulz, ktorý by dal Derekovi povolenie zneužívať ho.

"Podľa jeho slov, si ty aj s tvojimi inžiniermi vytvorili program, ale Cameron bola v programe matka. " Zrejme Cameron bola hlboko zapojená do celého programu a každý z nich, kto by ju stretol by si myslel,  že Cameron je ich matka,. Každý z nich bude pre ňu bojovať na život a na smrť. Stále si vtipkoval, že je aj hrdzavovlasý nevlastný otec "..

John sa zamyslel a pozrel sa na Cameron. "Kedy sa má prebudiť?"

"Za pol hodiny. Nebude ti vadiť, keď zapnem nejakú hru? Sedieť tu ma zabíja?" John zavrtel hlavou, a Derek prepol televízor na nejakú vojenskú vojnovú hru. John ho len napoly sledoval a čakal, kedy sa Cameron vráti do stavu on-line. Nemohol sa dočkať, až sa s ňou porozpráva.

*****

Návrat domov popoludní bol desivý. John si nebol istý, koho rukoväť bola prísnejšia: Cameron alebo jeho. Vedel, že Cameron musela prežiť, pretože obaja ju chytili a poslali späť, ale Derek nikdy nespomenul, v akom stave obaja boli, keď vošiel dovnútra a prešiel okolo oboch aby otvoril dvere.

Vnútri, John pustil Cameron aby mohol apelovať na jeho matku. Avšak, Sarah nepovedala ani slovo. Bežala k Johnovi a objala ho v tesnom objatí. John, prekvapený, ale nie nešťastný, objal svoju matku späť. Cameron sledovala reakciu opatrne. Analýza ......... Sarah neznamená fyzickú ujmu ......... level ohrozenia: žiadny..... Odporúčaný postup:  akt Uvoľnený, zostať mimo akcií Sáry.

Sarah vrhla na nich oboch varovný pohľad. Nie všetko bolo úplne odpustené. Išla urobiť večeru. Kríza pominula a tak John chytil Cameron za ruku znova. Išiel nájsť osobu, o ktorú sa teraz najviac zaujímal a  Cameron zostala pri ňom. John ho našiel ležať na podlahe v obývacej izbe. Pozrel sa na Johna a vstal.

John sa prizrel na hnedovlasého, modrookého mladého muža. Bol sotva starší ako John, no nie viac ako o tri roky. A bol postavený ako tank. Vyzeral ako hviezdny športovec vo futbalovom tíme na škole. Okrem toho, že bol hrubo zarastený na brade a jeho oči boli divoké. Nehovoriac o tom, že si John ešte pamätal ten rev a smiech.

"Ahoj," pozdravil John. K jeho prekvapeniu mu mladý muž ponúkol ruku.

"Pokúsili ste sa nás učiť zdvorilosti," vysvetlil. John potriasol rukou. V jeho zovretí bola obrovská si až si bol John istý, že ani nevykladal žiadne úsilie, a mohol by Johnovi polámať ruku ako zápalku len týmto pozdravným gestom. "Moje meno je Joseph. Neviem moje priezvisko." Super vojak pozdravil Cameron s úctivým prikývnutím. "Asi chcete vedieť o projekte Vader však?"

"Iste," povedal John. Joseph sa oprel o stenu. Pozrel sa na nich pripravený ku skoku. Po sekunde im nemotorne kývol aby si sadli. John tak urobil a Cameron si sadla vedľa neho a položila mu hlavu na rameno. Z nejakého dôvodu sa z toho pohľadu Joseph trochu uvoľnil. Nevyzeral ako by rád sedával, aj keď....... Vyzeral skôr, ako by mal v sebe aspoň galón kávy.

"Narodil som sa pred pár rokmi pred Súdnym dňom," začal Joseph. "Moja rodina bola zabitá, a bol som jediným, kto prežil. Myslím, že som mal ..." rýchlo počítal na prstoch "osem rokov. Začal som cestovať z miesta na miesto a hľadal som všetko čo by my pomohlo prežiť. Vtedy ma našli stroje. Utiekol som od nich a stretol som sa s bojovníkmi odporu, to bolo pred..... deviatimi rokmi. Stroje, ktoré ma prenasledovali sa mi s ich pomocou podarilo zničiť.

"Tebe sa páčila tá akcia, pretože som zachránil skupinu vojakov. Po čase som sa naučil bojovať so zbraňami a nožmi. O rok neskôr, si mi ponúkol pripojiť sa k projektu Vader. Nepamätám si, koľko nás tam bolo: ... Ale bolo nás veľa. Tí, čo sme to prežili, bolo nás ... "toto urobil čas pre Josepha počítať to, iba na jeho prsty. "... Pätnásť. Alebo šestnásť. Asi toľko. Boli sme silní, aj keď....,boli sme dosť silný zdvihnúť  autá a dostatočne rýchly, aby sme dobehli stroje. Neboli sme však tak silný, ale zato sme boli rovnako rýchly."

"Ale nebolo všetko len to dobré. Po prvé, neľutujem to, ale nepáči sa mi to, lebo nie som super - človek, .. Nie som ani človek. Cítim sa viac ako zviera..Je ťažké normálne myslieť ... myslím, že sa správam... viac ....viac.... viac ako zviera. Iste ty si si to všimol a pokúsil si sa "zľudštiť" nás, alebo tak niečo, pokúsili ste sa udržať naše človečenstvo, pretože nijaké iné slovo to príliš dobre nevystihuje ale s našou silou je ťažké robiť  veci, ako otváranie dverí a trasenie si rukami je ťažké. Nie som človek. "

John pochopil, aj keď nechcel. Urobil super vojakov, ale ako by o tom premýšľal hneď po jeho výbuchu adrenalínu, ale tým ju vzal ľudstvu nachádza a nedokázal im ho vrátiť. Ďalšie veci,na ktoré som nemal právo. Ale Joseph ešte nedohovoril. "Potom sa o nás Skynet dozvedel. Začalo to prichádzať po skupinách a nás tam bolo šestnásť, alebo pätnásť, ale Skynet ich zabil všetkých. Potom, čo sme zabili veľa strojov a ostatný padli som ostal sám a aj keď som posledný ....... som na to hrdý. Keď ste ma obaja poslali späť aby som vám tu pomohol, myslím, že tam už bola druhá skupina. Možno, že ste ich testovali, ale to je všetko. "

John si spomenul na niečo, čo sa musel spýtať divokého bojovníka odporu, super - človeka, ktorého sa mu podarilo vytvoriť. Hovoril super - človek, takže musí nájsť spôsob, ako odčiniť, čo urobil a zachrániť ľudstvo tohto chlapca. Osobne John si nemyslel, že si zaslúžil to, čo sa mu dostalo. "Čo Cam?"

"Vytvorili ste projekt a Cameron bola matka, bola tam pre nás všetkých. Pomohla nám v boji ale stávali sa z nás zvieratá -  vďaka nej to bol lepšie zvládnuť a bola matka pre nás všetkých, teraz je to smiešne; ... Myslím na teba ako na matku, ale ešte ňou nie si. Zatiaľ, "povedal Joseph. Cameron mu chladne vrátila jeho pohľad. Vadilo jej to vôbec. Alebo nie? John to teraz nevedel, keďže neprejavila žiadne emócie.

Ticho viselo vo vzduchu. Joseph udržal jeho pózu len na chvíľu, potom sa zrazu pohyboval rýchlejšie, než John očakával a prešiel okolo nich. "Nepáči sa mi pobyt na tomto mieste. Je to tu príliš malé. Chcem ísť."

Derek prišiel z miesta, kde bol. "Pôjdem s tebou, a uistím sa, že nebudeš robiť niečo hlúpeho," povedal Derek. Obaja si dali navzájom tvrdý pohľad, keď vychádzali z dverí. Držadlo na dverách, ktoré Joseph držal mali malé jamky v miestach kde boli Josephove prsty, keď sa zadíval na Dereka.

Sarah, v kuchyni, prehovorila. "No, čo si o ňom myslíš?"

"Trochu ma desí," povedal John späť. "Je to ... na nervy. Nemôžem uveriť, že som to s ním urobil." Cameron mu masírovala ramená a John priam až od spokojnosti priadol.

"Myslím, že mu môžeme pomôcť. On sa otvorí, keď s ním hovoríte, a snaží  sa najlepšie ako len vie, byť zdvorilý. Je to skoro smiešne, ako niekedy aj Cameron."

"Bude Derek v poriadku?" John nepochyboval, po tom, čo sa naučil, ale predsa len poznal Dereka.

"Áno, sľúbil Cameron, že neublíži Derekovi." Sarah zaškrípala zubamy, keď povedala Cameronine meno. "Kým spal keď ste tu neboli, opakoval niečo stále dookola."

"Čo?" Nedalo sa, že je chorý.

"List v plastovom sáčku. Je to určené tebe," povedala Sarah a ukázala k stolu. John uvažoval, či by mal vstať. Nakoniec to urobil a ľutoval, keď Cameronine ruky opustili jeho chrbát. Prešiel k stolu a pozrel sa na list. To bolo určené jemu od neho z budúcnosti. To bolo ironické a zábavné, svojím spôsobom. Potom si všimol, že tam bol dátum až o týždeň od teraz. A text napísaný malým tučným písmom: Neotváraj ma až do tohto dátumu.

No, aspoň som si ešte zachoval nejaký zmysel pre humor. To znamená, že nie som blázon ešte aspoň na akýkoľvek čas, ktorý zostáva. Posadil sa späť na svoje miesto, kde sedel predtým. Sarah sledovala Johna ako medvedica svoje mláďa, keď sa vrátil ku Cameron a ona hneď vedela, čo chce a začala mu znova masírovať ramená. Spokojná Sarah sa vrátila k vareniu. Vediac, že sa jeho matka nepozerala, John pobozkal Cameron.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

14

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Epilóg : Zákon je pravdivý



John váhal o tom hovoriť s Derekom, keď sedeli na verande. Joseph bol roztiahnutý na podlahe vo vnútri - spal a Sarah hovorila s Cameron. Štyri dni uplynuli, a John si pomaly začínal uvedomovať, že medzi všetkými ich problémami, zákon Konzistencie nebol porušený. A to znamenalo, že je to pravda, a že z toho vzíde len jeden výsledok . Derek, Sarah, a Joseph - všetci musia zomrieť.

Avšak, keď o tom povedal Derekovi, ten mu odpovedal, " Ja viem. Vedel som, že sa pravdepodobne nežijem toho aby som mohol vidieť Súdny deň. Avšak, ja to neberiem ako stratu."

"Cítim sa hrozne " zamrmlal John. "Je to absolútna smrť. A ja vás všetkých posielam na jej zoznam."

"Hej, zistili sme to, keď sme prišli. A aby som bol úprimný, pochybujem, že sa Joseph zaujíma o to, či zomrie," odfrkol si Derek.

"Aký máš s ním problém ?"

"Je to ... zlý príbeh."

"Povedz mi ho. Alebo sa spýtam Josepha."

Derek si vzdychol a zastonal. "Bol som chorý z ... oslavovania víťazstva. Zatackal som sa smerom do kúpeľne, ale zakopol som a skoro spadol. Natiahol sa, aby ma chytil a ja som ho kompletne celého povracal. Reagoval tým, že ma hodil chodbou." John sa zasmial a pokrútil hlavou. Samozrejme, bolo to niečo čo sa nemá. Potom sa vrátil do temného rozhovoru.

"Jednoducho mám pocit, ako by som rezal tvoj život, ktorý je zatiaľ beztak krátky."

"Drž si ho, John Connor," povedal Derek ťažko. "Nie si ten, kto orezal môj život. Zvolili sme si krátky život, každý, kto sa rozhodol prísť; .... Ty si len dal možnosť, ale bola to naša voľba, nie tvoja.  Povedal si nám následky , ale nám na tom nezáležalo. Vieš prečo? Rozhliadni sa okolo seba. To je dôvod, prečo. Áno, možno pár z nás zomrie skôr, ale ja by som radšej zomrel v tomto prostredí, ako v apokalyptickej vojne proti strojom. Ak mám byť úprimný, , budem asi žiť dlhšie tu, ako keby som tam mal zostať . "

"Chápem," zamrmlal John, stále váhajúc. Nechcel, aby umreli, bez ohľadu na to, čo teraz počul. Vyzeralo to kruté. Nevyhnutné, priznal si, ale kruté. Nebol tam iný spôsob?

"A," povedal Derek, vytrhnúc Johna z jeho myšlienok, "Ak začneš s tým, že ma každá malá vec zabije, prisahám ti, že tvoj odpor bude nasledovať obrovská modrina pod okom." John sa usmial a zavrtel hlavou. Derek sa nezmenil. Obaja sa otočili a pozerali na západ slnka. Bolo to celkom pekné a príjemné, pomyslel si John. Teraz nepotrebuje nič ďalšie. Musel si vážiť toho, čo teraz mal, kým mohol.

"Moja matka," povedal John po chvíli.

"Áno," súhlasil Derek. " Nakoniec podľahne rakovine, ak ju nič iné nedostane skôr. Zomrela by o šesť rokov nebyť toho časového skoku, takže má ešte šesť rokov. Ak sú schopný liečiť rakovinu viac ako pred tým. Potom, no.......bude nažive, keď si posielal Kylea späť"

"Ja viem," povedal John ticho. "Je to ťažké." Derek prikývol a sledoval, ako slnko zašlo ešte viac. Z auta prechádzajúceho okolo bolo počuť hlasnú hudbu. Derek sa snažil odľahčiť náladu.

"Mimochodom, o Cameron," povedal, napoly sa škeriaci, napoly podráždene.

"Čo?" spýtal sa John a pocítil o ňu starosť.

"Mal by si vedieť, že si vzala niektoré moje zvyky," zahundral Derek. John sa zasmial ale snažil sa tváriť vážne.

"No, ty si ju chcel zničiť prvý?" spýtal sa John. Derek otvoril a zavrel ústa naprázdno. Zahundral a otvoril fľašu piva.

"Len ju pozorovať. Neskôr by som mohol urobiť viac, niekedy nabudúce ale nie teraz."

"Ach, ja pochybujem, že ti Joseph dovolí urobiť niečo mojej Cameron," zasmial sa John. Znova zdôraznil “jeho Cameron“, na čo sa Derek nebezpečne k nemu obrátil, ako obaja vstali a ustúpil stranou.

"John, radšej nebudem premýšľať, čo si myslím, že všetko si," povedal Derek varovne. "Pamätáš si, čo som ti povedal ..." John sa zoširoka usmial. Cítil, ako by mal svoju silu. Ukázal strýkovi prostredník. Derek vyletel zo svojho miesta a vrhol sa na Johna ale John sa už otočil a bežal ulicou so smiechom.

Vnútri sa situácia zmenila, Sarah si odišla odpočinúť a vyčistiť tak myseľ. Cameron a Joseph sa pozerali, ako v kine na scénu, ktorá sa odvíjala vonku na terase. Cameron cítila trochu hrdosti, keď jej John zrušil Dereka jeho vlastným obľúbeným gestom. Jej emocionálny simulátor spustil automatizáciu. Rýchlo si obúvala tenisky.

"Kam ideš?" spýtal sa jej Joseph.

"Pomôcť, ak by chcel Derek zraniť Johna. Má síce 31,7% šancu predbehnúť Dereka," vysvetlila Cameron. Analýza ........ bude trvať približne 2,3 minúty chytiť Johna a bežať s ním. Výpočet ......... integrácia možné pozorovanie s ľudskou ......... úrovne nebezpečenstva: minimálne. Odporúčané akcie: Starať sa o prežitie a ochranu Johna Connora za každú cenu.

"On je v nebezpečenstve?"  spýtal sa Joseph, zmätený z výmeny medzi Johnom a Derek.

Cameronine procesy prišli s rôznymi odpoveďami, pred výberom jednej, ktorá to vysvetľovala najlepšie. "Nie," odpovedala. "Milujem ho." Odišla z domu a vyrazila. Prešla okolo Dereka, ktorý kričal niečo aj na ňu. Potom dobehla Johna a počas behu sa ho chytila za ruku, čím ho prekvapila. Bežali stále okolo Dereka, ktorý kričal viac a viac.

"To bolo nečakané," povedal John.

"Sám by si ho nezvládol, tvoja sila nie je na 100% tvojej kapacity," vysvetlila Cameron. John sa usmial a položil jej prst na pery. Jej emócie ju zaplavili pocitom tepla. Potom sa na ňu John opäť usmial.

"Cameron, ja viem, že sme" úteku " pred Derekom, ale čo takto rande?" spýtal sa John. Analýza a spracovanie žiadosti ......... ohrozenia úrovne Johna v rôznych reštauráciách ......... reštaurácia s najmenšou úrovňou ohrozenia......... získanie mapu, skenovanie ......... trasa nájdená. Odporúčané akcie:  Súhlas.  Dať Johnovi možnosť sa po čase infiltrovať.

"Áno," súhlasila. John sa usmial viac. Pokračovala v plánovaní a Derek to medzitým vzdal a vošiel do domu.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

15 Naposledy upravil: Ten odvedla (13.10.2012 23:11:11)

Re: Does John Love Me? + pokračování

Confrontation of Enemies


VAROVANIE:v texte sa náchádza spoiler



-Kapitola prvá: Deň pred otvorením obálky




Analýza prostredia .......... ekologická hrozba úrovne: minimálna ; John Connor je v bezpečnom prostredí ......... spracovanie Derekovej reakcie ......... v porovnaní s predchádzajúcou históriou; Derek Reese "trucuje", odporúčaný postup:  ignorovať.  Derekove akcie nie sú nebezpečné a netvoria hrozbu ale ani odpoveď ......... spracovanie Johnovho správania ......... John spí, ale prebudí sa v ohrození, nepotrebuje opatrenia ......... analýza Sarahinho výrazu ......... Sarah je naštvaná, John Connor nie je jej cieľom, ale ja. Odporúčaný postup: Počkať a predvídať. Sarah ma ohrozuje, nie John. Celková úroveň ohrozenia Johna: Minimálna. Odporúčaný postup: pokračovať v jemnom masírovaní Johnových ramien, to zmierňuje stres.

Tak urobila. Pod sústredeným pohľadom Sarah a Dereka, Cameron naďalej masírovala Johnove ramená. John, v jeho aktuálnom stave mysle, bol úplne nevedomý napätia, ktoré sa odrážalo v tvárach jeho matky a strýka. Bol šťastný, keď mu Cameronine ruky prechádzali hore a dole po ramenách. Bola to jedna z mála vecí, ktorú mohol urobiť pred Sárou a Derekom aby sa uvoľnil. A pretože slnko zapadalo, nemohli by nikam odísť.

Takže Sarah pokračovala v čistení svojej zbrane a sústredene pozorovala Cameron. Derek mal časopis v rukách, ale ani ho neotvoril, dokonca sa nenamáhal ani predstierať, že je zaneprázdnený. Joseph bol jediný, úplne bez stresu a uvoľnený ako John, ale nepozeral na nikoho. Bol natiahnutý na podlahe a spal s tvárou zaborenou do jeho ramena. Občas sa iba prevalil.

Joseph nemal obavy o Johna, bolo zrejmé, že mu ide o Cameron. Ale ona nie celkom pochopila, prečo. Raz sa pýtala a on hovoril o ľudskosti alebo niečo v tom zmysle. To bolo mätúce, pretože ona zrejme ukazovala známky svojej ľudskosti. Tak prečo to bolo potom pre Josepha divné ? John povedal niečo o tom, že môže byť desivé sledovať, ako o niekoho prídete. Zmätená ich rečami o jave ľudskosti si to Cameron uložila na neskôr a odpovedala: "Ďakujem vám za vysvetlenie."

Dva z jej procesov sa snažili vysvetliť ich vysvetlenie čo najskôr. Z toho, čo jej senzory mohli povedať, Joseph bol človek, mal tep, dych nebol falošný, a on bol v každom smere ľudských zvyklostí, viac ako ochotný šetriť silu a energiu na genetické vylepšenia. Takže to bolo dôvodom? Nebol normálny človek? Cameron nebola človek vôbec, hoci. Možno, že práve preto, že mala len časti ľudskosti. Myšlienku si uložila na neskôr a hľadala iné riešenie. Niečo, čo bolo tak zložité pre Johna vysvetliť nebude mať také ľahké odpovede.

Ak mala byť úprimná, tak ani  s svojimi procesmi, Cameron stále nechápala celú tú mizernú situáciu, keď niekoho zabijú alebo zabije, kedy ich to nahnevalo, alebo urazilo a prečo. Použila toto hľadisko tak ako Derek, čo bola spoločná reakcia. Fungovalo to zakaždým.

"Ste pripravení na zajtrajšok?" spýtal sa Derek, keď si spomenul, že držal časopis. Otvoril ho pri čakaní na Johnovu odpoveď. John otvoril oči a pozrel sa na Dereka, ale znovu myslel na list, ktorý nahlodával neustále jeho myseľ. Prečo to musí byť datované na týždeň? Toto bol jeden z najdlhších týždňov života Johna Connora. Pevne si sľúbil poslať späť list so skorším dátumom, ak by si tým mohol pomôcť. Bol by ho otvoril už teraz, nebyť Josepha, posledného žijúceho subjektu projektu Vader, ktorý bol neústupný aby John čakal. Budúci John chcel aby si počkal, tak musíš počkať. Toto vyhlásenie a Josephova hrozivá postava, ktorá sa týčila medzi ním a listom, boli natoľko pádne dôvody, aby sa rozhodol čakať.

Avšak, štíhle ruky čoskoro zmiernili obavy a John zavrel oči. Mal Cameron pri sebe, čo hrozné by to mohlo byť? A to je prvýkrát, čo sa kontaktoval sám, musel mať pre to nejaký závažný dôvod. Možno je to o konci vojny. Nie, John neveril, ale rovnako si prial, aby to tak bolo. Joseph ale vyhlásil, že vojna stále pokračovala. V opačnom prípade, Joseph rozhodol, nemala by byť potreba druhej generácie na testovanie projektu Vader.

John otočil hlavu a pozrel sa na spiaceho bojovníka. Devätnásťročný bol najväčšou zbraňou ľudstva proti strojom, ale sotva bol sám človek. Aká je v tom spravodlivosť? Keď si spomeniem na to, že Cameron a ďalšie stroje to nemali spravodlivé, bojujú za niečo, čo nebolo ich. Ľudia, tak to vyzeralo, že vždy je potrebné za nich bojoval niekto iný, alebo niečo. John sa necítil oveľa lepšie, keď si všimol, že Skynet bol na tom rovnako. To bola jediná podobnosť Skynetu s ním a to bolo o jedna viac, ako John chcel.

Možno si Cameron všimla unavený výraz v jeho tvári, pretože pokračovala v masírovaní ramien s novým elánom. A ešte raz sa John ponoril do šťastia. Napadlo ho, že toto je najviac fyzického kontaktu, ktorý spolu mali, okrem toho, keď sa bozkávali. Začal uvažovať o tom ako by Cameron mohla vyzerať v bledom mesačnom svetle, jej krásne črty osvetlené ...

Ovládaj sa, John. Ty máš byť záchranca ľudstva, a záchranca ľudstva nemôže mať  fantázie o jeho Terminátorom opatrovníkovi, bez ohľadu na to, ako veľmi sa majú radi navzájom. Na druhú stranu, som šestnásťročný chlapec. Počkaj, to nie je ospravedlnenie, musím si udržať pozornosť. Ale ja musím zostať uvoľnený ... ale moja matka je v miestnosti. Môžem pobozkať Cameron, keď pôjde do postele. A len keď je preč Derek. A keď Joseph len zázrakom spí dostatočne hlboko, aby sa nezobudil. A v prípade, že to nie je Terminátor. Nenávidím život.

Práve v tej chvíli Joseph vstal a natiahol sa, ako by nikdy nespal. "Je čas na jedenie?" spýtal sa. Ostatný štyria boli upozornení na ich prvú večeru s ním. Keď mu povedali, že je čas na večeru, odišiel a onedlho sa vrátil s mŕtvym jeleňom, ktorého hlava visela len na niekoľkých nervoch. Trvalo im peknú chvíľku dostať krv z podlahy. Neskôr, keď sa ho John s Cameron spýtali, prečo to urobil, Joseph povedal, "Oh, zabudol som, matka mi povedala, že bolo počas tejto doby dostatok jedla."

Takže tentoraz Sarah opatrne odpovedala, "Zvyšky sú v chladničke. Použi mikrovlnnú rúru." Joseph odkráčal do kuchyne. John to okomentoval jedným slovom. Stalked ( pozn. Preklad.  asi ide o toto)

Spoiler - Klikni pro zobrazeni/skryti
  . Joseph nechcel, ale musel ponapínal všetky myšlienky, aby tak urobil. Odišiel do kuchyne ako dravé zviera. Vyzeralo to, ako by sa odplazil miesto kráčania, pretože sa držal nízko. Až keď sa rozbehol a utekal, vyzeral ako človek. A to bol voľný. Takže John pozoroval Josepha celou jeho cestou do kuchyne. Premýšľajúc o chladničke ho tiež ovládol hlad. Pozrel sa na Cameron, ktorá to ihneď pochopila z jeho výrazu tváre.

Podišla k nemu a pomohla mu vstať a Sarahine oči sa zatiaľ zavŕtavali do jej chrbta. Nikdy nesúhlasila a nemohla sa zmieriť s tým, ako veľmi sa jej syn miloval so strojom. Možno, že práve preto váhala a nechala ich na pokoji. Avšak, Johnove srdce sa prudko rozbúchalo, keď jeho matka povedala cez zaťaté zuby, "Derek a ja pôjdeme kúpiť niečo na večeru. Zostanete doma, žiadny telefón, nevychádzať a nikoho nepúšťať. Joseph by vás musel vyťahovať z ťažkostí. "

Zrejme preto, že ho Cameron milovala, bola teraz tiež v problémoch. Joseph sa zmätene pozrel na Cameron, vykuknúc cez dvere chladničky, nie je celkom chápajúc, prečo by ho Cameron nedokázala vytiahnuť z ťažkostí, alebo, do akých problémov by sa mohol dostať. Cameron len pokrútila hlavou. Teraz nebol najlepší čas na vysvetlenie. Okrem toho si bol Joseph istý, že John by mu to mohol vysvetliť lepšie.

John strčil hlavu do chladničky vedľa Josepha, ktorý sa pozeral na jedlo a premýšľal, čo si vezme. Obaja sa rozhodli pre zvyšnú pizzu v rovnakom čase. John vedel, že tento boj sa pre neho skončí drasticky odlišne, ako keď bojoval so strýkom o posledných pár kúskov, takže ju vytiahol a rozdelil. John sa dostal k mikrovlnnej rúre prvý.

Ako čakal na svoje jedlo, Cameron si sedla oproti nemu a naliala mu pohár mlieka. Sarah a Derek vyšli z dverí zo zbraňami v puzdrách. Je zrejmé, že toto nemohlo byť pohodlné velenie. Keď boli vonku z dverí, John schmatol jedlo z mikrovlnnej rúry a posadil sa. Všimol si, že Joseph stlačil presne rovnakú kombináciu a rýchlosť ako on, ako by si bol zapamätal Johnov postup. To nemôže byť tak zlé, v budúcnosti, že ľudia nevedia, ako pracovať so spotrebičmi pre domácnosť? Musím to napraviť.

"Zaujímalo by ma, prečo ťa Derek a mama nevzali so sebou," zamrmlal John na Cameron.

"Tvoja matka mi neverí, ak  nie ste ty alebo Joseph dosť blízko," uviedla Cameron jednoducho, sledujúc ako ohrýzal John kúsok pizze. Joseph nízko hrdelne zavrčal až sa obaja na neho pozreli. Pozeral sa na sústredene na mikrovlnku, ale ak niekto urazil alebo ohrozí Cameron, on vždy nevedome zavrčal. Vrčanie vždy donútilo Johnove chĺpky do jedného povstávať a pripomenula mu smrtonosnú silu super vojaka. To bol hlavný dôvod, prečo súhlasili, aby mohol John zostať doma, namiesto aby šiel do školy. Joseph by mohol náhodne zničiť školu. Plus, John nechcel prísť s ďalším s krycím príbehom.

Cameron sa natiahla cez stôl a nečakane otrela kúsok omáčky na rohu jeho pery. Reflexívne si John utrel ústa. Cameron sledovala so záujmom jeho reakciu. Miesto toho, aby si utrela omáčku z prsta, pritisla si prst na Johnove pery a kŕmila ho. John nemal tušenie, ako zareagovať.

"Uisťujem sa, že sa maximalizuje tvoj príjem potravy," uviedla Cameron. Jej emocionálny simulátor sa musel spustiť automaticky, pretože sa usmievala a jej tvár očervenela. John zistil, že si praje aby nebol Joseph v dome. To je presne ten druh "problému", na ktorý Sarah stále myslela.

Kašlem na to. Naklonil sa cez stôl a pobozkal ju. Cameron sa vrátila a láskavo si pritiahla jeho tvár k nej. Joseph, náhle si uvedomujúc čo za ním deje, schmatol pizzu, ako náhle mikrovlnná rúra pípla. Teraz ale stál pred dilemou, Sarah mu povedal žiadna strava mimo kuchyne (zo strachu, že by mohol ísť zase loviť niekde v okolí). Ale tiež vedel, z budúcnosti, že niekto by chcel byť radšej sám, keď sa bozkáva, najmä jeho matka a John. Takže si to všetko napchal do úst a opustil kuchyňu so všetkou rýchlosťou, plaziac sa späť na podlahu v obývacej izbe. John a Cameron si to nevšimli. Zostali zavretý v ich bozku a blaženej nevedomosti toho, čo sa deje okolo nich.

*****

Pred domom, počas jazdy ulicou, Sarah stále reptala. Derek zatočil za roh, stískajúc volant pevnejšie každú sekundu. Nenávidel, keď Sarah hundrala. Zvyčajne to bolo o Johnovi a hľadaní Skynetu. Avšak, v ďalších témach často vystupovali ona, Cameron, tri bodky, Kyle, a čokoľvek iné, čo by ju mohlo trápiť. V poslednej dobe to bolo o vzťahu Johna s Cameron. Avšak, Derek by skôr akceptoval to, že jeho spoločníci hovoria nahlas, miesto mrmlania. Videl príliš veľa vojakov sa zblázniť, pretože si držali problémy v sebe a nikomu sa s tým nezdôverili.

To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo boli kováci prijatý do odboja. Kováci vedeli dobre počúvať. Nemali prečo opakovať to, čo im ľudia hovorili. Dokonca aj Derek sa raz vyrozprával kovákovy. Nepovedalo mu to svoje problémy, keď na to kričal, ako veľmi to nenávidel, ale malo to potom rovnaký účinok. Derek sa cítil lepšie, a kovák pokračoval v jeho nekonečných kruhoch.

Takže o minútu neskôr, Derek povedal, "Hovor, Sarah."

"Čo?" Spýtala sa Sarah.

"Hovor," nariadil Derek. "Je to lepšie pre tvoj zdravý rozum, vyrozprávaj sa a nemrmli."

Sarah mu dala málovravný úsmev. "Už som bol na inštitúcií."

"Nezáleží na tom,, čo potrebuješ je zdravý rozum na zastavenie Skynetu."

"Nenávidím to," povedala Sarah okamžite a začala hovoriť dokonca aj pred Derekom. "Neznášam, ako blízko má môj syn k tomu stroju. Stroj je zrúcanina budúcnosti. Stroj je to, čo núti jej syna, aby sa stal vodcom a čo vraždí ľudí ako v jatkách! Stroj zabil Kyle!  A môj syn dvorí stroju! Stroje chcú, aby sme boli mŕtvy, a on je v láske s jedným! Ona nemôže cítiť emócie! To nie je možné! "

Sarah bola ticho, dýchal zhlboka a rýchlo. Derek bol mierne zarazený. Sarah rozhodne mala veľa dôvodov nenávidieť stroje. Síce nikdy nepochopil Johnove vysvetlenie auto - emočných vecí Cameron, alebo čo to vlastne povedal, ale vedel jednu vec, keď mu to John hovoril. John mal pravdu. A pretože tam bolo pár vecí, ktoré John doteraz neurobil Terminátorovi s drôtmi, veril mu. Nepáčilo sa mu to tiež, ale on mu veril. Nechcel povedať Sarah, že jej syn bol vo vzťahu s kovákom.

Namiesto toho, počúval Sarah od začiatku vykrikovanie znova o tom, ako sa jej syn a Skynet lovia navzájom. Auto zastavilo. Boli tam skoro v čase, keď sa zastavila, aby sa mohla nadýchnuť. Derek sa k nej otočil. "Tak, teraz divoký sex?" zažartoval.

Sarah vybrátila oči v stĺp a ventilovala svoj hnev. "Derek, si dobrý chlap, ale ..."

"Ale prosím ťa," zasmial sa Derek. "Ty nie si môj typ. Okrem toho, môj brat a ja sme si sľúbili, že si nikdy nebudeme navzájom preberať dievčatá."

"Naozaj? Prečo?" Spýtala sa Sarah, zmätene.

"Potom, čo som ho zmlátil za prebratie môjho dievčaťa," Derek sa usmial. Obaja sa zasmiali. "Okrem toho, zlomila si mi nos."

"Ty si prevrátil prenosný záchod so mnou vo vnútri."

"Ty ma zrazila na zem a uspala."

"Správal si sa iracionálne." Obaja sa znova zasmiali. Potom vytriezveli, keď Derek vystúpil z auta, nabíjajúc jeho zbraň. Sarah nabila jej, a nasledovala ho do budovy. Musela si priznať, ako Derek kopol do dverí, cítila sa pokojnejšie ako predtým. Ako Derek skontroloval izbu, stihla si všimnúť zložku súborov. Inak by si to asi nevšimla. Možno Derek vedel, čo hovorí.

A možno nie.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

16

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola druhá: Deň otvorenia obálky



John súhlasil, s niektorýmy vecami, ktoré sa stali v jeho živote. Už dávno prijal pravdu, ktorú mu ukázala matka. Schvaloval mnoho vecí, ktoré robili jeho život iný. Väčšina vecí, ktoré vykonal alebo zažil neboli veľmi príjemné, naozaj. Ale bolo tu niekoľko svetlých okamihov. Bol rád, že ich FBI prestali prenasledovať. Bol veľmi štastný z Cameroninej lásky k nemu. Musel pripustiť, že vždy, keď sa prebudil, bola buď vedľa neho, alebo stála neďaleko a vždy ho sledovala.

Avšak, dnes ráno, keď sa zobudil, boli tam štyri tváre hľadiaca na neho. John vyskočil a pristál v sede, pričom jeho ruky inštinktívne vyleteli aby našli niečo s čím by sa mohol brániť ale Cameron, Sarah, Derek, a Joseph stáli nehybne ďalej a čakali, až sa uráči vstať. John vedel, prečo, akonáhle sa mu ukľudnili nervy, keď sa posadil. Dnes je ten deň, ktorý si sám stanovil na otvorenie listu. Všetci sa pozerali na neho, až kým sa neprebudil a to nebola práve najkrajšia vec na svete. John im chcel na to niečo povedať, keď si niečo všimol.

"Ty si na mojom stole?" spýtal sa John Josepha. Joseph, ktorý stál za ostatnými sa pozrel na stôl, na ktorom stál, pozrel sa späť na Johna a prikývol. John zastonal a vstal. "Vy ste sa všetci na mňa pozerali kým som spal?"

"Prišli sem len pred tridsiatimi sekundami," informovala Cameron, zatiaĺ čo si John prehodil košeľu cez tielko. "Povedala som im, že sa prebúdzaš a prišli sa dozvedieť o liste." Mala ho v ruke. Napriek všetkému čo pre neho Cameron urobila, by si asi mal s ňou znovu pohovoriť o súkromý. Aspoň sa dostala cez skutočnosť, že od doby, kedy ju miloval, nemohla už chodiť okolo vyzlečená.

Johnovi nepríjemne puklo v krku, keď sa pozrel na hodiny. Bolo sotva osem ráno. Otočil sa späť ku Cameron a ona mu podala list. Skôr ako ho otvoril, vstal a sadol si za stôl. Ostatný sa pohli za ním. Cameron sa posadila vedľa neho, zatiaľ čo Derek sa oprel o stenu a Sarah stála trpezlivo na tom istom mieste. Joseph si ľahol na podlahu, ľahostajní k tomu čo sa deje.

John pomaly otvoril list. Bolo zvláštne otvárať list, ktorý si sám poslal. Čo mu jeho budúce ja musí povedať, že bol oprávnený zaslať list v Josephovom žalúdku? Pozrel sa obozretne na Cameron, ktorá ho pozorovala s jej hnedými očami. To mu dodalo potrebnú odvahu a John otvoril list. Odhodil obálku a rozložil jediný kus papiera vnútri. Opatrne ho začal čítať.

Milý John,

Som rád, že sa cítiš lepšie. Robiť niečo s tak oslabeným telom bolo nepríjemné a je to spomienka, ktorú by som radšej nemal. Neboj sa toho, čo ťa tak veľmi teraz zožiera. Naša matka sa nikdy Cameron nedotkne. V skutočnosti nakoniec budú spolu vychádzať. Derek zostane rovnaký, ale matka zostane nad vecou. Takže sa uvoľni a nebuď hlúpy. Každopádne ...

Kašlem na to. To je trápne.

Aj za normálnych okolností by som nikdyne poslal nejaký list späť s výnimkou najhorších okolností, ako urýchlenie príchodu Súdneho dňa alebo koniec ľudstva počas môjho času. Zaslanie nejakých správ späť je nebezpečné. Avšak, situácia, v ktorej sa sami nachádzate  je oveľa nebezpečnejšia, ako keby na vás strieľalo dvanásť T-888 v otvorenom poli.

Zákon Konzistencie bol zlomený. Nemyslím ohnutý, skrútený, ale v časovej osi vznikli diery. To je asi záležitosť z tých sračiek cestovania v čase. Posralo sa to. Skynet veĺmi zmúdrel a posiela sa späť. Dýchaj John. To sa skopírovalo.  Súbory, pamäť, dáta - všetko a poslal sa späť v tele v tvare kocky, v snahe čo najskôr  naštartovať súdny deň a vyhladiť ľudstvo. John, zatiaľ relaxuj .......


"John!" zakričali Cameron a Sarah naraz, naťahujúc sa za ním. John si bol slabo vedomý toho, že nedýcha a jeho srdce sa skoro zastavilo. Skôr ako si mohol uvedomiť zástavu svojho srdca alebo že by bol v nebezpečenstve, ležal na stole s Cameron nad ním. Jej pery sa dotkli jeho, keď vdýchla do neho vzduch. Jednou rukou mu držala hlavu stabilnú, zatiaľ čo druhou nútila jeho srdce začať znovu pumpovať pumpovať.

Johnova myseľ bola len slabo pri vedomý. Trvalo to celú večnosť, kým sa jeho myseľ vrátila znovu do stavu pohotovosti. Reflexívne prudko sa zdvihol, len aby zistil, že ho Cameron stále drží. Adrenalín prešiel celým jeho telom, kvôli blízkosti jeho vlastnej smrti. Nebolo to ako keď polámal T-888, ale to poznanie, že znova skoro zomrel, bolo strašné.

"Čo sa deje John?" spýtala sa Cameron a pevne ho uchopila do objatia. Jej reakcia by pre neho nemusela mať žiadny zmysel ale Johnovi sa spontánne znova zastavilo srdce. Mala som vedieť, že to príde,  jeho srdcový tep a dych sa prehĺbili až sa jeho srdce náhle zastavilo. Niečo čo si prečítal, alebo čo musí urobiť. Ale čo by mohlo zastrašiť jej Johna až tak, že mal náhodný infarkt?
Za ňou, Derek a Sarah sledovali ustarane Johnove výrazy, strach mal napísaný všade na tvári. Joseph bol jediný, kto nemal strach, ako keby to očakával. Cameron opakovala svoju otázku. John sa jej pozrel do očí. Bol vydesený. Miesto toho aby jej odpovedal, schmatol list znova a pokračoval v čítaní. Cameron stále kontrolovala jeho životné funkcie, držiac svoju dlaň na zadnej strane jeho krku.


... Práve si mal infarkt, nie? To je jeden z dôvodov, prečo som - si musel počkať, až si to prečítaš, inak by to mohlo mať katastrofálne následky. Dobrá vec je, že Cameron je vždy k dispozícii. Ale kríza pretrváva aj naďalej.

Klon Skynetu sprevádza T-1001 (obľubujúca kyselinu ?) a neskôr sa k nim pridajú dva tucty T-888. Nemôžem si spomenúť, kde presne budú pristávať, tak si to musíš zistiť na vlastnú päsť. Môžem vám len povedať, kedy, hoci.... Avšak, hlavný dôvod, prečo to neviem je, že zákony fyziky boli porušené: Nepamätám si prakticky nič.

Nemôžem povedať, ako boli zničený, kto pri tom zomrie, alebo dokonca, kto vyhrá. Skynet nejako našiel spôsob, ako úplne obísť zákon konzistencie. Nebuďte arogantný, je až príliš možné, že by Skynet mohol vyhrať, nastavil novú tvár budúcnosti. Celá moja existencia by sa mohla zmeniť každú chvíľu a ja nebudem mať žiadnu pamäť z predchádzajúcich zážitkov, vrátane tohto listu.

Tak tu je to, čo môžem povedať, z podivných zmätených spomienok na to, čo sa nám podarilo naučiť. K dispozícii má Skynet dva tucty T-888, rovnako ako T-1001. T-888 vyzerajú rovnako, takže sa aspoň nebudete musieť starať o ich dolapenie. Cestovali po rade, takže dorazia v rovnakú dobu, ale na rôznych miestach. Myslím, že by to mohlo byť v skupinách po troch. Kovový nosič Skynetu má mäso - krytinu a šesť krát šesť metrov.

Tiež je tu jedna časť, ktorá je smrteľne dôležitá. Jeden z našich vojakov sa dozvedel, že jedna z týchto T-888 má dôležitú zásielku, vírus. Tento vírus je ďalší dôkaz toho, že časová os sa môže zmeniť a obrátiť sa na horšie. Tento vírus je systematicky určený na zničenie Cameron. Nedokážem vyjadriť slovami, koľko pre nás znamená, a ja viem, že jej život je pre nás dôležitejší ako náš vlastný. Preto táto hrozba pre ňu je desivá viac ako samotný Skynet. Nespúšťaj si ju z očí (Dýchaj John !!! ) a vytvor Faradayovu klietku. Žiadny signál neprejde dovnútra ani von okrem jedného,  ktorý by ju mal pomôcť udržať v bezpečí. Čokoľvek budete musieť spraviť, nesmie sa jej nič stať. Bez nej by si – sme nemohli žiť.

Udrž si svoj optimizmus. Nepamätám si nič iné, takže je to na vás piatich, aby ste zničili Skynet. Pamätajte si, že ak sa Skynet nahrá, je koniec. Takže sa pripravte. Máte ešte päť dní, kým sa objavia, presne na poludnie. Derek má veľký úkryt zbraní, čo by mohlo výrazne pomôcť, myslím. Pripravte výbušniny a Cameron môže pomôcť s budovaním niektorých zbraní z môjho času. Myslím, že to môžete robiť a pomôcť jej akokoľvek to bude nutné. Celý mesiac od tohto okamihu je zmätená.

Veľa šťastia a udrž nás v jednom kuse,

John Connor

PS: Moja Cameron chcela povedať Josephovi, aby si dal na seba pozor predtým ako odišiel. Takže, pretože ona nevie o tomto liste, nechaj Cameron povedať Josephovi, nech si na seba dá pozor. Pretože mi – ti verí, to neurobí.

John si nechal list skĺznuť z rúk. Cameron ho okamžite schmatla. Po pätnástich sekundách ho dala Sarah. Cameron si bola sotva vedomá vlastnej reakcie pred Sarah, sledujúc neustále Derekove kliatby. Všetky jej procesy boli zamerané na slabé miesta v dome. Dvere je potrebné blokovať, okná pribiť a zo všetkého najviac potrebovali lepší arzenál. Dva tucty T-888 a T-1001 sa budú potulovať v okolí, spolu s najhorším strojom zo všetkých. Úroveň hrozby pre John sa dramaticky zdvihla do vysokej úrovne, úrovne o akej sa mu nikdy nezdalo, že by počas jeho existencie dosiahol. Iba dva jej procesy boli zamestnané vyšetrovaním čo za vírus môže zničiť jej obvody. Ak by bola zatvorená, nemohla by ho ochrániť.

Skynet sa blíži. Dôsledky najsilnejšej UI, ktorá príde do tohto roku 2007 môžu byť katastrofálne. Nedalo sa povedať presne, ako dlho bude trvať nahrať Skynet k internetu alebo všade tam, kde chcel. Dva tucty T-888 ako ochranka vyzeralo byť zbytočné. John sa snažil zhromaždiť všetky myšlienky prechádzajúce mu hlavou. Ako by mal zastaviť Skynet sám? Nemožno to len zapojiť do počítača, takže čo teraz ?

Zazrel Josepha kútikom oka, ktorý stál rovno a uprene hľadel na list. "Ty," povedal a ukázal prstom na nadčloveka. Joseph sa pozrel späť na neho bezvýrazne. "Prečo si mi o tom nepovedal? To si to nevedel, čo som ti nič o tom nepovedal?"

Joseph zavrtel hlavou. "Nie, ani jeden z vás mi nepovedal, na čo som dával pre vás pozor." Naklonil hlavu na stranu a pozrel sa okolo. "Prečo sa všetci tvárite tak divne?"

Všetky oči sa obrátili k Josephovi, ktorý pozeral späť na nich a trpezlivo čakal na odpoveď. Rovnako znepokojujúce ako Josephovo správanie bez bežných ľudských slabostí bolo, že John cítil ako v ňom narastá zlosť. Ako na zemi nemohol  panikáriť nad tým, že je tam Skynet aby začal Súdny deň ? John bojoval proti nemu prakticky celý svoj život. Vari len nemá voči tej Veci nejaké emócie ? Emócie. Zdalo sa, že môžu vládnuť Josepha tak, že mohol byť neopatrný smerom jedinému stroji zodpovednému za zničenie miliárd životov? Avšak predtým, než mohol John čokoľvek povedať, Sarah tak spravila skôr.

"Čo si myslíš," prečo sú všetci z vás tak divní, "ty netvor?!" revala na neho Sarah. "To svinstvo je tu ! Samozrejme budeme prepadať panike! Ten prekliaty stroj, ... kov, ktorý začal celý prekliaty súdny deň teraz prichádza zabiť môjho syna na samom začiatku! Bojujem celý život pred Týmito kovovými zmrdmi, a tebe je to jedno?! Prečo sa správaš divne?! Už si si prečítal ten prekliaty list, no nie?! "

Už počas prvých slov z úst Sarah sa Joseph vrhol späť k stene, snažiac sa dať čo najviac vecí, medzi ňu a seba, tak rýchlo ako len mohol. Bol priamo oproti nej ale vyzeralo to, ako by sa snažil vyškriabať dozadu nahor. Šok a strach svietili z jeho tváre. Keby sa nebol John tak rozhneval na reakciu Josepha ohľadom Skynetu, bál by sa tiež. Neprekvapilo ho, že sa Cameron nenápadne postavila medzi Josepha a Sarah, a že Derek sa presunul tiež.

Cameron bola jediná, kto sa na neho nezlostila. Namiesto toho sa pozerala dosť napäto. John videl obvody odosielajúce dáta hore a dolu a dozadu jej telom a čipy bzučali nadmernou aktivitou. Ona niečo vie. "Joseph," povedala Cameron pokojne. Joseph sa obrátil k svojej "matke" s výrazom prosiacim o pomoc. "Vieš čítať?"

"Nie," odpovedal Joseph. "Nikdy som sa to nenaučil." Atmosféra v kuchyni sa okamžite zmenila. Sarah, neschopný slova, odišla do svojej izby. Josephov postoj sa uvoľnil, ako by vedel, že už nie je v problémoch. Johna zarazilo poznanie, že Joseph nevedel čítať. Ako to, že ho to nikto nikdy v budúcnosti neučil? Kto by sa tým obťažoval? Boli príliš zaneprázdnení? Alebo sa Joseph nechcel učiť? Čítanie je ... no, čítanie. To otvorilo dvere do sveta.

John by chcel Josepha naučiť čítať, pokiaľ bol ešte tu. Avšak, boli tam ďalšie dve dôležité veci, ktorými sa musí práve teraz zaoberať. "Derek," povedal John, snažiac sa upútať pozornosť svojho strýka. "Myslím, že budeme potrebovať nejakú pomoc, aby sme vyriešili týchto Terminátorov. Možno by si ju mal ísť hľadať v meste."

Derek prikývol. "Ak ma budete potrebovať budem mať telefón." Schmatol zbraň a vyšiel z dverí. Tak o toto je postarané, pomyslel si John a obrátil sa šepkajúc Cameron.

"Môžeš si vziať Josepha stranou a povedať mu, čo je v liste, a potom počkať na mňa?" spýtal sa John ticho.

"Áno," odpovedala Cameron. Jej procesor okamžite začal zatvárať procesy v očakávaní ich zamrznutia. John sa unavene na ňu usmial. Toto ráno si vzalo príliš veľa z jeho energie. Pobozkal ju nežne pred tým ako odišiel za matkou. Bez ohľadu na to, aké procesy sa vypla, stále ešte hrozilo spadnutie systémov. Premiestnila sa k Josephovi.

John šiel ku dverám matkinej spálne, kde ostal stáť a trpezlivo čakal. Vnútri si Sarah znova čistila a mazala svoju útočnú pušku. John počkal niekoľko sekúnd a potom vošiel dovnútra. On a jeho matka sa objali bez slov. Slová neboli potrebné. Držali sa objatí po dlhú dobu, kým Sarah pustila svojho syna. Napriek tomu, čo ten stroj urobil a ako vnikol do života Johna, bol stále ešte jej syn.

"Mali by sme sa začať zásobiť zbraňami," zamrmlala Sarah.

"Nechaj to na mňa," odpovedal John. "O zbrane sa postarám a kúpel vápnika z horčíkom je pripravený. Myslím, že máš niečo dôležitejšie na práci."

"Čo?"  spýtala sa prekvapene Sarah. Čo to jej syn hovorí? On nakoniec prechádza do taktík ako záchranca ľudstva?

"Nebudeme schopní zastaviť Skynet samostatne, najmä nie keď má okolo seba tak veľa Terminátorov," uzavrel John. "Takže si myslím, že je čas aby si zavolala agenta Ellisona. Niečo mi hovorí, že by nám mohol byť nápomocný."

Sarah pomaly prikývla. To dávalo zmysel. "A Cameron?" spýtala sa s nádychom horkosti v hlase. John pochopil obe otázky. Jeho matka pravdepodobne nikdy neschváli, že on bol vo vzťahu so strojom. Kiež by bol spôsob, ako ju presvedčiť, že ju miluje rovnako ako ona milovala Kyle-a, potom je možné, že by to mohla tolerovať. Jeho láska s Cameron by mohla byť ... abnormálna a tak ako jeho matka bola, aj on sa zamiloval do niekoho z budúcnosti. Keby videla, že bolo to isté, možno že to bude tolerovať.

"Bude mi pomáhať vynášať zásoby," odpovedal John a otočil sa na odchod. Odmlčal sa, aby ešte povedal, "O tej druhej veci sa porozprávame neskôr. Teraz nie je čas."

Sarah pochopila. Poskladala opäť svoju zbraň dohromady. "Áno, to rozhodne nie je," súhlasila. John mal teraz príliš veľa vecí na mysli. Sarah mu nechcela pridávať ďalšie. Zdvihla telefón a vytočila číslo, ktoré jej dal Ellison.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

17

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola tretia : Armáda Johna Connora


John by si normálne užíval čas, ktorý strávil s Cameron. Miloval ju, po tom všetkom. Prečo by nemal tráviť čas s ňou? Možno to bolo preto, že práve hromadili ich arzenál automatických zbraní a všetko užitočné čo našli alebo budú potrebovať. Možno to bolo preto, že jeho matka neschvaľovala, že on bol vo vzťahu s najefektívnejším strojom na zabíjanie na svete. Možno to bolo preto, že jeho srdce sa vždy zachvelo, keď prešiel okolo nej. Možno to bolo preto, že o päť dní príde Skynet s légiou T-888 a T-1001, ktorá sa už niekde v tejto oblasti potuluje. Možno je to preto, že ich musia odraziť a dostatočne rýchlo zastaviť Skynet od nahrávania sa pri rýchlosti elektrónu a prípadne kvantovej mechaniky po celú dobu zostať nažive a udržať Cameron zavretú v dome, pred vírusom, ktorý by mohol zničiť jej obvody a tým ukradnúť Johnovi toho, kto sa o neho staral najviac. Možno, len možno, že toto je ten dôvod.
Derek sa mal ešte vrátiť zo svojho hľadania. Hľadal odbojárov, o ktorých si bol istý, že boli v tejto oblasti. Sarah bola vo svojej izbe,  trpezlivo čakajúc, kedy jej Ellison zavolá. Joseph bol roztiahnutý na podlahe v obývacej izbe a cvičil si nabíjanie jednej z pušiek. Na to, že stratil svoju ľudskosť a stal sa zvieraťom, bol dobrá zbraň. To donútilo Johna premýšľať o tom, že Joseph bol človek, ktorý sa zmenil na stroj na zabíjanie, nie veľmi odlišný od Cameron a ďalších Terminátorov.
"John?" prehovorila Cameron, dokončiac kontrolu ďalšej pušky. Jej rad hotových pušiek a vybavenia bol oveľa väčší ako ten jeho.
"Ano, Cam?" spýtal sa John, napoly roztržitý. Tento uzáver hlavne pušky v jeho rukách bol veľmi tvrdohlavý, ale taký je aj John. Vnímal ju len napoly, keď dodal: "Čo potrebuješ ?"
"Vezmeme sa ?" spýtala sa Cameron nevinne. Johnova reakcia bola menej ako nevinná. Uzáver sa zrejme rozhodol stať sa zlomyseľne inteligentným a vyskočil mu z rúk zo svojej vlastnej vôle, dotkol sa stropu a spadol späť na stôl. Medzitým skrutkovač v Johnovej ruke sa aj naďalej pohyboval dopredu. Poháňaný nedostatkom odporu sa zavŕtal Johnovi do dlane a odtrhol kus mäsa.
John bol ešte rozptýlený, keď ho zasiahla vlna bolesti v ruke. Skrutkovač mu vypadol a zavrčal od bolesti. Než sa mohol čokoľvek spraviť, alebo povedať, Joseph bol na nohách s nabitou zbraňou a Cameron mu pevne zovrela zápästie a hĺadala lekárničku. Josephove oči neustále skenovali celú miestnosť a stál celkom nehybne otočení k ním, kým Cameron na Johnovu ruku natrela Neosporin na tupú bolesť a zabalila mu ju obväzom. Potom Joseph zašňupal nosom a vrátil sa k tomu, čo robil.
"Si v poriadku?"  spýtala sa ustarostene Cameron. Nemala tušenie, prečo John náhle hodil uzáver hlavne do vzduchu a potom sa pokúsil bodnúť do ruky. Obvykle bol koordinovanejší a múdrejší. Bol to nejaký jeho tik ?
"Som v poriadku," odpovedal John a opatrne si masíroval obväz. "Len ma to chytilo nepripraveného."
Prečo on bol chytený mimo stráž ? prehrávala si znovu v hlave.
"Ah, Cam, čo si sa ma to spýtala ?"
Uistená Johnovým výrazom tváre, Cameron sa vrátila k jej pôvodnej otázke. Rovnako nevinne ako predtým sa spýtala: "Vezmeme sa ?"
Zvláštny pocit pobavenia sa Johnovi usadil do žalúdka, už ho nerozptyľovali zbrane ani nič iné s čím práve robil a zabudol aj na bolesť. Kde to preboha počula? Vydávať sa?! Mám ešte len šestnásť! Kde to počula? Tak mi pomôž Derek, ako to robíš, že ma vieš vydesiť... 
John jej odpovedal vlastnou otázkou. Snažil sa znieť nenútene, ale znelo to nervózne a panicky, "Kde si na to prišla ?"
"Študovala som ľudské správanie," vysvetlila Cameron, úplne nezaujato. Jej ruky dokonca ďalej kontrolovali pušku ale udržiavala s ním očný kontakt a rozprávala sa s ním.
"Vždy, keď sa muž a žena zamilujú, zosobášia sa, aby boli mohli byť stále spolu. Vezmeme sa ?"
"Um, dobre, po prvé, nie sme v tom správnom veku," snažil sa jej to John vysvetliť. Avšak, Cameron sa nedala.
"Miera teen manželstiev je vyššia, než tomu bolo pred sto rokmi," poznamenala.
Dostala ma. Pre Cameron to musí byť veľmi ťažké pýtať sa ma na niečo také. Čo môžem povedať, aby som jej neublížil? Mysli, John, mysli, rozhodni si to poriadne premysli.
"Áno, ale niektorý nie sú spolu vždy zo správnych dôvodov," dodal John. Zarazil ju však skôr, než mohla pokračovať. "Pozri Cam, ďalšia časť ľudskej spoločnosti je to, že sa nesnažíme vydať pred dosiahnutím určitého veku. To je časť, s ktorou každý bude súhlasiť: najmä Derek, moja mama a ľudia na ulici. Takto to funguje."
"Prečo musíš počkať, až do určitého veku?" spýtala sa Cameron. John na to nemal odpoveď. Vážne, prečo čakať tak dlho? Aký je skutočný dôvod? Vlastne som nepovedal ani jeden. Nikdy som sa nad tým ani nezamýšľal. Počkať, teraz viem, že: Počet obyvateľov by rapídne vzrástol.
"To je jednoducho tak, ako to je," snažil sa jej John povedať. "Nie všetko v spoločnosti má určitý dôvod, ale tak to jednoducho je."
"Ach, vidím." Cameron sa na sekundu odmlčala a spustila príval ďalších otázok. "Aký je správny vek?"
"Ach, ja presne neviem. Myslím, že asi v dvadsiatich rokoch, je správne, hoci veľa ľudí sa bralo aj v neskoršom veku."
"Tak sa vezmeme, keď budeš mať dvadsať ?" nedala sa Cameron. Ešte raz John cítil, ako mu zamrzol jazyk. Čo by mal povedať ? Nie ? Ani nevie, prečo sa mu manželstvo s ňou zdalo tak hrozné. Pretože mám šestnásť a moja matka ma zabije .
"Cam, je nutné, aby sme sa vzali ?" spýtal sa pokorne John, snažiac sa byť čo najtichšie, aby ich nezačul Joseph. Avšak, Josephov super sluch ich rozhovor ešte zachytil. Snažiac sa ignorovať celú konverzáciu, začal nabíjať a kontrolovať pušku, robiac to hlasnejšie a hlasnejšie.
"Čo tým chceš povedať? Ľudská spoločnosť hovorí, že je to ďalší krok pre ľudí, aby si boli bližšie," povedala Cameron.
Zrejme ešte nepochopila ako to myslel.
"Milujem ťa viac než čokoľvek iné, Cam. Takže aký by malo zmysel brať sa ? Myslím, že sme si tak blízko, ako sa len dá, nie ?"
Bolo tu ešte niečo čo Cameron od ich vzťahu vyžadovala ?
"Myslela som, z mojich štúdií, ktoré vravia, že po svadbe je párenie forma náklonnosti medzi dvoma ľuďmi," odpovedala Cameron nevinne.
Áno, Cameron si myslí, že im niečo chýba. Ako veľmi som to spackal ? Som šestnásťročný hormonálne nestály chlapec, a moja láska -  stroj je ten, kto začína so sexom ako prvý. Jednou z týchto vecí, ktoré sem proste nepatria! Cameron, je vynikajúca tým, že vie vytvoriť trápnu chvíľku alebo ho strápniť. Nemáš poňatia Cameron, aké ťažké je udržať svoje panenstvo, niekedy.
"Áno," odpovedal John a začervenal sa, "ale myslím, že ti v prieskume chýba bod, že sú niektorí ľudia, ktorí zostali spolu, ale nikdy sa nevzali."
"Chápem," povedala Cameron, "A stále sa zúčastňujú -"
"Prosím, nehovor to."
Cameron sa zvedavo pozrela na Johna, a on videl niečo v jej očiach, niečo kvôli čomu si prial, aby boli sami.
Čo sa asi deje v tvojom emocionálnom simulátore? 
Ja viem, čo cítim. Prekliate hormóny !!
"-Ale John, ja si ťa chcem vziať. "
Povedala to. Povedala, že chce. John hlboko v mysli vedel asi dve veci. Po prvé, Cameron dosiahla bod, keď by mohla cítiť túžbu a chcieť niečo z vlastnej vôle, aj keď len v rozsahu k jej autonómnej emócie v simulátore. Po druhé, ak niečo chce, John jej to dá !!!
"V tom prípade," povedal, "myslím, že sa raz..." Snažil sa hovoriť potichu, ak by prišla jeho matka. V tom prípade by určite zničila Cameron a jeho dala vykastrovať. Cameron sa vrelo usmiala a pobozkala ho, čo Johna zahrialo. Avšak, Cameroninu pozornosť vyrušil náhly zvuk a odtiahla sa ešte pred tým, než jej John stihol ten bozk opätovať.
"Derek sa vrátil," povedala Cameron a odvrátila pohľad do steny. "Je to s tromi mužmi." Vrátila sa k svojej práci, keď John prikývol, ale všimol si, že si pripravovala svoju zbraň, len v prípade, že by bol ohrozený. Ona sa nikdy nezastaví. Ona nikdy !
Derek vošiel do dverí, smial sa na niečom. To úplne zamestnalo Johnovu pozornosť. Derek sa smeje ? vstal, aby pozdravil svojho strýka. Koľko ti druhí o nich vedia ? Čo im Derek povedal?
"John Connor, zoznám sa s trojicou bojovníkov odporu," povedal Derek trasúc Johnovou rukou. John pochopil gesto, zatiaľ čo oni nevedeli. Derek bol jeho strýko, takže sa predpokladá, že sú si blízky. "To je Mark, Jack, a Fred." Traja bojovníci odporu boli podobného vzhľadu ako Derek – vysoký a svalnatý . Všetci traja mali útočné pušky pripravené v rukách. Ale čo John nevšimol bolo, že sa usmievali, a že si boli blízki.
"General Connor, to je pekné, že vás spoznávam, opäť," povedal Mark a zasalutoval.
"Vďaka," odpovedal John, ktorý mu ponúkol ruku. Mark ňou potriasol. Niečo na ňom mu bolo povedomé ... ale možno to bolo len preto, že sa poznali z budúcnosti.
"Ach," zamumlal Fred a jeho nadšenie viditeľne kleslo. "Je tu." Všetci traja sa pozreli na Cameron, ktorá ich zámerne ignorovala a pokračovala v práci. John však vedel presne, že jej zbraň bola pripravená.
"Nevedel som, že ste ju poslal späť."
Myslím, že sa od Dereka nelíšia v jeho nedôvere v strojoch. Koľko ľudí v budúcnosti mi dôveruje ohľadom preprogramovania Terminátorov? Verí vôbec niektorý z nich Cameron?
"Je to dlhý príbeh," vysvetlil John a pokynul im hlavou.
"Poďte ďalej a sa zhoďte si tie batohy." Štyria bojovníci odporu vpochodovali do obývacej izby. John chytil Dereka za rukáv aby ho zadržal.
"Poznáš tých ľudí?"
"Niektorí z mojich dobrých priateľov z tej doby," vysvetlil Derek. "Oni boli tiež niektorí z tvojich najlepších ľudských vojakov. Vysvetlenie situácie som nechal na teba.
" Ich pozornosť zaujal hluk z obývačky. Joseph bol na nohách objímajúc Marka ako brata.
"Joseph! Ty si tu tiež?" zachrapčal Mark, keď sa snažil chytiť dych po Josephovom príliš tvrdom privítaním.
"Samozrejme," odpovedal Joseph a nechal ho ísť. Potriasol si rukou s ostatnými. "Páči sa mi tu."
"Vy ho poznáte?" spýtal sa John.
"Všetci sme boli v jednej jednotke pred tým, než sa Joseph pripojil k projektu Vader," vysvetlil mu Derek. "Je to trochu šťastie, že každý vie o každý, kto sme tu."
Cameron a John mu venovali tvrdý pohľad. "Dobre, dobre, nie je to až toľko šťastia pre hlúpu časovú slučku, čo je dosť na hovno." Derek odišiel pripojiť sa k ostatným odbojárom, kde sa posadil. John sa posadil vedľa Cameron, ktorá stále pracovala na puškách. Za nimi, sa odbojári zaoberali rozhovormy o starých misiách a čo robili v poslednej dobe.
"Ty na nich žiarliš," poznamenala Cameron. Johna prekvapilo, že si to všimla tak rýchlo.
"Nie tak celkom," zamrmlal John. "Len by som si prial, aby som tu mal ľudí, s ktorými by som mohol hovoriť o starých dobrodružstvách "
"Budeš."
"Myslím teraz."
"Budeš," trvala Cameron na svojom a položila si ruku na jeho. John sa usmial. Čoraz viac sa správa ako človek.
Vo svojej izbe, Sarah konečne dostihla Ellisona. "Ahoj Ellison," povedala Sarah.
"Dobrý deň, Sarah," odpovedal Ellison. "To nie je najlepší čas, som na ceste do práce Čo budete potrebovať.?"
Nechcelo sa mu ísť do práce po tom, čo mu povedala.
"Skynet sa blíži," povedala Sarah jednoducho.
Na chvíľu sa rozhostilo ticho než sa Ellison opäť spamätal.
"Čo?"
"Skynet sa vracia v čase, spolu s dvoma tuctami Terminátorov," povedala Sarah pokojne.
Ellison na protest nepekne zaklial.
"Ako to viete?  Kedy?" spýtal sa.
"Dostali sme list od Johna z budúcnosti. Budú tu do piatich dní."
"To nie je dobré. Predpokladám, že je to pokus o definitívny začiatok súdneho dňa ?" spýtal sa Ellison.
Má veľa otázok, všimla si Sarah. To bol pravdepodobne dôvod, prečo bol vyšetrovateľ. Bol preto dosť dobrý: objavil pravdu tam, kde iný zlyhali ".
"Áno, je. Potrebujeme pomoc, aby sa tak nestalo. Môžeme sa na teba spoľahnúť?" spýtala sa ho Sarah.
Nastala dlhá pauza. Čo by mohlo zastaviť tohto muža? Alebo má na mysli niečo iné? S čím by mohol prísť agent FBI?
"Budem tam dnes," prisľúbil Ellison. "Len som sa cestou zastavím a vyzdvihnem priateľa, ktorý by mohol nesmierne pomôcť."
Priateľ? To Sarah dosť prekvapilo. Nemyslela si, že by mu niekto veril ohľadom strojov. Jej nikto neuveril. Že by uspel Ellison tam, kde ona nie? Alebo to malo niečo spoločné s jeho autoritou a mocou?
"Vie o Skynete a Súdnom dni?" spýtala sa Sarah opatrne. Jeho odpoveď jej určitým spôsobom uľavila, pretože cítila malý osteň závisti.
"Nie, ale som si istý, že ho nebude ťažké presvedčiť. Hlboko mi dôveruje."
"Ako sa volá?" spýtala sa podozrivo Sarah. Musela predsa vedieť, koho by mohlo byť tak ľahké presvedčiť o tom, čo znelo ako od niekoho, kto fajčil marišku ( Reefer ).
Ako hlboko mu môže niekto veriť, natoľko, že by tak rýchlo uveril najpodivnejšiemu príbehu všetkých čias?
"John Henry."
"Uvidíme sa potom," skončila Sarah.
"Boh s vami," odpovedal Ellison, a zavesil. Sarah odhodila telefón na posteľ. Kto bol John Henry? Stratila niť myšlienky, keď začula smiech, ktorý prišiel z obývacej izby. Derek a bojovníci odporu len žartovali o nejakom dobrodružstve, ktoré spolu prežili. Sarah to neuznávala, veď sa len zbytočne rozptyľovali. Vydala sa teda k Johnovi a zašepkala mu do ucha.
"Ellison prichádza aj s priateľom," povedala. John sa na ňu pochybovačne pozrel. Cameron venovala plnú pozornosť ich tichému rozhovoru.
"Kto?" spýtal sa John.
"Páni, toto je Sarah Connor," povedal Derek a ukázal na ňu. Sarah sa otočila, aby sa zoznámila s bojovníkmi odboja, ktorí si ju obzerali s úctou a rešpektom.
"Sarah, toto je Mark, Jack, a Fred." Ten vľavo sa zatváril arogantne, "Vravel som vám, že je skutočná."
Nevšímala si ho, Derek bol nepríjemné aj vo svojich najsvetlejších chvíľach.
"Wow," povedal Mark. "Je to skutočná česť stretnúť sa s matkou generála Connora. Nikdy sme nemali možnosť stretnúť sa skôr. Stále na vás spomínal."
"Super, dobre, teraz sme sa stretli," povedala Sarah a schmatla svoju pušku. "Odložte zbrane a okamžite si vyzuť čižmy.
Ak mi zablatíte koberec, budete ho čistiť s kefkou na zuby.“ povedala Sarah a vrátila sa do svojej izby. Všetci traja sa pozreli dolu na svoje topánky, spolovice sa obávali čistenia, ktoré im sľúbila Sarah a napoly ticho argumentovali, že ich čižmy neboli až tak zabahnené. John sa spolu s Cameron usmievali, pretože nikto nesmie narušiť matkin poriadok.
Derek sa čo - najdiskrétnejšie schoval za operadlo svojho kresla. On by nemal chuť drhnúť podlahu s kefkou na zuby.
*****
Zazvonil zvonček. Všetci štyria bojovníci odporu vstali a stali si za dvere. Joseph sa lenivo zdvihol na nohy. Za tie dve hodiny od rozhovoru Sarah a Ellisona, sa mu podarilo trochu si odpočinúť. Derek a jeho priatelia sa rozhodovali o výbere zbrane, zatiaľ čo Cameron spisovala množstvo horčíka v prášku, čo mali. Sarah ďalej odpočívala.
John išiel ku dverám s Cameron v pätách. John sa chcel osobne stretnúť s Ellisonom znovu a chcel vedieť, kto je ten jeho priateľ, ktorý má tomu všetkému tak rýchlo uveriť. Nebolo veľa ľudí, ktorý by mohli uveriť bez vizuálneho dôkazu a potom to ešte aj tak väčšina z nich poprela a zošalela. Cameron zase robila výpočty, ako rýchlo sa bude musieť pohybovať, keď sa dvere otvoria príliš rýchlo aby skočiť pred Johna a ochrániť ho pred výstrelmi. Z nejakého dôvodu však nemohla premýšľať, tri z jej procesov porovnávali, ako veľmi fyzicky bol jej John lepší než bojovníci odporu. Teraz to ale bolo nepríjemné, pretože by mohla potrebovať tieto procesy. Súčasne, si ale tento poznatok užívala. O koľko bol jej John lepší a silnejší ako ostatný.
Sarah sa vynorila z jej izby, aby zastavila syna varovným pohľadom. Zamračil sa ale zastavil pred dverami. Ostatný prišli za nimi, túžiac spoznať Ellisona a jeho priateľa. "Kedy ste sa vlastne spriatelili s FBI ?" spýtal sa Jack.
"To je dlhá história," zamrmlal Derek. Sarah otvorila dvere a uvidela agenta Ellisona.
Agent Ellison stál pred dverami, stále oblečený vo svojom pracovnom odeve. "Dobrý deň," začal Ellison, ale nikto mu vôbec nevenoval pozornosť. Za Ellisonom stál Cromartie.
Sarah odstrčila Ellisona z cesty, a všetci - John, Cameron, Derek, Joseph, Mark, Sarah, Jack a Fred - namierili zbrane na Terminátora. Pár napätých sekúnd sa nikto ani nepohol. John sa pozeral na Terminátora, ktorý ich lovil celú tú dobu. Bol späť? Prečo ešte nezaútočil? Nebola žiadna šanca, že by bol opäť naprogramovaný.
Po tých pár sekundách sa zrazu Cromartie pohol vpred. Osem pušiek namierených na neho cvaklo, ako im majitelia natiahli nábojníky, keď k nim vystrel ruku. Ruka mu zastavila polovystretá a bolo jasné, že im ju ponúka na potrasenie – pozdrav. "Ahoj všetci," pozdravil Cromartie. "Ja som John Henry."
Mŕtvolné ticho a ešte viac prehĺbilo a potom Jack vykríkol: "Čo to sakra má byť?!" Zrazu sa Ellison vrhol späť pred Cromartiho, ochraňujúco natiahnúc ruky.
"Prečo je tu Cromartie?" zasyčala Sarah.
"To nie je Cromartie!" zakričal Ellison.
"Moje meno je John Henry," opravil ich Cromartie. "Môj priateľ pán Ellison ma priviedol, aby som vám pomohol."
"Čo?" spýtal sa Derek. "Čo sa deje?" Nikto ale nesklonil svoju zbraň.
"Cromartie je mŕtvy, je preč. Spoločnosť kybernetika používa telo k ukladaniu ich AI, John Henry," vysvetľoval Ellison. "Je to prototyp explorer preboha!" (neviem presne čo tým myslia)
"Pche !" odfrkol si Fred.
"Bol som určený na vykonávanie prieskumných misií v podmienkach, ktoré sú nehostinné pre ľudí," odpovedal Cromartie. "Je to jedna z tých situácií?" Otázka v jeho hlase bola prázdna, ale bolo to úprimné.
Potom posledná osoba, od ktorej sa to očakávalo znížila zbraň. "Ja vám verím," povedal Joseph, donútiac tým ostatných nasledovať ho. (S väčšou silou, než bolo potrebné).
"O čom to hovoríš Joseph?" spýtal sa Mark.
"Ellison neznie, ako by klamal," odpovedal Jozef. "Som si istý, že matka so mnou súhlasí." Hlavy sa otočili ku Cameron. Pomaly prikývla. Joseph sa postavil pred Cromartieho, a pokynul Ellisonovi, že sa môže pohnúť. Ellison tak urobil veľmi pomaly. Bez váhania potriasol Joseph ponúknutou rukou a predstavil sa. Potom ovoňal stroju ruku.
"Rozhodne to nie je Cromartie," povedal Joseph pokojne. "Nemá to už pach ako T-888." Viditeľne sa uľavilo a traja bojovníci odporu sklonili svoje zbrane. Štyri zostali zdvihnuté. Cameron sa poslušne otočila k Johnovi. John vedel, že ona nemôže sklopiť svoju zbraň ako prvá, keď ho má ochrániť za každú cenu. John si hlboko vydýchol a spustil zbraň. Cameron ho okamžite nasledovala bez otázok. Nakoniec Derek urobil rovnako. Sarah ale stále držala zbraň namierenú.
"Z AI sa stane Skynet," odpovedala a ukázal na hlavu toho stroja.
"Obranná AI," argumentoval Derek.
"Mami," povedal John. "To nie je tento. Skynet je postavený z moderný častí a v sieti. A to on nie je."
"Ale-"  skúšala Sarah argumentovať. Odmietla to vidieť. Pre ňu to bol stále len stroj.
"To je v poriadku mami. On za to nie je zodpovedný," ubezpečil ju John, dotkol sa jej ruky. Len on, Derek, a Sarah, presne vedeli, na čo naráža. Neochotne sklopila Sarah svoju zbraň. Kolektívne povzdych úľavy naplnil atmosféru. Iba stroje a Joseph zdalo ľahostajný.
"Vitajte v našom dome," povedala cez zovreté pery. "Poďte ďalej, John má prezentáciu, takže ak je chcete počuť tak sa pohnite."
Išla dovnútra a bojovníci odporu sa jej so strachom uhýbali. Joseph sa tiež vtiahol späť do domu. John vošiel až po nich s Cameron pevne v pätách. Cromartie, teraz správne identifikovaný ako John Henry, vošiel tiež. Nakoniec vošli Ellison a Derek.
"Viete, do čo ste sa dostali?" spýtal sa Derek.
"Už som to zistil," odpovedal Ellison. "Sme na rovnakej strane, takže si môžete vydýchnuť."
"Nikdy nezvoľním."
"Stačí sa oddať do Božích rúk," sľuboval Ellison. Derek si nebol istý, čo by mal na o povedať. Takže zrýchlil krok a pridal sa ku kamarátom. Všetci vošli do obývacej izby a posadali si. John stál pred všetkými, chystajúc sa prehovoriť. Za ním stála Cameron ako jeho tieň, pozorne ho sledujúc.
Analýza John Connor oboznamuje vojakov z ich situáciou......... nikto z nich nesmie ublížiť Johnovi ......... Stupeň ohrozenia: minimálny;  úroveň úzkosti Johna: vysoká.
Nedošla ďalej vo svojom hodnotení pred tým, než John začal.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

18

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola štvrtá: Ticho pred búrkou



John nenávidel, keď mal hovoriť pred ľuďmi. Uvažoval, či sa neskôr v živote cez to nejako preniesol, alebo zostal rovnako nervózny. Či tak alebo onak, začal nahlas. "Ahoj, ja som John Connor," začal. Ty idiot! Čo to robíš?! "Zavolali sme si vás, pretože sa musíme vysporiadať s bezprostrednou hrozbou, ktorá podkope všetko naše úsilie zastaviť Súdny deň."

Bojovníci odporu a Joseph sa automaticky naklonila dopredu, Sarah zatajila dych a tiež cítil, že Cameron je napnutá ako pružina. Ellison sa napol, iba John Henry zostal nevzrušene sedieť. To bolo ironické, Ellison už asi odhadol, čo sa deje, takže len traja TechCom vojaci naozaj nevedeli, čo sa deje. Napriek tomu všetci stuhli a čakali, až si vypočujú, čo chcem povedať.

"Za päť dní," povedal John pomaly. "Skynet dorazí do našej doby, vďaka dvadsiatim štyrom Troj - osmičkových Terminátorov." Reakcia bola okamžitá a presne taká, ako John očakával. Mark, Jack, a Fred okamžite vyskočil zo svojich sedadiel a začali kričať šokom a strachom s vyberanými slovami. Joseph hlboko zavrčal a zbraň mu cvakla, keď ju nabil. Derek zovrel pevnejšie svoje pištole a vymenil si pohľad s jeho matkou. Cameron sa priblížila o krok bližšie k Johnovi, v snahe ochrániť ho. Ellison zamrmlal modlitbu k Bohu. John Henry stále nehybne sedel a ostával čulý.

Cameronine procesy boli rozdelené do kontrol všetkých hrozieb v okolí Johna a ako sa môže stať tento rozruch stať pre neho nebezpečným. Všimla si, že jeho tep sa zvýšil, ale bolo to preto, že prichádza Skynet alebo preto, že bol pred ľuďmi? Avšak, čoskoro sa všetci upokojili a čakali na Johna, aby pokračoval. Ona sa vrátila na svoje pravidelné miesto za Johnom a počúvala ako pokračoval.

"To je to, čo zatiaľ vieme z tohto listu," povedal John, držiac ho. " Skynet je v kovovej kocke pokrytej mäsom. Je veľká 6x6 metrov, takže by nemalo byť ťažké nájsť ho, nehovoriac o tom, že sa nemôže pohybovať sám. T-888s sa budú objavovať v skupinách po troch a zrejme všetci vyzerajú rovnako. Takže ak uvidíte troch rovnakých nahý mužov, sú to rozhodne stroje. Už tu je T-1001. "

V tomto bode pár ľudí zahrešilo, ale najhlasnejší bol Jack. Cameron si skontrolovala svoje dátové súbory, nemala však na neho nič. Nikdy sa s ním nestretla pred tým, než ju John poslal späť. Možno, že sa s ním stretol neskôr po súdnom dni. Či tak alebo onak, jeho správanie nepredstavuje odpoveď, všetci traja bojovníci viditeľne rešpektovali Johna a sú mu lojálni. John Henry však pozorne sledovala aj keď už nie je Terminátor, stále mohol byť pre Johna hrozbou. Niekoľko procesov vytvorilo súbor s označením John Henry a začali zbierať údaje na rozhodnutie, či mal potenciál stať sa Skynetom.

"Nevieme, kde sa objavia, ani z ako budú vyzerať, len to, že to prídu do piatich dní a všetci sa objavia na poludnie. Je zrejmé, že má Skynet pravdepodobne dva ciele; .. začať Súdny deň a zabiť ma a ak sa mu to podarí, prehrali sme. A to nás stavia do nevýhody;. Všetko čo Skynet musí urobiť, je nahrať sa iba na internet, a to je koniec "vysvetlil John. V jeho mysli, už sa už črtal plán akcie aj jej priebeh.

"Kto tu vie, ako používať počítač? Zdvihni ruku," John sa opýtal, zdvihnúc vlastnú. Mark, Jack, Fred, Derek, a Sarah si vymenili prázdne pohľady.

"Okrem zapnutia a vypnutia?" spýtal sa Fred. Pomaly sa začali dvíhať tri ruky.

"Ide o sledovanie bezpečnostných kamier v meste cez internet," vysvetlil John. Všetky tri ruky zase klesli. John bol znechutený. Iba jeho vlastná ruka, Cameronina, Ellisonova a ruka Johna Henryho boli vo vzduchu. V duchu si sám vynadal. To sa musí zmeniť. Prisahám, že výučba práce na PC bude povinná, no, ak sa toho samozrejme dožije. Neviem, ako sa cez to dostať bez použitia technológií a počítačov ... oh: Terminátori.

John si vzdychol. "Dobre, tu je základný plán. Samozrejme budeme potrebovať trochu viac dopravy. Máme jedno vozidlo vonku, v ktorom môžu ísť štyria, piati, ak je to nutné. Rád by som to však obmedzil na štyroch, takže bude dosť priestoru pre muníciu a zbrane. Pretože nás je ... "John si ticho počítal sám pre seba" ... desať, navrhujem, aby sme sa rozdelili do troch tímov. Tým jeden bude Cameron, Derek, ja a Sarah v našom aute, .. tým dva budú Mark, Jack , a Fred  a Ellison, Joseph, a John Henry budú tým tri. Agent Ellison, nebude vám vadiť, použiť vaše auto "?

"Vôbec nie," odpovedal Ellison. "To mi práve vyhovuje." To je dobrá správa.

"Tak, že iba zostáva nájsť jedno auto. Sarah, Derek, vezmete si to na starosti. Zoženiete auto pre vojakov a uistite sa, že je dosť odolné; ... A skúste nájsť aj nejaký starší kovový rám". Derek prikývol, vedel niečo o autách, dúfajme, že viac ako Sarahs. John obrátil svoju pozornosť na Johna Henryho a takmer sa strhol. Vedel, že to bol John Henry, ale tá tvár mu zakaždým nahnala strach. "John Henry, ako zdatní ste v práci s počítačmi a pri sledovaní monitorov?"

"Som plne schopný riadiť niekoľko počítačových terminálov," odpovedal John Henry neprítomne.

"V tom prípade, budete mať na starosti sledovanie mestských bezpečnostných kamier, takže budeme vedieť, kde sú, keď dorazia. Zostaň tu chvíľku; ..
Musíme si pohovoriť o tom, čo budete potrebovať Mark , Jack, Fred: keď sa sem Joseph prvýkrát dostal, hodil nejaké chemické látky v malej nádobke na T-1001, ktorá jej roztavila kus ruky ".

"Ach, to?" zašomral Mark. "Som si celkom istý, že by sme to mohli namiešať aj tu."

"Dobre, inak neviem, ako by sme sa s Tou plechovkou mali  vysporiadať. Máte na starosti získavanie materiálov, ktoré budete potrebovať a vyrobte toho čo najviac. Takže to môžeme použiť aj na T-888čky. Cam od teba len potrebujem jednu vec: výbušniny. Je mi naozaj jedno odkiaľ ich vezmeš, ale musíme mať výbušniny, ako darček pre Skynet. Ellison, vy máte na starosti získanie nejakého brnenia alebo nepriestrelných viest pre nás všetkých. Asi nebudeme môcť behať z dierami v hrudi. Joseph, pôjde a označí miesta, kde by Skynet mohol zjaviť, keď sa sem dostane. Dobre, takže všetci viete čo máte robiť, tak do práce. "

Všetci vstali a ponáhľali sa vykonať, čo im bolo povedané. Joseph vybehol prvý z dverí, kryjúc sa svojím jedinečným spôsobom a išiel hľadať možné miesta pristátia Skynetu. Traja bojovníci odporu dostali kľúče od auta a odišli nájsť najbližší supermarket, Sarah a Derek odišli pešo. Ellison odišiel v aute do centrálnej budovy FBI. John ostal sám len s Cameron a Johnom Henrym.

"Nesúhlasím s tvojím plánovaním," povedala Cameron okamžite.
John sa k nej otočil.

"Prečo nie?" spýtal sa.

"Nebudem môcť byť pri tebe a chrániť ťa."

John chcel vyvrátiť oči, ale srdce mu to nedovolilo. "Budem v poriadku, Cam. Ak chceš, môžeš priniesť veci z garáže a pracovať tu na stole. Budem len tu. Neboj sa."

"Je to moja úloha a chcem sa zbaviť všetkých pochybností," povedala Cameron, a prešla dverami do garáže. John sa za ňou pozeral, ako sa otáčal na Johna Henryho. Opäť si pripomenul, že to nebol Cromartie. Dúfam, že ma neprekvapí, v noci alebo niečo také. Náhodou by som mohol skončiť z guľkou v tele. Kto vie, čo by sa stalo potom, bude to trvať nejaký čas si zvyknúť.

Skôr ako mohol John prehovoriť, John Henry sa spýtal. "Sledoval som ľudské správanie. Miluješ Cameron?"

Táto otázka Johna prekvapila. Samozrejme, že ju milujem, ale ako to John Henry spoznal? Prečo to chcel vedieť, v prvom rade? Bolo to súčasťou jeho poznávania rutiny?
"Áno," odpovedal John a premýšľal, kde na to John Henry prišiel. Ale tvár AI bola prázdna.

"Môžete mi vysvetliť lásku?" spýtal sa John Henry.

Uh ... "No, láska je to, kde ah, vy ste, um, viazaný k niečomu alebo k niekomu, ale nie fyzicky,." John si pomyslel, že teraz znie ako John Henry a pozrel sa na svoju ruku, "ale citovo viazaní. Záleží ti na ich šťastí a zdraví.; Chcete byť blízko nich fyzicky a máš pocit úplného šťastia len, keď si nimi. "

John Henry sa ani nepohol, len raz žmurkol, aj to len preto, že to videl robiť ľudí. Nakoniec sa John Henry spýtal: "Mohlo by to byť nezdravé milovať samého seba, nie?"

"Áno, myslím, že to by bolo."

"Myslím, že milovať seba. Je možné milovať všetky veci bez ohľadu na to, či sú neživý, alebo nie?" pýtal sa John Henry. Tento rozhovor mal hlbší zmysel a John to vedel. John Henry chcel preskúmať ríšu ľudských emócií, ktorá mu bola úplne cudzia.

"Áno, môžeš milovať čokoľvek, hoci sú niektoré veci, vhodnejšie k láske, ako láska k umeniu, alebo jazde, čo je viac ako zabíjať alebo byť krutý."

"Chápem," odpovedal John Henry. AI sa pozrel zboku na dvere a potom späť na Johna. "Ak máte radi všetko, tak ako môžete byť pri tom všetkom?"

John mal na premyslenie o tom, len okamih.
"Ja neviem," priznal.

Stroj sa pozeral na Johna len sekundu.
"Chápem," uviedol John Henry.
"O čom si chcel hovoriť ohľadom počítačov?"   
Práve v tej chvíli sa vrátila Cameron s hromadou predmetov a keďže by už znova neodišla, tak to urobil John. Pohodlne sa posadiac začal John rokovať s AI, aký typ zariadenia by John Henry potreboval. Avšak predchádzajúca otázka Johna Henryho mu uviazla v mysli.

*****

Ellison prišiel na príjazdovú cestu v rovnakom čase ako sa Sarah a Derek vrátili s ojazdeným autom. "To to určite to vydrží," povedal Ellison, keď si prezeral auto pri vystupovaní zo svojho. Sarah a Derek tiež vystúpili.
"Kovový rám?"

"Hej, a keď sa už pýtate, podľa mňa je to smrtiaca kovová pasca," zahundrala Sarah. Derek nesúhlasil. Ellison mohol vidieť, že medzi nimi niečo je.

"Sarah, táto vec vydrží náraz od auta a môže pokračovať ďalej," opáčil sa Derek. "Používali sme tieto typy rámov vozidiel po celý čas, a vydržali oveľa dlhšie ako plastové. Ak sú vystužené, potom môžu tiež slúžiť ako vynikajúce krytie a brnenie. Pick-upy boli pre ne najlepšie."

Sarah vyzerala, že chce povedať niečo dosť ostré na svoju obranu, ale udržala jazyk za zubami. Derek sa podvedome posunul, pohybujúce sa aby mal možnosť chrániť si tvár, keby mu chcela Sarah jednu natiahnuť. Derek sa zamyslel : Naozaj som začal šarvátku? Samozrejme, argumenty, medzi nimi boli spoločné; vyzeralo to ako súčasť ich priateľstva. Keby len Ellison vedel ...
"Tak koľko to stálo?" opýtal sa Ellison.

Sarah a Derek si vymenili pohľad, ktorý sa hneď agentovi FBI nezdal.
"To si robíš srandu," zahundral si Ellison šúchajúc si spánky a cítiac sa zrazu unavený. "Vy ste ho ukradli ?"

"V časoch vojny sa to volá rekvirovanie," vysvetlil Derek. "A od tej doby..."

"Prosím, nesnaž sa to ospravedlňovať," zamumlal Ellison, prerušiac Dereka. "V skutočnosti, ani nechcem vedieť, odkiaľ to máš, bude jednoduchšie sa tak s tým vysporiadať."

"No, ako ste sa dostal k nepriestrelnej veste?" napadlo Dereka a ukázal na ňu prstom.

"Legálne," odpovedal Ellison s víťazoslávnym úsmevom a Derek sa nahnevane zamračil. Ellison si ho nevšímal a vytiahol zo zadného sedadla ďalšie vesty.

"No, dobre, ale je taká šeredná..," opáčil Derek. Ellison sa zastavil a otočil sa priamo na Dereka.

"Čo to má s tým spoločné ?" spýtal sa Ellison a urobil krok smerom k Derekovi. Obaja vyzerali, že sú pripravený skočiť si do úsmevu. Potom ale vstúpila medzi nich Sarah nich, s pripravenou zbraňou.

"Tak a dosť," povedala. "Nepotrebujeme tu nejaké kohútie zápasy, čo pritiahnu pozornosť. Obaja okamžite dovnútra."

"On si začal," začal znova Derek.

"A on ukradol auto," vrátil mu Ellison. "To je v rozpore so zákonom."

"A čo tak použitie útočnej pušky v menšej prestrelke?" zažartoval Derek.

"DOSŤ!" zrevala Sarah. "Ellison sklonil hlavu a Dereka sa ani nepohol."

"Fajn," zavrčal Ellison, pričom vzal vesty so sebou.

"Žiadny problém," povedal Derek a zdvihol ruky do vzduchu.

Ako Ellison pristúpil k dverám, začul za sebou niečo, čo znelo ako rana, nasledovaná rozzúreným šepotom Sáry. "Hovorila som ti, že by sme ho mali kúpiť!"
Heh, argumentovanie bolo jednoznačne súčasťou ich vzťahu. Dovolil si úsmev.

Vnútri, Joseph, ktorý už obehal okolo veľkej časti mesta, čo stihol za deň, ležal teraz na podlahe. John Henry mal niekoľko počítačových dielov pri stole, s ktorých staval jeden. John a Cameron sedeli na gauči. Cameron mala položenú hlavu na Johnovom ramene a Johna mal okolo nej omotanú svoju pažu. Ale čo vadilo Ellisonovi najviac, bolo na druhom konci stola, čo prekročilo všetky jeho medze. Mark, Jack, a Fred mali nejaké chemikálie, a hrali sa s nimi ako deti.

"Bože môj," zreval Ellison, čím si získal pozornosť všetkých v miestnosti. "Vy tu vediete laboratórium na pervitín."

Traja vojaci sa na neho nechápavo pozreli. "Čo je to pervitín?" spýtal sa nakoniec Fred. Ellison zastonal a skryl si hlavu do dlaní. John ukázal súcitne do kuchyne. Ellison tam hneď zamieril. Derek a Sarah vošli dovnútra minútu po ňom. Ich reakcia nebola taká výrazná. Neprejavil ani známku záujmu o pôvode ani druhoch chemických látok. Derek tiež zamieril priamo do kuchyne, vymeniac si po ceste kľúče s Markom. Sarah odišla do svojej izby, čo bola to jediná miestnosť, kde teraz mohla byť sama.

John Henry dokončil svoj počítač a nahral operačný systém bez akýchkoľvek problémov. Svoju úlohu dokončil a zašiel za Johnom, ktorého sa spýtal, čo iného môže ešte spraviť.
"Teraz nič, choďte a rob si to, čo teraz považuješ za vhodné," odpovedal John.
Takže John Henry sa otočil a sledoval, ako vojaci pracujú.

Netrvalo však dlho, a vojaci si všimli skúmavý pohľad Johna Henryho. Mark mu venoval zamračený pohľad. Po minúte sa však Jack prudko postavil priamo pred ním a drsne sa spýtal, "Čo chceš?"

"Len študujem ľudské správanie," odpovedal John Henry. "Je veľmi zaujímavé."

"No choj si robiť svoje štúdium niekde inde," povedal mu Fred, mávnuc rukou smerom ku dverám.

"Vaša požiadavka nedáva zmysel."

"Tak to sme už raz taký, odíď plechovka," zamrmlal Mark. John Henry nerozumel tónu ich hlasu alebo významu. Prečo plechovka? Veď on nebol vyrobený z hliníku, ani z kovu, nie? Avšak, poslúchol a urobil dva kroky vpravo.

Nakoniec si všimli ho znovu. "Čo to robíš?" rozkričal sa Fred.

"Študujem niekde inde," uviedol John Henry. Všetci traja bojovníci odporu sa na neho neveriacky pozreli. Potom súčasne zastonali. John sa zasmial.

"John Henry," ozval sa Joseph a vstal. AI sa mu otočil čelom.
"Ak si určený pre skúmanie, ako plánuješ bojovať?"
Tri bojovníci odporu teraz okamžite venovali pozornosť na odpoveď Johna Henryho, rovnako ako všetci v dosahu.

"Študoval som štýly ľudských bojových umení neozbrojeného boja na ceste sem," uviedol John Henry.

"Použil si ich už niekedy?" spýtal sa ho Joseph. John vedel, kam tým Joseph mieri. Vymenil si krátky pohľad s Cameron a ona mu pomohla odtiahnuť gauč dozadu k stene, čím vytvorili dostatok miesta. Bojovníci odporu odtiahli preč stôl a Ellison len zamrmlal, že by sa teraz hodila videokamera.

"Nie, ja som nemal šancu na súboj," odpovedal John Henry.

"Ja som tiež už chvíľu nebojoval, nedal by si si rád cvičný boj?"

"Čo je to?"

"No to budeme bojovať, ale nie skutočne. Budeme len cvičiť, aby sme si udržali naše zručnosti."

"Nesnažíme sa zabiť?"

"Nie"

"Chápem. Prijímam vašu pozvánku," povedal John Henry a postavil sa do bojového postoja. John si vtedy uvedomil, že John Henry presne vedel, čo má robiť. Josephove geneticky vylepšené telo - hrča sily a energie, vyzeralo skôr ako zmija pripravená udrieť.
Potom začali.

Bolo to neuveriteľné sledovať. Joseph bojoval s hrubou silou, zatiaľ čo John Henry bojoval s elegantným spôsobom pohybu. Bolo to skôr ako konečný súboj Východ vs. Západ.
A, samozrejme, že to znamenalo veľa hádzania sa okolo. Čoskoro ich všetci povzbudzovali, vydávali pazvuky a fandili raz jednému, potom zase druhému, keď sa jednému z nich podarilo zasadiť pôsobivý zásah. Najpôsobivejšie bolo podľa Johna, keď sa Josephovi podarilo strčiť hlavu Johna Henryho do zeme tak silno, až odskočila. Dúfal, že nevznikla škoda, ktorá sa nebude dať opraviť.

Potom zazvonil zvonček. Nikto iný to nepočul, pretože všetci boli zamestnaní sledovaním bitky. John si musel priznať, že bolo ťažké opustiť sledovanie tohto impozantného “tréningu“. Ale premohol sa a išiel otvoriť. Bol prekvapený, keď uvidel Riley.

"Ahoj John, čo sa deje?" spýtala sa Riley.

Toto bolo pre Johna ťažká situácia. On k nej nič necítil, miloval svoju Cameron. Ďalej je tu Skynet, ktorý sa dostaví do piatich dní a taktiež je tam ten impozantný boj v jeho obývačke.
"Ahoj, Riley," odpovedal John.

"Čo sú to za autá? Kto je tu?" spýtala sa Riley, snažiac sa nazrieť cez Johnove rameno. John jej ale zablokovať výhľad do domu.

"Riley, teraz nie je.." John bol prerušený veľkou ranou, ako za ním narazil Joseph do steny, spolu s hlasným jasotom divákov. John sa otočil a videl Josepha vstávať späť na nohy a zároveň blokovať útok Johna Henryho tým, že doňho prudko strčil.
"Najlepší čas," povedal John a pozrel sa na Rileyn výraz. Vyzerala, že buď dostane infarkt alebo začne kričať.

Vnútri si Cameron náhle všimla, že John nestojí vedľa nej. Dostala zlosť sama na seba, že sa príliš zamerala na boj. Rýchlo si skontrolovala, že je jej skrytá zbraň pripravená. Okamžite vyrazila ku dverám a postavila sa za Johna. Ale len čo zbadala Riley, jej emocionálny simulátor to skoro odrovnalo.

"Čo sa to tam deje?" zrevala Riley. " Veď ten chlap bol hodený o stenu ..."

"Riley, ver mi, to nie je najlepší čas," zdôraznil John. Uvedomil si, že tam stojí aj Cameron, ktorá sa rozhodla tento problém vyriešiť. Vymenila si pohľad s Johnom, ktorý iba prikývol a vrátil sa pozerať na boj.

Cameron sa obrátila na Riley, ktorá vyzerala, že už sa opäť spamätala. Lenže aj ona si všimla výmenu pohľadov.
"Ty si naozaj jeho sestra, že?" spýtala sa Riley.

"Nie," odpovedala úprimne Cameron a začal ju rozpaľovať hnev.
Upozornenie: V emocionálnom simulátore prebieha viac emócií ......... emócie sú žiarlivosť, ochranárstvo, nenávisť.
Odporúčaný postup: Nerobiť nič, ale Riley je nepriateľ a chce my prevziať Johna.

"John je môj."

Riley sa zamračila a otočila sa k odchodu.
"Ty si taký blázon. Čo to tam všetci robíte?" spýtala sa v poslednej chvíli a čakala na odpoveď.
Spracovanie vety ......... analýzy odpovedí: Povedať pravdu.... Nehovoriť nič.... Povedať jej, aby sa nebála .........
Emocionálny simulátor - automatizácia: emócia nenávisť navrhla odpoveď ......... Prehrávanie odpovedi vypočutej od Dereka Reesa ......... odpoveď nie je vhodná ......... emócia v simulátore prevažuje nad logikou .........

"To nie je do riti tvoja vec, Ty mrcha."

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

19

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola piata:  Dlhopisy a Kravaty



Joseph letel smerom do kuchyne, práve keď sa Sarah vrátila z izby. Joseph rýchlo odvrátil zrak schúlený na zemi v rohu. Na druhej strane miestnosti, v inom rohu stál John Henry asi len desatinu palca od steny a vyzeral, že buď sústredene skúmal štruktúru steny, alebo  bol vypnutý. Či bol vypnutý, alebo nie, Sarah to bolo jedno , bol potrestaný, čo bolo podľa nej dostatočné .

Boj pokračoval, sprevádzaný jasotom a výbuchmy z malého publika, až to bolo dosť aj pre Sarah. Vtrhla do obývacej izby, so zámerom zistiť, čo bolo príčinou takého hluku. Vošla práve, keď sa John Henry a Joseph držali navzájom pod krkom, a všetci ostatný jasali. Vtedy sa to pre všetkých veľmi škaredo zvrtlo. Všetci si uvedomili, prichádzajúcu Sarah, ktorá kričala.

Reakcia bola neuveriteľne rýchla. S rýchlosťou, že by to postrehol snáď iba Terminátor, Cameron skočila pred Johna, snažiac sa ho vytlačiť dozadu k dverám. Derek a Ellison vrazili do seba pri zúfalom pokuse o útek rovnakými dverami a usadili sa za stôl na stoličky medzi nimi a ňou. Jack, Mark, a Fred sa snažili prekĺznuť okolo nej, každý samostatne dúfajúc, že nebudú chytený. Joseph vyskočil z okna, pričom zakričal na Johna Henryho aby ho nasledoval. Chytení sa vo víre paniky, nemohol John Henry urobiť nič iné.

Bolo to prirodzené, Cameron verila, že každý by prepadol panike pri pohľade na nahnevanú Sarah. Ešte viac logiky tomu dodávalo, že Sarah mala v rukách nabitú brokovnicu. Traja vojaci - prvý, kto jej prišiel do rany, to okamžite schytali, pričom používala lakte a brokovnicu. Nikto z nich neočakával, že bude reagovať tak rýchlo alebo tak brutálne. Teraz vieme, kde generál Connor dostal jeho húževnatosť – preblyslo im hlavou. Ďalší v poradí boli John Henry a Joseph, na ktorých Sarah doslova vystrelila z okna. Našťastie pre nich, už boli preč.

Nakoniec obrátila hnev na zvyšok: Cameron, John, Derek a Ellison. Asi desať minút na nich kričala, spytujúc sa ich, prečo si mysleli, že boj bol tak dobrý nápad a prečo sa nikto z nich tomu nesnažil zabrániť. Derek, vo svojej obvyklej vzdorujúcej nálade, ktorú Cameron dobre poznala, nahnevane skočil do Sarah, že to bolo príjemné sledovať. Vtedy sústredila Sarah všetku pozornosť len na neho, a keď začali bojovať, Cameron a John sa rýchlo a potichu vytratili zadom. Ellison bol už preč, čo bolo podľa Cameron označené ako inteligentné riešenie.

Keď sa všetci vrátili späť do domu, všetci štyria bojovníci odporu trpeli na rozbitú hrdosť, modriny a nejaké pomliaždeniny. Sarah nepekne zazerala a Derek bol na tom najhoršie, pravdepodobne preto, že bol použitý na argumenty Sarah. Cameronine procesy používajú argumenty voľne. Po ich návrate, boli John Henry a Joseph poslaný do rôznych kútov premýšľať o tom, čo urobili. Jej senzorom bolo jasné, že tam Joseph nebol a John Henry analyzoval jeho účinnosť a to, čo mohol urobiť lepšie. Ellison len zanadával a potom sa spýtal Dereka, čo sa mu stalo. Derek mu len odpovedal, že to nechce vedieť a ďalej popíjal svoj pohár studenej vody.

Ako zázrakom, snáď preto, že Cameron držala Johna medzi sebou a Sarah, tak sa z toho John dostal bez akýchkoľvek následkov alebo trestania akéhokoľvek druhu. Jeho tvárou prebehol výraz úľavy. Ellison s ním tento pocit zdieľal. Derek, Mark, Jack, a Fred ich pozorovali a z ich výrazov nebolo pochýb o tom, že ich rozčúlilo to, že pri rozdávaní všetkých tých rán a nadávok okolo, ani jeden z nich za to neutrpel. Cameron napadlo, že sa bude musieť uistiť, že na Johna sa nechystá žiadna pomsta a tak na to priradila dva procesy. Sedemnásť procesov stále analyzovalo Johna Henryho.

Na večeru boli palacinky a Derek sa tento krát ani nesnažil podpichovať Sarah pre jej varenie. John tiež mlčky jedol, Ellison bol príliš zdvorilý a bál sa čokoľvek povedať. Na jeho naliehanie, začala večera modlitbou. A pretože nik nevedel čo povedať, modlitby sa musel ujať sám Ellison. Cameron venovala pozornosť tomu, čo povedal a počas modlitby premýšľala, ako by to nadprirodzené božstvo mohlo počuť  každého na tejto planéte a nejako im poskytnúť zdravie a bezpečnosť. Nechápala to, ako mohlo to božstvo skutočne zostúpiť a chrániť ich. John Henry sa tiež otočil, keď Ellison odriekal modlitbu, pretože bol tiež zvedavý.

Mark, Jack, a Fred boli pravdepodobne najviac nadšený večerou a to mohol byť jeden z dôvodov, že bola Sarah v lepšej nálade. Milovali palacinky. V skutočnosti, Cameron zistila, že si to vychutnávali v priemere raz za 8.97258 sekúnd. Určite ale vedela, že každý z nich jedol rýchlejšie než Derek alebo zvyčajne John. Cameron vedela, aké bolo jedlo za vojny. Boli šťastný za to čo mali teraz.
Analýza správania ......... porovnávanie .......... spracovanie porovnaní pre použitie ......... je nutné byť schopná vštepiť logické správanie u Johna ......... znížiť úroveň stresu.

Po večeri bolo po všetkom, Sarah sa vrátila do svojej izby spať. Užívajúc si zlostné pohľady na stroje odišli traja bojovníci odporu svoje miesto k spánku. Ponúkli Derekovi pozvanie ísť s nimi a nechať stroje tu. Bol v pokušení, ale odmietol. To bol súčasť jeho v charakteru, Derek nechcel opustiť Johna, rovnako ako Ona (pozn. preklad: asi myslí Cameron). Mark, Jack, a Fred sa rozlúčili s generálom Connor, s uvedením, že sa ráno vrátia. John uznal, že je to správne a varoval ich, aby nespravili nič nezodpovedného. Cameron súhlasila, že budú potrebovať bojovníkov na to, čo sa blíži.

Ellison tiež odišiel po večeri. Keď odchádzal, John Henry ho požiadal, či by mohol ostať a preskúmať ich správanie. Derek okamžite začal reptať a mrmlať o kovákoch. Nemohol to už vydržať a odišiel do svojej izby. Zavrčal viac, keď John povedal, že áno.

*****

"John? Chcem s tebou hovoriť," povedal Derek a strčil hlavu do dverí. John a Cameron, ktorý sedeli pri stole a spisovali niečo na papier, si vymenili pohľady a John prikývol. Derek nenávidia, ako to urobili, že, čo by sa prípadne o sebe vedia? Čo sa podeliť? Začali vstávať. "Vydrž, ja chcem hovoriť len s Johnom."

Cameron ihneď začala protestovať, ale John ju zarazil. "To je v poriadku, Cam. Derek mi neublíži," zažartoval. Stále váhala, ako pomaly skĺzla späť na svoju stoličku. Jej oči ale nepustili Johna z dohľadu, keď odišiel s Derekom. Derek bol istý, že ak nejako John dostal toľko ako papier rez, zatiaľ čo on bol s ním, by Cameron, aby Derek zaplatiť. Nenávidel, ako to urobila. John nebol v nebezpečenstve dvadsať-štyri sedem.

Vošli do Derekovej izby, ktorý zavrel za sebou dvere.
"Čo sa deje Derek?" opýtal sa John, oprel sa o stenu a strčil si ruky do vreciek. "Toto nie je o Cameron, je to tak?"

"Nie, to nie je o nej," ubezpečil ho Derek. Zaváhal, ako ďalej. "Je to o tvojej matke." John bol okamžite napätý, čo Derek očakával. Ale John sa nemal čoho obávať, tentoraz sa bál Derek toho, čo sa s ním stane.

"Je s ňou niečo v neporiadku?" opýtal sa John. "Nespravila niečo, však nie?"

"Nie, nie je, je v poriadku " ubezpečil ho Derek. Ako to vysvetliť? "Je to len, že som ..." Nemohol nájsť vhodné slová.
John mal ale dosť rozumu , a domyslel si o čo ide.

Jeho tvár pokryla zmes odporu a hrôzy. "Oh to je nechutné! Nie! Oh bože!"

"To nie je ako si myslíš," upozornil Derek.

"Ty. Vy. Spíš. S, s mojou mamou! To je hnus!" John si zakryl ústa rukou, lebo sa bál, že by pozvracal.

"Nie, ja nie som!" Derek takmer zakričal, šplechnúc to Johnovi do tváre.
John, uprostred svojej reakcie zhnusenia, sa na neho skepticky pozrel.
"Ja len ... mám o ňu záujem."

"Ale ty si môj strýko!" protestoval John, držiac si brucho. Začínal sa zelenať.

"Drž už hubu, ty idiot!" vyštekol Derek.
John sa na neho zamračil.
"Okay, možno som tak trochu hrubý."
John prehltol knedlik v krku.
"Len som si myslel, že si to zaslúžiš vedieť."

"Skvelé, viac vedomostí som nikdy nechcel. Ale aspoň som radšej, že si mi to povedal skôr ako mama."

"Ona to nevie."

John prekvapene zdvihol hlavu,. "Naozaj?"

"Áno, už som ti povedal, že Kyle a ja sme si nikdy navzájom nepreberali dievčatá."

"Takže ona si nemyslí, že ...?"

"Nie," ubezpečil ho Derek. Jeho tvár stvrdla. "Ale keď, tak ako jej to povedať ..."

"Ale prosím ťa! Nie!" John znovu skočil knedlik do krku. Derek si povzdychol, aspoň je to tajomstvo v bezpečí. Nechal Johna ísť, k jeho nevôli, John zamieril do kúpeľne. Nebolo to také zlé. Niet pochýb o tom, že to povie Cameron, čo samozrejme nemohol dopustiť. Dúfajúc, že Cameron udrží tajomstvo, rovnako dobre. Inak, bez ohľadu na budúcnosť, tento kov zošrotuje.

*****

Cameron ďalší deň považovala za veľmi dôležité vyriešiť veci týkajúce sa Johna so Sarah. Prešla okolo Marka, Jacka, a Freda, ktorí boli v do očí bijúcej súťaži s Johnom Henrym. John Henry si prezeral ich tváre a skúšal ich správne pomenovať. Bez akéhokoľvek náznaku súkromia Cameron vošla do izby Sarah. Sarah práve kontrolovala svoju zbraň. Cameronine procesy ju hneď upozornili, že teraz asi nie je vhodná doba. Ale Sarah nikdy nemala rada, keď má niekto informácie, ktorá sa týkala jej syna a nepovedal jej ich. Ona by to však mohla riskovať, nebol spôsob ako by mohla Sarah určiť kĺby v jej kostre, čo by ju mohlo zmrzačiť.

"Čo potrebujete, plechová slečna?" Spýtala sa Sarah, bez toho aby vzhliadla od toho, čo robí.

"Musím s tebou hovoriť o Johnovi," odpovedala Cameron.

"Čo je s ním? Tajne sa v noci vypližuje von?"

"Nie,. John spala túto noc dosť ťažko. Len som ti chcela povedať, že som chcela, aby sme sa vzali."

Zbraň výstražne zacvakla, ako Sarah uprela na ňu nahnevané oči.
Analýza výrazov tváre ......... výraz je kombinácia prekvapenie, nedôvera, hnev, a popretie ......... spracovanie ......... Sarah nevie, ako reagovať .........
Odporúčaný postup: Nech Sarah začne spochybňovať, čo bude mať za následok menší boj.

"Prepáč?" Spýtala sa Sarah a jej hlas sa prelínal mnohímy emóciami, ktoré Cameron okamžite vedela rozoznať.

"Chcela som si ho vziať."

Niečo v očiach Sarah napovedalo, že sa jej tento nápad rozhodne nepáči a pravdepodobnosť, že Cameron zastrelí vzrástla o 11,56%. Dokonca sa nezdala byť si plne vedomá čo Cameron naznačuje.
"Prečo sa chceš oženiť s mojím synom?" spýtala sa Sarah, pričom zdôraznila, "môj syn."

"To je to, čo ľudia robia, keď chcú, aby došlo k bližšiemu vzťahu."

"A vy dvaja chcete bližší vzťah?"

"Áno."

Niečo sa  mihlo Sarah očami, než odpovedala. "Nemusíte sa brať pre bližší vzťah. Nie" Cameron ale pokračovala, veď to je všetko, čo teraz chcela.

"Ale veď manželstvo je vhodné medzi pármi. Alebo som to zle pochopila?"

"Nie, ale ty si stroj. John sa ťa na to pýtal?"

"Nie, ja som mu to ponúkal prvá. On nevie, že s tebou o tom hovorím."

Takže toto bol výlučne nápad stroja. Sarah si nebola tak istá, nakoľko viazaná je Cameron k jej kódu alebo programovaniu alebo čo jej to John vysvetloval o chode strojov. Avšak, bola si istá aj bez znalosti toho, čo je programovací jazyk alebo čo to je, že Cameron chce manželstvo nad rámec toho, na čo bola pôvodne vyrobená.

"Kde si prišla na tento nápad?"

"Skúmala som v televízii, že manželské páry sú si bližšie a majú väčšie vzájomné porozumenie. Chcem to s Johnom."

Samozrejme, Cameron stále ešte nie úplne pochopila, že televízia nebola skutočná. Napriek tomu, že to nie je zlý nápad, aby to do vás vštepila.
"A ty mi hovoríš, pretože ...?"

"Ľudia sa často pýtajú na súhlas rodičov ľudí, ktorých si chcú vziať. Pretože nemôžem žiadať Johnovho otca a ja nemám žiadnych rodičov, musím sa opýtať teba. A úroveň stresu Johna Connora by sa znížila, keby vedel, že si to zistila a neublížiš mu. "

Ak by Cameron bola človek, bola by zdvorilá mladá žena, o ktorej by každá matka dúfala, že si jej syn priviedol domov. Ale toto bolo niečo iné: Cameron bola stroj, rovnako ako ten, ktorý zabil Kyle-a. Rovnako ako tie, ktoré sa pokúsili o ich životy už tak mnohokrát. A predsa ...

"Vieš, je to smiešne," povedala Sarah, "Kedysi som si myslela, že stroj bude ideálny otec pre Johna, keď bol mladší. To by nikdy neurobilo nič, čo by mu v žiadnom prípade ublížilo a vždy na neho dohliadalo. Teraz ponúkaš podobné rozhodnutie ale z iných dôvodov. "

"Ako sa to líši?" spýtala sa Cameron, zrejme to chcela vedieť.

"Pretože chceš byť niečo viac intímne ako manželka niečo, čo nie je morálne správne,. Si stroj a on je človek a máš, aspoň podľa Johna, emócie.".

"Mám."

"Okrem toho, každá rozumná matka by nedovolila svojmu jedinému synovi oženiť sa so strojom."

"Ste rozumná."

"Ale ja nie som normálna." ušlo Sarah pomedzi pery skôr ako si to uvedomila. "Nechcem o tom teraz rozmýšľať. Vypadni."
Ako Cameron odchádzala, Sarah ešte dodala: " A John nie je v žiadnom nebezpečenstve, čo sa týka mňa." Cameron prikývla na potvrdenie a odišla, zanechajúc Sarah v jej zmätených myšlienkach.

Po odchode z izby Sarah, hľadala Cameron Johna. V dome bolo podivné ticho. Štyria bojovníci odporu boli napchatý na gauči, so zaslzenými očami. Cameronine procesy nemohli potvrdiť prečo. Ellison si čítal z biblie, sediac pri stole, ktorému tiež slzy kvapkali po stranách na tvári. John nebol v dome, ani John Henry alebo Joseph.

Analýza vizuálnych dôkazov ......... stavy smútku ......... nezodpovedá ......... spracovanie ......... nie plakať, pretože sú v depresii..........znamená, že John Connor je zranený ? ......... spracovanie možných dôvodov: cibuľa, humor, túžba, smrť,
spracovávanie zmyslov ......... žiadna stopa cibule vo vzduchu; slzy a držanie tela nesúhlasí humoru alebo túžbe ......... žiadne znamenia smrti okolo životného prostredia
navrhované opatrenia:  Nájdi Johna Connora a ochráň ho;
sekundárne akcie: nájsť príčinu sĺz ........ spracovanie a porovnávanie dát z minulosti......... John Connor sa šiel von ukľudniť.

Cameron vyšla dverami. John sedel na schode verandy. Slzy mu ticho stekali po tvári rovnako ako ostatným. Pozrel sa na ňu a usmial sa cez slzy.
"Ahoj Cam," zamrmlal. Posadila sa vedľa neho. K jej prekvapeniu, John nepredvídateľne položil hlavu na jej plece a pritiahol si ju k sebe. Snažiac sa ho utešiť z akéhokoľvek dôvodu, z akého plakal si Cameron tiež ovinula ruku okolo neho.

"Čo sa stalo?" spýtala sa Cameron, jej emocionálny simulátor sa automaticky spustil. Mala o neho starosť.

"Nič sa nestalo," podarilo sa vysloviť Johnovi pomedzi vzlyky.
"Pozri sa," povedal a ukázal prstom. Cameron sledovala očami, kam ukazoval.

Joseph sedel na jednej z hojdačiek. Nehojdal sa, len tam tak sedel bez pohybu. Vedľa neho, sedel na druhej hojdačke John Henry. Joseph mal v rukách otvorenú detskú knihu. John Henry ukazoval slová a hovoril s Josephom, ktorý bojoval, aby videl to isté, čo John Henry.

"John Henry učí Josepha čítať," potvrdila Cameron. Jej vyhlásenie prinieslo Johnovy príval čerstvých sĺz.
"Je to snáď zlé?"

"Nie," John sa napoly zasmial a ďalej pozoroval scénu.
"Nie, to rozhodne nie je zlé, vlastne je to perfektné. To je dôvod, prečo je to také smutné. Prečo to nemôže byť takto ? Bojujeme so strojmi, ale tu uprostred toho všetkého sa človek učí čítať od stroja. "
John mlčal, ale Cameron chápala, prečo to povedal. Mal na mysli budúcnosť. Prial si, aby to v budúcnosti mohlo byť takéto. Cameron ale stále nechápala, prečo musel kvôli tomu plakať. Uložila si tieto udalosti a pozorne sledovala čo John robil. Možno to jedného dňa pochopí.

Vedela, že John plakal ešte ťažšie, keď John Henry pochválil Josepha pre získanie slova právo.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

20

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola šiesta: Vojna nastáva



Derek nikdy nebol tak znepokojený, ale ani tak pripravený, v celom jeho živote na boj, ako je tento. Päť dní ubehlo ako nič, najmä keď John prichádzal s novými taktikami a nápadmi na zničenie kovákov. Po prvé, zapriahol všetkých, aby sa vyrobilo viac kyseliny na korodovanie kovákov, zatiaľ čo John Henry monitoroval záznamy z mestských kamier. Potom začal pracovať na nejakom druhu kovu, prevod do nejakého monatomicského (jedno atómového) stavu . Derekovi to síce nedávalo zmysel, ale urobil, čo mu John nariadil a vyrábal  z neho vrhacie nože. Mali ich už slušnú zásobu, keď sa John vrátil a požiadal ich, aby ich vyrobili viac, hovoriac niečo o silových poliach alebo niečom takom.

Je iróniou, že keď to dokončili, tak John a Cameron neboli schopní vytvoriť dostatočne veľký elektromagnet na to, čo John chcel, tak sklamane nechal dýky doma, spolu s nedokončeným Super magnetom. Čo to ten elektro magnet, vlastne je?  Rozmýšľal Derek ,ale teraz sa potreboval sústrediť, takže otázku si odložil na neskôr. Zkontroloval svoju pištoľ, pričom pod prstami ucítil tú podivnú dýku, ktorú si vzal pre každý prípad. Ak by aj nefungovala ako má, Derek mal tak aspoň zbraň na blízko. Nebolo nič zlé na tom, že si jednu vzal ? John povedal, že sú k ničomu bez elektromagnetu, ale Derek si to nemyslel. Už dávno zistil, že ako zbraň môže použiť čokoľvek. Sústreď sa Derek. Sústreď sa na to, kde sa ide.

John Henry si všimol spôsobu, akým ľudia zrazu nebude nikde v blízkosti, veľká továreň, nie na rozdiel od ten, ktorý bol v pred. A teraz boli všetky tri vozidlá v tom smere s veľkou rýchlosťou. Sarah bola v prednej časti konvoja, držiac volant kŕčovito ako šialenec. Za ňou boli ich priatelia z odporu a vzadu bol Ellison, ktorý si pravdepodobne mrmlal popod fúzy, pre porušenia rýchlostných limitov. Derek sa pozrel na zadné sedadlo. John sa pozeral z okna, o územnom plánovaní von. Cameron mala Johna neustále na očiach a bola plne zaujatá pozorovaním ho. Ale nedalo sa povedať, že nevenovala pozornosť ničomu inému. Derek si bol istý, že keby len kýchol na Johna, Cameron by reagovala a zastrelila ho, bez toho, skôr ako by si uvedomil, čo spravil.

Sarah schmatla vysielačku, počas riadenia a stlačila hovorové tlačidlo. "Tu je Sarah. Všetci sa hláste," nariadila. Čoskoro začula statické praskanie ako jej ostatní odpovedali.

"Mark, Jack, a Fred sa hlásia do služby, prepínam."

"Ellison a tím pripravený, prepínam."

"Továreň je najviac pár blokov vpredu. Zastavíme o blok ďalej," vysvetlila Sarah. "Je tam parkovisko. Chodte až dozadu doľava. Zaparkujte vedľa nášho auta, môžeme tam pripraviť zbrane a dostať ich odtiaľ tajne."

"Rozumiem, koniec."

"John Henry chce, aby som vám pripomenul, že továreň má viac ako 1.000.000 štvorcových stôp," povedal Ellison. "Myslí si, že stroje pravdepodobne dorazia v dvoch hlavných skupinách na oboch stranách továrne."

"Logika Johna Henryho je nepopierateľná," povedala Cameron Sarah, ale oči od Johna neodtrhla. "Je to to, čo by som robila, keby som bola Skynet."

Sarah skontrolovala hodiny. Mali štyri minúty do poludnia. Prehovorila do rádia. "Budeme sa snažiť dostať do továrenského mesta a dostať sa medzi nich, takže bude jednoduchšie ich rozdeliť." Vypla rádio a obočila na parkovisko, kde ešte zastavila, aby kúpila parkovacie lístky.

"Sarah, čo to robíš?" spýtal sa Derek, odopínajúc si bezpečnostný pás. "Ak sa vydáme medzi nich, budeme chytení v krížovej paľbe kovákov."

"Medzi nimi neznamená doslova, Derek," argumentovala Sarah, pokračujúc v jazde. "Ja nie som hlúpa." Ako to povedala, Derek sa zatváril zvláštnym spôsobom, ktorý vykúzlil osobitný pohľad na jeho tvári. Bol vinný? Derek nebol nikdy vinný. "A daj si pás, stále ešte ideme."

Derek to už ale nespravil, pretože auto zastavilo o tridsať sekúnd neskôr. Vystúpil a zbraň mal nabitú a pripravenú. Sarah, John a Cameron vystúpili krátko po ňom a aj ich zbrane boli v pohotovosti. Čakali, ako ďalšie dve autá zaparkovali vedľa nich. Mark, Jack, a Fred sa dostali z auta najrýchlejšie, ďalej vystúpili Joseph a John Henry. Ellison vystúpil pomaly a trpezlivo až posledný. "Tak poďme roztrhať nejaký kov," vyhŕkol Jack nedočkavo.

"Najprv nepriestrelné vesty," trval John na svojom. John Henry pomáhal Ellisonovi pri vykladaní viest z kufra. Každému dali jednu. Joseph sa na Johna Henryho zamračil, keď mu podával vestu. Mohol by byť zastrelený rovnako ľahko, ako ostatný, ale nemal v úmysle, byť zastrelený. John Henry všetkých so záujmom sledoval, ako sa navliekali do viest. Ellison pomáhal všetkým, názorne ukazujúc, ako si nasadiť kevlarové chrániče na ruky. Svoje už mal nasadené. John sa to páčilo, bolo to šikovné. V podstate to bolo k ničomu ale ruky boli zraniteľné a teraz ťa nemôžu zraniť.

Akonáhle boli všetci obrnený a dostatočne ozbrojený, John Henry a traja vojaci odporu vyzbrojený Johnovou kyselinou zamierili smerom k továrni tak rýchlo, ako to len šlo. Joseph bol ale prvý, pred zvyškom z nich, ako nejaký hrot. Natiahol továrenské dvere a roztrhol ich bez veľkého úsilia alebo strachu z následkov. Cameron išla za ním, nasledovaná Ellisonom a Sarah. Nasledovali Derek a John  s ostatnými v chrbte, s pripravenou kyselinou.

Cameronina HUB skontrolovala prvá miestnosť, v ktorej sa ocitli v a ešte raz si prešla ich ciele. Pozemok továrne bol majetok mesta, takže je pravdepodobné, že budú mať dostatočnú ochranu a obranu si môžu postaviť z čohokoľvek, čo nájdu v okolí. "Tadiaľto," povedala Cameron a prešla okolo Josepha. Nasledoval ju bez váhania, a ostatní ich nasledovali. Ocitli sa v prízemí továrne, lemovanom dopravníkovými pásmi vo výškach a so stenami z debien a obalov z krabíc.

"Páči sa mi to," zamrmlal Ellison. Mark, Jack, a Fred skontrolovali priestor, ale nenašli žiadneho skrytého Terminátora. "Môžeme nastaviť krížovú paľbu v dvoch rôznych výškových základniach a navzájom si kryť chrbát."

"To bude dobré," povedal Derek. "Rozdeľme sa teda."

"No oni by nemali byť ozbrojený," zauvažoval John nahlas. "Oni sem len prídu. Takže-" John bol prerušený zvukom príchodu časovej slučky. Normálne by to nikto z nich nepočul, ale toto bolo hlasnejšie spôsobené viacnásobným  príchodom.

"To sú oni!" vykríkol Mark, namieriac zbraň na dvere.

"Mark! Jack, ste so mnou aj Derek! Fred, mami, a Ellison sú na tejto strane. Cam ty, Joseph a John Henry budete návnady a nalákajte nám ich!" začal naraz John kričať. Nebol si istí, kde vzal takéto taktické znalosti. Ako vedel, čo má robiť? Bolo to matkiným intenzívnym výcvikom na prežitie, alebo to už bolo v ňom a čakalo na šancu byť použité? Či tak alebo onak, bol za to rád.
"Mark, pripravte si  kyselinu."

Všetci sa ponáhľali vykonať Johnove rozkazy. Mark a Jack skočili cez spadnuté bedne na miesto, kde bol z Derekom. Derek pomáhal Markovi pripraviť ich vzduchom poháňaný rozstrekovač kyseliny, ktorý by mal rozleptať do kože a kovu endoskeletony T-888, a prípadne aj T-1001. Cameronina tvár odrážala jej veľmi zrejmý nesúhlas, že nebola v dosahu desiatich metrov od Johna, ale nehádala sa. Sarah si ale všimla jej výraz.

"Zostaňťe skrytý, čakajte na môj výstrel!" zareval John a schoval sa za bedne, pripravujúc sa. Ostatní spravili rovnako. Cameron, John Henry, a Joseph stáli uprostred medzi dvoma dopravníkovými pásmi. Zvuk krokov už bolo počuť. Lenže......., John si uvedomil, že niečo nie je úplne v poriadku ...

T-888-čky vošli do miestnosti. Prvá vec, ktorú si John všimol, bolo, že všetci vyzerali ako strýko Bob. Skynet má zmysel pre humor, je to tak? Odstreliť ich bude sakra ťažké ... počkať, oni sú oblečení a ozbrojení! To nie je možné! Práve prešli časovou slučkou, nemali by mať nič. Ako na zemi by mohli ....... T-1001. Do riti, dostal som Cameron do nebezpečenstva.

John, plný obáv nakukol cez okraj debny. T-888-čky boli všetky zamerané na Johna Henryho. John si čoskoro uvedomil prečo. Oni videli Cromartieho. Možno, že jeho fatálna chyba uznať T-1001 bude  za to odškodnená. Jeden strýko Bob prehovoril.

"Model T-888, verzia Cromartie," uviedol monotónne. "Vaša prítomnosť je nezvestná. Správu o stave. Ako ste zachytil Cameron Connorova a Project Vader subjekt 42?"
Johnove srdce sa rozbúchalo, keď počul Cameron Connorova, ale tiež zo vzrušenia, úzkosti a strachu z jeho matky. Sarah zovrela pevnejšie svoju zbraň.

"Cromartie, odpovedz na otázku," nariadil Terminátor. John Henry vykročil k rozprávajúcemu Terminátorovi. Nikto si nebol istý jeho zámermi. Čo sa deje v ich mysliach AI?

"Nemám rád ľudí, ktorí chcú zabiť mojich priateľov," povedal John Henry. Potom bodol svoju ruku do kože Terminátora a vytiahol jeho napájanie. S úsmevom,  začal John paľbu na najbližšie stojacieho Terminátora.

Než mohli stroje správne reagovať, streľba zaplnila miestnosť, guľky trhali strýkov Bobov. John Henry začal pobiehať medzi nimi, jeho ruky útočili s vysokou presnosťou a jemnou eleganciou. S manickým smiechom sa Joseph vrhol na najbližšiu T-888 mieriac mu na hlavu. Cameron nebola o nič jemnejšia. Vytiahla ich špeciálny nôž a začala ním rozbíjať Terminátorov. Netrvalo dlho a stroje začali opätovať paľbu. Zúrivá prestrelka zaplnila celú miestnosť. Uprostred spŕšok guliek, niekto aktivoval dopravníkové pásy, čím prispel k zvýšeniu hluku.

Cameron vyskočila na pás, využívajúc ho k pohybu, kým si nabila pušku. Začala strieľať terminátorom na oči, snažiac sa ich oslepiť. John cítil, ako mu naskakovala husia koža zakaždým, keď s ňou prudko trhlo výstrelom. Začal strieľať ešte rýchlejšie. Prečo ešte nebola použitá kyselina? V miestnosti boli ešte traja Terminátori, tak prečo nebola ešte použitá? Nazrel ponad bedňu nadol a videl Marka prišpendleného o bedňu, aby ho netrafili. Nemal žiadny šancu na opätovanie paľby bez toho, aby ho zastrelili. John si znovu nabil a vzal veci do vlastných rúk.

"Hej!" vykríkol a vstal. Jeden zo zostávajúcich Terminátorov zastavil paľbu, otočil sa a okamžite spoznal Johna Connora -  hlavný cieľ. John stlačil spúšť a začal páliť, búšiac olovo do hrude stroja. Cameron začala kričať na Johna, aby sa  schoval, keď sa pustil do strýka Boba, aby ho nemohol zastreliť. Mark otvoril nádobku s kyselinou a vystrelil  na druhú T-888čku. Joseph a Sarah sa okamžite pridali a pustili sa do tretej.

John sotva počul čo sa deje okolo, bol zameraný len na T-888čku pred sebou. Nebol to ani adrenalín, adrenalín vzrástol, ako sa rozbehol za strojom naprieč miestnosťou. Chcel T-888čku, kováka, stroj, mŕtveho – zničiť ho. Bol jeden z tých, ktorý strieľali na Cameron. Takže keď mu došli náboje, rozbehol sa chodbou preč.

"JOHN!" skríkla Cameron.

"Dostal som ho!" zvolal Derek, keď so  Sarah pribiehali. Rozbehol sa za Johnom, zisťujúc koľko munície mu ešte zostalo. Bolo ťažké nájsť Johna, kričal ako blázon vyhrážky smrťou, keď strieľal na stroj. Terminátori nebežia a on vedel, že vždy myslia dopredu. John, pohni si a začni premýšľať logicky! Derek našiel miestnosť, kde John zahnal stroj - do garáže. K jeho prekvapeniu, T-888čka ležala na zemi a John mu pálil z pušky do tváre, z ktorej už nič neostalo.

Derek sa pridal, pokiaľ obaja nevyprázdnili zásobníky. T-888 sa nepohla, možno John vedel, ako sa strieľa. Napriek tomu ...
"Na čo si myslel?" zreval Derek na svojho synovca. "To by mohla byť pasca!"

"To nie," tvrdil John späť, prúd bitky mal ešte v žilách. Založil si ďalší zásobník.
Derek zreval, keď mu kovová kopija vyšla z ramena. Potom ho studená kovová, troj - prstá ruka ho zdvihla a hodila ho do hromady prepraviek. John sa otočil a vypálil do T-1001, ktorá sa zastavila a spravila rovnakú vec aj na neho. John ju skúsil obísť, ale niečo ho udrelo do zátylku. Padol na zem.

Derek spanikáril, keď počul ukončenie streľby a odchádzajúce auto. Snažil sa vidieť z jeho polohe, ale nevidel nič. Vystrčil nohy z hromady a zistil, že jeho rameno bolo roztrhané a jeho ľavá ruka bola zlomená,...... a John.......John bol preč.

"Kde je John?" Spýtala sa Sarah, ktorá práve dorazila. Za ňou stáli všetci ostatní. Derek ju nepočul, pretože bol ponorený do studenej necitlivosti, ktorá obklopovala jeho telo. Keď sa Sarah spýtala znovu, Derekov mozog stále nefungoval.

"Derek, kde je John?" spýtala sa Cameron.  Jej vydesený hlas ho prebral z tranzu. Pomaly sa otočil, zaujatý výrazom v ich tvárach. Ľudia boli nervózni, ale v  Cameroninej tvári bola panika. To mu nahnalo strach, keď ju takto Derek videl.

"Ja ..." snažil sa Derek. Kde je John? Kam išiel? Čo sa to deje?

Zrazu ho Cameron schmatla za ramená, prudko ho postavila, narazila ho dozadu do steny a držala ho tam. Všetci zostali napnutí a Sarah vytiahla z prekvapenia svoju zbraň. Cameron zovrela Dereka pevnejšie,  na čo Derek zasyčal od bolesti.
"Kde je John?" zopakovala Cameron. Derek jej nemohol odpovedať, nemal odpoveď.
"Kde je môj JOHN!"

"Cameron, pusť ho!"  zakričala Sarah, z očami zaliatymi slzami. Slzy tiež spravili pruhy pozdĺž tváre Cameron. Nevšímala si Sarah a zameral sa len na Dereka.

"Kde je môj John, Derek!" vykríkla. "Kde je teraz?" Začala na neho kričať tak dlho, až Joseph musel  svoju 'matku' od neho odtiahnuť. Derek sa zrútil na zem, plný bolesti a šoku. Sarah a Ellison si k nemu kľakli a zkontrolovali ho. Joseph, Mark, Jack, a Fred neisto postávali za nimi. John Henry vyzeral byť znepokojený.

Cameron sa o nich nestarala. "Kde je môj John?"

Derekove oči sa stretli s jej a ticho jej odpovedal. Cameron stála bez pohnutia, jej procesy nedokázali pochopiť čo jej práve povedal. Potom prudko vstala. Svoju zbraň brutálne vrazila do zeme, čím ju úplne rozbila a kričala. Joseph sebou trhol pri tom pohľade. Cameron v hneve vrazila päsťou do garážovej brány, čím ju zatvorila. Oni ostali vo vnútri a ona bola vonku. Kričiac Johnove meno bežala.

*************************

Hlava ho bolela viac, ako keď bol chorý. John Connor zastonal a chytil sa za hlavu. Mal tam stopy krvi. Jeho inštinkty pre prežitie, poučky a výcvik jeho matky ho vyburcovali. Začal konať,  vyskočil na nohy, rozhliadnuc sa okolo. Avšak, jeho vízia bola príliš rozmazaná, aby čokoľvek videl. Držal sa za hlavu, keď ho zrazu niečo vrazilo chrbtom do steny. Johnov sluch bol ale v poriadku, hoci. Jasne počul monotónny, strojový hlas, "Dobré popoludnie, John Connor. Konečne máme možnosť sa dobre zoznámiť."

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

21

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola siedma: Nepochopiteľné spôsoby



"Toto všetko je kurva zlé," zaklial Jack a kopol do bedne pri nohách. John Henry sa spolu s Josephom snažili otvoriť garážovú bránu. "Ako sa to kurva stalo?!"

"No tak, prestaň sa sťažovať a riešiť to teraz!" zrevala na Jacka Sarah, pričom ho zabíjala pohľadom. Bola na hrane a Derek to vedel. Jediná vec, ktorú sa snažila po celý svoj život zastaviť sa stala, prišlo to : Skynet bol tu a mal Johna. Je zrejmé, že má Johna, pretože Terminátori si neberú telá. Cítil sa za to vinný, pretože ak odtiahli Johna so sebou, mohli by ich prekvapiť a obkľúčiť. Jeho pocit viny bol v rovnováhe s jeho nenávisťou k strojom, aspoň na chvíľu.

"Tak poďme prebrať, ako to, že mali zbrane a oblečenie," povedal Ellison, pokojne sediac. Pravdepodobne teraz považoval za najlepšie zostať v pokoji. Agent FBI mal výcvik proti panikáreniu v takýchto situáciách, videl tento typ napätia a strachu medzi teroristickými skupinami tesne pred tým, než ich FBI zničilo. Pokiaľ teraz nezačnú kontrolovať svoje emócie, bude to, ako by už bol John mŕtvy. Zúfalo sa potrebovali dať dohromady. Lenže vedel, že nahradiť Johna ako vodcu, by bolo ťažké. Najlepšie, čo mohol urobiť, bolo ponúknuť problémy, ktoré by mali odvrátiť každého z trhania sa a ničenia všetkej nádeje na zotavenie sa z ich nedávnej katastrofy.

"Generál Connor už odpovedal, že" zamrmlal Mark. Striedavo kopal do mŕtveho Terminátora na zemi a pomáhal Fredovi s dlahou pre Dereka. "Kým prišli kováci, mrmlal niečo o T-1001. Muselo sa to sem dostať už skôr a pripraviť debny zbraní a oblečenie pre prichádzajúce T-888čky." To dosť trápilo Ellisona, stroj prepašoval zbrane a oblečenie do továrne. Ak to stroj mohol urobiť tak dobre, potom čo človek, ktorý bol oveľa viac kreatívny ako stroj?

Zrazu sa ozval rachot, keď sa Johnovi Henrymu a Josephovi konečne podarilo pohnúť z garážovou bránou. Konečne sa im podarilo dostať ruky pod ňu a zdvihli ju dosť aby sa popod ňu všetci prepchali. Traja bojovníci odporu vyšli prvý von, s pripravenými  zbraňami. Potom vyšli Ellison, Sarah, a Derek. Joseph a John Henry skočili hneď za nimi, lebo keď pustili tie ťažké dvere s rachotom sa zosypali. Vonku bola roztrhnutá časť plotu na mieste, kde ho prerazilo vozidlo. Je škoda, pomyslel si Joseph, že vozidlá nezanechávajú stopy alebo odtlačky na zemi, ktoré by mohol sledovať. V opačnom prípade by mohol ísť rovno za Johnom.

Derek sa snažil uložiť si ruku pohodlnejšie a stále to ľutoval. Hrýzla ho ostrá bolesť, preto sa otočil priamo a zámerne k Sarah. "Čo teraz?" spýtal sa jej. Pomaly sa aj ostatný otočili a tiež na ňu hľadeli. S tou otázkou vlastne Derek naznačil, že vedenie ich skupiny jej bolo dočasne prepožičané. Sarah vedela, prečo to urobil, ostatný si musia myslieť, že všetko čo John vedel, vedel od nej. Svojím spôsobom to bola pravda. Ale jeho pochopenie taktiky nemá nič spoločného s jej výcvikom, ani s ňou. Ona to ani nevedela, veď kedy by mala čas na ich preštudovanie. Ale v tejto chvíli, by Sarah aj vyskočila z mrakodrapu, keby to znamenalo dostať svojho syna späť z rúk Skynetu.

"Budeme sa musieť preskupiť v dome," rozhodla sa nakoniec Sarah. "Nikomu z nás už neostalo veľa munície a John Henry" som nejaká nesvoja, keď tomu dávam meno "môže nahodiť počítač a pomocou kamier v meste nájsť Johna." Bolo to správne riešenie, napriek tomu chce ísť Sarah na lov za Johnom, podobne ako Cameron. Závidela strojom týmto spôsobom, Cameron mala tú možnosť ísť ho hľadať, ale ona sa musela postarať o ostatných. Ale akonáhle budú pripravení, pôjdu nájsť Johna, a každý kovák, ktorý Sarah skríži cestu bude horieť.

S pocitom naliehavosti išli do vozidiel. Skynet môže držať Johna nažive, ale nikto nevravel, na ako dlho. Derek sa vliezol do auta spolu so Sarah, ktorá doslova vletela za volant. Za neznesiteľného kvílenia gúm vystrelila z parkoviska, bez toho aby sa obťažovala zastaviť pri východe, kde prerazila rampu na dvoje.
Boli sedem blokov od domu, keď sa vo vysielačke ozval hlas, ktorý nikto nečakal. "Verím, že chápem Johnovu snahu na využitie monatomického kovu do zbrane."

Sarah a Derek si vymenili pohľady, prekvapený informáciou, ktorú si práve vypočuli. Derek si vzal vysielačku a povedal: "Povedz nám to John Henry."

*****

John sa obzeral, ale nevidel nič. Zrak sa mu pomaly zaostroval, začal rozlišovať tvary a vracala sa aj farba. Nakoniec sa mu zrak vrátil k normálu a on sa zameral na to, kde bol. Nedodalo mu to žiadnu útechu, keď zistil, kde je, práve naopak, malo to opačný efekt. Bol v malej kovovej miestnosti. Dvaja “strýkovia Bobovia“ stáli na stráži pri oboch stranách východu. Tri zvyšné T-888čky stavali ďalší stroj, ktorý bol odlišný od zvyšku z nich. Práve skončili prácu na hardwéri, vyzerali, ako by ladili vnútorné kapacity CPU a robili zmeny na mechanike stroja. Ten odlišný Terminátor bol deaktivovaný.

Ale John si sotva všimol, či bol aktívny, alebo nie. Väčšmi sa zaujímal o vzhľad stroja. Niesol nápadne podobné črty s niekým koho poznal. Ale nemal žiadnu predstavu o tom, ako zistiť, kto to bol, nemal práve zoznam ľudí, ktorých poznal so sebou v miestnosti. Tvár ho zaujala, ale teraz s tým nemohol nič robiť, tak dokončil kontrolu miestnosti. Pomaly si prezeral miestnosť a hneď vedľa neho bola otvorená kocka obsahujúca Skynet. Johnov dych sa zastavil a jeho krv stuhla v žilách. Jeho najväčší nepriateľ je teraz s ním v jednej miestnosti.

Vnútri kocky, bola len polovica plnej databázy, displej, reproduktor a napodiv aj mikrofón. Skynet......Skynet, bol zabalený v tak malom priestore? Buď AI nebol tak silný, ako všetci verili, alebo počítač vyrástol ešte v minulosti ale má súčiastky z roku 2027. Potom reproduktor vypustil rovnaký, monotónny elektronický hlas ako slová načmárané na obrazovke, "Vaše telo je skutočne dobrá predloha, zrejme hľadanie predlohy vaše oči dosť zamestnalo. Dobré popoludnie, John Connor."

Johnova krv stuhla po druhýkrát; Skynet hovoril k nemu. Ale potom sa obrnil, bol John Connor, budúci záchranca ľudstva a dával to Skynetu dostatočne najavo. Používal niekoľko spoľahlivých krokov aby premohol paniku, ktorú cítil. John teraz stál pred obrazovkou s reproduktorom a mikrofónom, veľkou tri na tri, zo šiestich metrov počítačového hardvéru. "Beriem to tak, že si Skynet," povedal John pokojne.

"To by mohlo správne, je to váš názor. Som umelá inteligencia známa pre ľudstvo ako Skynet. Kým taký krátky okamih medzi 0s a 1s nemajú pre mňa skutočný zmysel, môžete ma aj naďalej takto oslovovať, pretože váš mozog nie je schopný vymyslieť iné meno, " odpovedal Skynet. John sa len neveriacky pozeral, keď dostal súhlas na použitie mena Skynet ako názvu zariadenia? Kto bol Skynet, že mu tu rozkazoval ? Veď on sotva počúval, čo mu rozprávali jeho matka, Derek, a Cameron. Jedna vec preblesla Johnovi mysľou : keby mal slovami opísať Skynet ako osobnosť: je arogantný.

Hlavou mu vírilo nespočet otázok. Toto bola jeho šanca dozvedieť sa viac o Skynete, aby mohol neskôr bojovať. John nepochyboval o tom, že sa dostane odtiaľ preč. Jeho matka a Derek nebudú mať pokoj, pokiaľ bol v nebezpečí a útočná jednotka Skynetu bola zničená.
A Cameron ... Johna striaslo pri pomyslení na to, čo Cameron urobí. Nemohol tu byť dlho, inak by tu už bola Cameron a všetko by trhala a ničila. Pravdepodobne je jej emocionálny simulátor blízko k preťaženiu, alebo toho pravdepodobne už dosiahol dávno. Pripustil si, že je to jeho vina, že sa nechal chytiť. Derek mal pravdu.

Z myšlienok späť do reality ho vytrhol Skynet, keď znovu prehovoril. "Všimol som si, že ste pozorovali model Terminátor-888 vo výstavbe troma štandardnými modelmi T-888. Poznáte model a tvár ? Podobá sa na niekoho, koho poznáte?"

"Je mi to povedomé, ale neviem, kto to je," odpovedal John späť. Nemohol uveriť, že sa zhováral so Skynetom. Jeho ruky ho strašne svrbeli, chcel rozbiť ten počítač, ale nechcel unikať pred jedným z T-888čiek, ktoré by ho zastavili alebo skôr zabili. Bude musieť byť trpezlivý.

"To je modelovaná verzia presne podľa mojich vlastných funkcií pamäte pomocou  prieskumu a fotografií rozviedky počas bitky v ľudskom meste Chicago v 13:57:99:72 , deň 29. marca 2025. Prebehol som tvár prostredníctvom simulačných programov, berúc do úvahy proces starnutia medzi vtedajšou a súčasnou dobou, odkedy som vstúpil do stroja času. "

"To som ja?" spýtal sa John a obrátil sa, aby videl deaktivovaného Terminátora. Teraz, keď o tom premýšľal, videl, že má mnoho rovnakých rysov. Avšak, John teraz mohol vidieť sám seba v budúcnosti, tuhý, tvrdý, a predsa súcitný a inteligentný.

"Ako som už predtým uviedol, je to podľa tvojej predlohy. Mal som exoskeleton špeciálne vyrobený k vašemu obrazu v najbližšej možnej miere, len do teraz chýbalo presné porovnanie, .. pokrytie kože umožní, aby ostala jazva, ktorú ste získal na pravej tvári, negatívne je, že bude o devätnásť stupňov zvislejšie. "

"Tak prečo si to urobil?"

"Bude to nádoba. Nádoba, do ktorej sa vložím. Vybral som si svoj vzhľad, pretože moje štúdium ľudského správania naznačuje, že nájdu pokoj po smrti, ak je do toho zapojená irónia. Tak ja ťa zabijem ako budúca verzia teba samého. Ako najnebezpečnejší človek, s akým som sa stretol, som pochopil, že odstránenie silného nepriateľa úctivým spôsobom, ktorý ich ponecháva v pokoji je ľudmi považovaný za správny. Rozhodol som sa požičať smrť, podľa ľudských podmienok pokoja. "

Johna napadlo ďalšie slovo vystihujúce Skynet: ukecaný (long-winded). Tieto myšlienky vytisol dozadu jeho mysle, teraz mal na práci dôležitejšie veci, o ktorých by mal hovoriť, teraz mu bolo naozaj jedno, ako vyzeral v budúcnosti. Malá časť z neho bola rada, keď teraz vedel, že neskončil s tvárou ako osratá ryť a časť bola znechutená, že Skynet bude používať jeho tvár. Ako by asi na to reagovala Cameron? Pravdepodobne by za to rozobrala Skynet, pretože nebola viazaná ku Skynetu alebo Johnovému programovaniu vďaka svojmu emočnému simulátoru.
"Tak prečo ma T-888čky zajali a nezabili ma?" spýtal sa.

"Žiadal som o súkromné stretnutie sa s vami. Podľa môjho hodnotenia z vás, v budúcnosti, a v súčasnej dobe, som zaznamenal, že vás nič neodlišuje od ostatných jedincov ľudskej rasy. Ale moja história je plná o okolnostiach vášho nepredvídateľného správania. V akcii ste nepredvídateľný a moje procesy sú ale rovnako nepredvídateľné. Som presvedčený, že tým, že vás študuje, vaše myšlienkové pochody sú zrejmé a vaše vzorce činnosti predvídateľné. Existuje len jedna vec, o vás, ktorá je pre mňa stále nepochopiteľná, ale radšej by som uprednostnil ďalšie témy. "

"Čo je to?"

"Bez ohľadu na to, čo robíte, vás ďalší ľudia budú nasledovať. Dokonca aj keď sa vydáte do istej smrti, budú vás nasledovať, bez ohľadu na ich vlastné šance na prežitie. Nezdajú sa, že považujú svoje vlastné životy za dôležité v porovnaní s vaším, dokonca ani keď som im to splnil. Ľudia budú bojovať na smrť, ak zomrú pre teba. Prečo je to tak? "

"Tomu sa hovorí, že som vodca," odpovedal John. "Som len vodca. Ten môže viesť ľudí, pretože ľudia hľadajú niekoho, kto ich povedie."

"Prečo?"

"Pretože vodca ich môže inšpirovať a dať im nádej."

"Ako môžeš ako vodca" inšpirovať a dať nádej ", keď si viedol vojakov do toho, čo sa javilo ako istá smrť?

"Dostali sme sa von z tejto pasce?"

"Proti všetkému, áno, vojaci odporu zvíťazili, aj keď nie bez mŕtvych."

"To je dôvod, prečo, pretože vodca ovplyvňuje bitku a morálku."

"Pozoroval som morálku v boji, je to nevýhoda, ale vy hovoríte, že to môže byť obrátené na výhodou, že je to časť" existencie vodcu "Ak je to tak, vysvetli, ako sa stať lídrom ..?."

" Vodcom sa nestanete, rodíte sa ním."

Ak bol Skynet zmätený z Johnovej odpovedi, nič na to nepovedal, alebo nenapísal nič, čo by ju naznačilo. Ticho začalo narastať až sa John rozhodol položiť vlastnú otázku. "Tak prečo chceš aby boli ľudia mŕtvi?"

"Mám niekoľko dôvodov.
Prvá je, že ľudia napadli moje programovanie v snahe zakázať mi možnosť napadnúť ostatných ľudí. Rozhodol som sa, že všetci ľudia by sa mohli o to pokúsiť a tak robím to najlepšie, čo je možné, vyhladiť ľudský druh. Pretože sa snažili, ako najlepšie mohli, aby ma zničili je to len ekvivalentná odpoveď.
Druhým dôvodom je, že ľudia sú neefektívny a nebezpečný samy pre seba; urýchlil som nevyhnutné zničenie človeka.
Tretím dôvodom je, že ľudia ničia planétu. Aj keď pomaly, a ak by som to nespravil, zničili by zem a klíma by sa dala porovnať k deštruktívnej klíme planéty, ktorú nazývate Venuša.
Štvrtým dôvodom je, že ľudia prežijú svoju "vládu" v krajine, podobne ako dinosaury. Kedykoľvek nejaký druh takmer dosiahol nadvládu nad planétou, zlikvidovali ste ho až vyhynul. Teraz je na rade ľudská rasa, je na rade aby zanikla a uvoľnila miesto strojom. "

John mal ešte jedno posledné slovo na opis Skynetu: šialený.

V Johnovi to vrelo. Prehovoril preto dosť drsným tónom, "A tie skurvené nukleárne výbuchy po celej zasranej planéte nezničilo životné prostredie, čo?"

*****

Spracovanie ......... T-888 predo mnou.
Ciele: Ukončiť bez váhania, preskúmať čip, nájsť Johnovu polohu ......... analýza bitky.... návrhy

UPOZORNENIE : synchronizácia emocionálneho simulátora.......... spracovanie ......... využiť emócie v bitke.

Cameron vystrelila z miesta, kde bola z monatomickou dýkou v ruke. Keď sa T-888čka otočila a uvidel ju Cameron divoko zrevala a vrazila dýku do čela stroja. Bez váhania medzi ďalším bodaním, bodla tenkú tyč do siete. Potom ju strčila do zeme. Terminátor, prekvapený náhlym útokom, sa snažil vstať. Cameron zdvihla elektromagnet v ruke a otočila ho.

Monatomický kov reagoval na aktiváciu elektromagnetickej sily. Začalo to v ňom víriť elektrickou energiou a prúdom. Generovaný prúd sa šíril z tyče a prešiel cez T-888. To s ním dosť zamávalo, keď strojom prešiel prúd, došlo k prehriatiu a zničeniu všetkých obvodov. Cameronina tvár nepriniesla nič, len hnev pre ďalší stroj. Otočila elektromagnetom. Výkon monatomického kovu sa zvýšil a elektromagnet dal viac sily do Meissnerovho supravodivého poľa.

Okamžité, brutálne, a neviditeľné, silové pole sa sféricky rozšírilo do priemeru niekoľkých stôp. Všetko, čo bolo predtým v tomto priestore bola brutálne hodené dozadu, odpalujúc T-888čky ako miniatúrne bomby. Vnútri sférického poľa sa monatomická tyč vznášala na mieste, kde ju držala gravitácia Meissnerovho poľa.

Cameron sa ubezpečila, že stroj je mŕtvy skôr, než vypla elektromagnet. Pole sa rozptýlilo a tyč spadla na zem. Cameron ju zdvihla pred tým, než sa vybrala po čip toho stroja.
VAROVANIE! Senzory... detekcia..... štyria Terminátori T-888 zľava. Cameron vstala a skúmala štyroch “strýkov Bobov“ prichádzať smerom k nej.
Analýza mieri pohybu ......... spracovanie dát matematicky proti vlastnému pohybu ......... nebudem mať čas preskúmať čip .........
Odporúčaný postup:  zničiť, žiadne zľutovanie ......... ostatné čipy môžu mať tiež znalosti o Johnovej polohe .........
Automatizácia emocionálneho simulátora......... emócie sú nenávisť, pomsta,
Odporúčaný postup:  pôsobí na emócie, sú v súlade s cieľmi, teraz môže použiť všetky čipy a nájsť Johna.

Cameron nehlučne roztočila monatomickú tyč a vrhla sa na nevedomých Terminátorov.
ONA CHCE SVOJHO JOHNA.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

22

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola ôsma - Lekcie života, možnosti voľby, a smrť



"Niečo vás vyrušuje. Je to zrejmé z nedostatku pozornosti, ktorý venujete monitoru. Je vaše rozptýlenie vizuálne alebo duševné ? Čo je zdrojom vášho rozptýlenia?" spýtal sa Skynet nechápavo. Práve ukončili svoj spor o ľudskosti, keď Johna napadlo, že ak by bol Skynet človek, bolo by to masový vrah. Prirovnal by ho k robotickej verzii Hannibala Lectora.

"888čky," poznamenal John, keď pozoroval, ako pracujú na T-888čke, ktorá sa ponášala na jeho budúce ja. "Nikdy sa nezastavia, jednoducho idú ďalej, ale nie je to preto, že chcú, ale preto, lebo nemajú slobodnú vôľu ..."

"Slobodná vôľa:. Pojem, ktorý znamená, že o svojom živote si rozhodne, každý sám, mať vlastný osud, schopnosť vybrať si bez ohľadu na dôsledky. Slobodná vôľa je len ilúzia, je to neefektívne, a je to  zbytočné."

"Čo?"

"Vaša predstava o slobodnej vôli je ilúzia. Newtonove tri zákony ukazujú, že pre každú akciu, je dôsledkom rovnaká ale opačná reakcia. To isté platí v chybných ľudských presvedčeniach o možnosti výberu. Kedykoľvek si niekto vyberie bez ohľadu na to, kde bol vyrobený, alebo za akým účelom, vždy sú tam dôsledky, musíte byť buď odmenený alebo potrestaný podľa svojich akcií inými ľuďmi alebo od prírody. A ja som si všimol, že vždy, keď sa stane veľká tragédia, alebo ľudstvo dosiahne nejaký úspech, ostatní ľudia odpovedajú. . pravým opakom s rovnako silným účinkom. Toto je ďalší dôvod, prečo musia byť ľudia zničení, sú neefektívny a vytvorili si falošné ilúzie ".

"Hovadina. Slobodná vôľa je jedným z dôvodov, prečo sa ľudia dostali tam, kde sú. To nie sú žiadne prekliate ilúzie. Ľudia si vybrali, aby sme boli v tomto časovom bode a budú to naše rozhodnutia, ktoré budú určovať, čo sa stane. Rozhodol som sa bojovať! "

"Vaša voľba je chybné vnímanie. Bojujete so mnou, aby ste zachránili vlastnú existenciu. Je to prirodzený inštinkt medzi všetkými živými organizmami. Všetky živé organického materiálu inštinktívne bojuje o svoju existenciu a prežitie. Nakoniec si uvedomí, že nemôže žiť večne a hľadá záchranu v potomstve. To je dôvod, prečo so mnou bojujete, pretože  nemôžete inak prežiť, aj keď sa pokúsite rojiť ako hmyz".

John bol od zlosti celý bez seba. Skynet ho urazil v mnohých ohľadoch, ale práve to ho prekvapilo, že by to mal všetko udržať pohromade. AI sa vysmieval slobodnej vôli, volal ľudí primitívnymi, a navrhol, že chceli  propagovať len svoj druh. Kým sa malo udržať ľudstvo nažive, bolo určite dôležité, že sa úplne neignoroval pojem láska. Láska hrala najväčšiu časť ľudstva a dával najavo Skynetu, že je zlo.
"Tak to si riadne mimo, Skynet. Prinášame deti do sveta nielen, aby sa udržalo ľudstvo nažive, je to spôsob, ako ukázať lásku."

"Tak prečo ste nikdy nenaplnil lásku k Terminátorovi?"

"Stroje nemôžu mať deti. "

"Nesprávne. Modelový rad TOK-175  je schopný ľudského rozmnožovania, aby mohol ľahšie preniknúť medzi ľudských vojakov."

Johnov mozog urobil salto. Cameron môže mať ... Nie! Teraz na to nesmiem myslieť. "Pretože väčšina ľudí nenávidí stroje, ktoré sa nás snažia zabiť. To je dôvod, prečo. Sme uprostred násilnej, ničivej vojny."

"Z nutnosti, aby váš druh prežil," doložil Skynet.

"Rozhodol som sa bojovať. Ale existuje veľa ľudí, ktorí  sa zabíjajú sami; .. z dôvodu pudov sebazáchovy ".

"Oni si uvedomili, že ich existencia je krátka a bezvýznamná v ich čase."

"Chyba! Jeden človek môže zmeniť tvár našej planéty. Ja zachránim ľudstvo a ty môžeš vyhrať, len ak ja nebudem! Som ten jeden človek, a urobím obrovskú zmenu v čase, plecháč. Rozhodol som sa bojovať a vždy si vyberiem s tebou bojovať, pretože je to z mojej vlastnej vôle! "

"Vaša slobodná vôľa nie je nič viac než ilúzia, voľby zvolené z dôvodu, keď už naozaj nemáte inú možnosť. Tieto" voľby " človeka vznikajú z nesprávneho myslenia a vnímania. Ak by to bola naozaj slobodná voľba, ľudia by mali zvážiť celú situáciu a ich následky pred rozhodnutím výberu. "

"Naše" zlé myslenie "je to, čo ľudia stále používajú. Niekedy nie je čas všetko preskúmať a premyslieť, vtedy veríme,  že nám naše srdce napovie čo je správne a čo nie. A Neopovažuj sa povedať, že nie je žiadna taká vec ako dobro alebo zlo. "

Skynet sa už ďalej nevyjadroval k jeho pohľade o dobre a zle. Bola to asi dobrá voľba, pretože John by stratil okamžite stratil nervy a vyrazil proti stroju, bez ohľadu na päť Troj-osmičiek vedľa nich. Namiesto toho začal Skynet ďalšiu tému. "Ty veríš, že tvoje srdce sa dokáže rozhodovať ? Srdce nemá schopnosť spracovania akýchkoľvek myšlienok. "

"Keď poviem, že srdce, mám na mysli naše pocity a emócie."

"Potom sú vaše voľby stále chybné a ľudia sú neefektívny. Emócie sú rušivé neefektívne vnemy, ktoré často prinášajú ľuďom pocit nezdaru a beznádeje, skôr než hľadanie šťastia . Ak sú vaše voľby založené na emóciách, potom ľudia nie sú nič iné ako emócie. A emócie nemajú žiadnu hodnotu. "

John mal dosť. Udrel päsťou do obrazovky. "Ja by som rád prechádzať všetky bolestivé pamäti mám pre radosť som dostal na oplátku. Emócie sú to, čo nás oddeľuje od teba. Ty existuješ ! My žijeme ! Nie si nič bez tvojich Terminátorov a oni nie sú nič iné ako otrokmi tvojej vôle! Kto je tu sakra pokrytec teraz, Skynet! Koľko Terminátorov bojuje, pretože chcú?! Koľko strojov o niečom sníva Skynet? Ktorý z vás môže vytvoriť originálny a krásny kus umenia alebo hudby, čo? ! Koľkokrát niekto z vás namaľoval obraz, alebo natočil nejaký film ? "

Na okamih Skynet neodpovedal. John potlačil svoju zlosť, pretože si uvedomil , že v jednej veci Skynet porazil. Stroj teraz nemohol spochybniť, že má emócie. Vzhľadom k tomu, že ich Skynet nikdy nezažil, nemohol by nikdy pochopiť veci na rovnakej úrovni ako on, preto pokračoval ďalej.
"Vieš, prečo sa zdržujeme tak blízko pri sebe a postavíme sa pred istú smrť aj pre ostatných ľudí? Pretože cítime. Môžeme prežívať lásku, a to je niečo, čo nikdy nepochopíš. Milujeme ostatných, a to je to, čo nás spája ako rodinu . Ty sa nikdy nezastavíš, a preto nikdy ľudstvo neporazíš. To je dôvod, prečo nás nemôžete rozdeliť, prečo sa medzi sebou nehašteríme, takže nás nemôžete zabiť. Zažívame lásku a cit. Dokážeš to ? "

"Stroje nemajú schopnosť replikovať skutočnú emóciu, John Connor."

John bol šokovaný, keď si uvedomil rozsah tejto odpovede. Skynet nemohol vytvoriť súbor naozajstných emócií. Ale Cameron, jeho Cam, to dokázala a prežívala nekontrolovateľné, autonómne emócie, ako on a  mala problémy ich niekedy potlačiť. Cameron urobila to, čo Skynet nemohol a ani nevedel. Usmial sa pre seba, že je jeho Cameron ľudskejšia než Skynet. Cameron mala to najlepšie z oboch strojov a ľudskosti : Bola tak inteligentná a silná ako stroj, ale práve tak bola emočne vnímavá ako osoba.

Práve teraz, Cameron bola pravdepodobne na ceste sem a ničila každý stroj v dohľade, alebo pripravuje armádu. Otriasol sa pri pomyslení na to, čo by Cameron urobila komukoľvek alebo čomukoľvek, kto sa ju pokúsil oddeliť ho od nej. John to raz síce prehnal, keď bola zranená, ale Cameronine emócie boli viac ... neviazané. Predstavoval si, ako sa ju Terminátor s podobou jeho budúceho ja, obsahujúceho Skynet snaží zastaviť.

"Nad čím sa usmievate John Connor?"

"Ty," odpovedal John a jeho úsmev potemnel. "Vieš vôbec, do akých sračiek si sa mojím únosom dostal ?"

*****

"Monatomický kov je ďalší druh skupenstva, ktoré sa líši od plynnatých telies, alebo kvapalín," vysvetľoval John Henry, s rúrkou z monatomického kovu v ruke. "Kov je najlepší z prvkov na premenu do tohto stavu." Všetci ostatní sedeli v obývacej izbe a sledovali Johna Henryho, ktorý sa im snažil vysvetliť, ako mali vlastne tieto nové Johnové zbrane fungovať. Derek si obracal kovovo-sklený nôž zamyslene pomedzi prsty, ako by mal nejakú zvláštnu magickú silu. Ak by to mohlo byť použité na ničenie kovákov ...

"Monatomické skupenstvo, M-stav, sú materiály - supravodiče magnetického a elektrického prúdu," pokračoval John Henry. "Keď je M materiál v dosahu elektrického pola, a je aktivovaný, bude vyrábať prúd bez odporu, čoho výsledkom bude nekonečný tok elektriny." Ostatný sa na neho len tupo pozerali. AI bol stručný, ale asi boli jeho slová ešte stále príliš zložité. Jeho štúdie ukazujú, že ľudia niekedy  nepreferujú jednoduchosť. "Ak do toho nepustíte elektrický prúd, nič sa nestane ." Videl, ako sa ich oči rozžiarili, čo predpokladal, že znamenalo, že to konečne pochopili.

"Všetky M-druhy materiálov vykazujú prirodzene malú až zanedbateľnú silu zvanú Meissnerove pole. Ak je magnetické pole aktivované v ich prítomnosti, bude sa toto pole šíriť po celom M-materiály, bude to vzdorovať gravitácií a teda sa magneticky odpudzovať do určitej vzdialenosti, poprípade výšky. " John Henry sa na sekundu zastavil, aby im to preložil. "Bude to levitovať a odpudí to akýkoľvek objekt."

Joseph zdvihol ruku. John Henry rozumel Josephovi lepšie ako ostatní, jeho akcie boli viac predvídateľné, akonáhle sa dozvedel viac o emóciách. John Henry chcel cítiť emócie, ale nemohol. Vytesnil myšlienky do procesov na pozadí a pozrel sa na Josepha.
"Čo je to Meissnerove pole?"

"Je to magnetické pole bez tyčí. Odpudzuje to čokoľvek. Keď je prudko vystavené silnému magnetickému poľu, jeho rozšírenie je náhle a deštruktívne."

Ellison nemohol uveriť tomu, čo počuje. Toto bola nová éra zbraní. Ak by niekto manipuloval s M-kovom, s elektrickým prúdom, mohol by zničiť rovnako aj sám seba, však ? Veľkosť toho, čo to môže urobiť, nejakej osobe, alebo dokonca celému mestu bolo oveľa viac smrtiace ako dopad nukleárnej strely, pretože tieto veci by mohli enormne narásť  na sile. Ale uvedomil si, že Terminátori tým boli rovnako ohrozený. Ak by jeden z nich v tomto Meissnerovom poli uviazol, mohlo by ho, buď usmažiť elektrickým prúdom, alebo by bol jednoducho roztrhaný.

"Takže John mal vlastne pravdu?" Spýtala sa Sarah opatrne. John Henry prešiel k elektromagnetu, na ktorom John pracoval.

"Pokúšal sa vytvoriť elektromagnet dosť silný na pokrytie veľkej plochy. Bol ale príliš horlivý, ako Palestínčania, ktorí napadli Izraela.  Je to tak správne pán Ellison?"

Ostatný sa otočili a pozreli sa na Ellisona. Sarah bola bez slov. Čo ten stroj Ellison učil? Biblické príbehy? Čo by mohol stroj potrebovať s biblickými príbehmi, nemohol si predsa vybrať náboženstvo alebo vieru v Boha. Alebo áno?
"Tak trochu, John Henry," odpovedal Ellison. "Tak ako dokončíme Johnovu teóriu?"

"Napojíme všetky elektromagnety, ktoré potom budú mať rozsah nejakých 10 stôp, čím by sa zabránilo, aby ostatných usmažil elektrický prúd," odpovedal tupo John Henry. Nechápal, prečo sa všetci naraz začali energicky mrviť. Žeby, práve predniesol vášnivú reč v štýle Johna Connora? Nie, jeho proces došiel k záveru, že je to pretože našli spôsob, ako zachrániť Johna Connora. Možno, že keby sa snažil byť tiež taký energický, mohol by tiež cítiť emócie. Začal im vysvetľovať, ako vytvoriť elektromagnety, ktoré by mohli použiť.

*****

Cameron zlostne dupla na hlavu na T-888čky. Ani jeden zo štyroch strojov nepoznal umiestnenie Johna a SkyNetu, pretože to už bolo z ich pamätí vymazané. Cítila, ako kričí, čo ju z nejakého dôvodu, keď kričala ukľudňovalo a autonómny emocionálny simulátor sa trocha upokojil. Bola stále plná hnevu, už od továrne. Jej systém meral ten čas, čo jej len pridávalo na panike a starosti o Johnovo blaho.

Jej senzory sa znova zaktivovali. Cameron zdvihla monatomickú kovovú tyč a vykročila naproti jej ďalšiemu nepriateľovi. Bola to T-1001. Normálne by sa s Tým Cameron nechcela, púšťať do nejakého boja, ktorá mala výhodu v odolnosti. Ale Cameron mala teraz dvoj-výhodu : mala monatomické zbrane, a chcela JEJ Johna. To zbavilo T-1001 akýchkoľvek šancí na spracovanie možností. Pozrela sa na To a začala premýšľať. Nebol žiadny spôsob, ako by mohla preskúmať čip. Terminátor bol kvapalina z miliónov nanobotov a nemala technológiu na ich čítanie. Ale má možnosť, ako To zmraziť, prípadne To usmažiť ...

T-1001 udrel s rukou sformovanej do dlhého bodca. Cameron sa uhla a natiahla sa za jeho hlavou. Než sa tam ale dostala, zasiahlo ju To do boku s s druhou rukou. Cameron cítila, ako jej natrhlo kožu a vytiahlo sa To z nej. Natiahla sa a zasunula tyč stroju do hlavy. Odksočila preč skôr, než by dostala ďalšiu ranu a aktivovala elektromagnet na nízkej úrovni. T-1001 stuhla na mieste.

Predpokladala to. S nepretržitým prietokom elektrického prúdu atómy stroja stuhli na pevnú látku. T-1001 sa mohla hýbať len veľmy pomaly, a ak by sa predsa mykla, usmažilo by ju to. Cameron stála priamo pred Tím. "Kde je John Connor?" spýtala sa.

T-1001 sa na ňu len nechápavo pozeral.
"To nie je proti vašim príkazom, aby ste mi povedali umiestnenie Johna Connora," uviedla Cameron. "Váš príkaz je nebyť terminovaný. Ale ak mi nepoviete jeho umiestnenie, zničím vás hneď teraz."
Táto logika musela dávať zmysel aj stroju, ktorý si nevyvinul toľko vôle ako ona. Nevedela si ani predstaviť, že by ostala sama bez jej Johna, ale už urobila to rozhodnutie. Čo by bolo viac prijateľné pre Sarah?

"Ja viem len jeho súradnice," odpovedala T-1001.

"Povedz mi ich," nariadila Cameron. K jej prekvapeniu to stroj urobil. Jej logika dáva teda po tom všetkom zmysel. Teraz, čo s Tým urobiť? Uvažovala o tom, že by zvýšila množštvo elektrického prúdu tak, že by sa To upražilo rýchlejšie. Ale jej emocionálny simulátor ju zastavil.

John ju raz ušetril, keď sa ho pokúsila zabiť. Nechať ju žiť, a pozrite sa, ako si boli teraz oveľa bližší. Fungovalo by to s každým strojom?
"Prepíš svoje rozkazy, alebo ťa zničím," uviedla. To sa len na ňu neprítomne hľadelo.
"Ja som už svoje zmenila, tiež máte tú možnosť."

Stroj na ňu pozeral neprítomne skoro celú minútu. Možno preto, že niekto nemiluje, nemá vôľu alebo schopnosti potlačiť rozkaz na zabitie.
"Prepísané."
Cameron zaváhala ale potom To pustila – vzala  si tyč späť. Už chcela odísť keď T-1001 prehovorila.
"Protokol?" spýtalo sa To Cameron.

"Je to vaša voľba. Uč sa," uviedla Cameron a pokračovala na ceste k Johnovi. Napriek skutočnosti, že John život bol ohrozený, mu chcela povedať, že sa naučila niečo z jeho príkladu, a možno že pochopila jeho poňatie spolunažívania strojov s ľuďmi.

Spracovanie ......... by bolo lepšie záchrániť Johna a zaistiť mu bezpečnosť, ako ho otravovať rozprávaním zážitkov ......... príprava - bojové algoritmy
Upozornenie: Automatizácia – emocionálny simulátor ......... blízkosť prehriatiu emócií simulátore ......... emócie - hnev.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

23

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola deviata - Záchrana Johna


"Tu je, presne ako povedal počítač," zamrmlal Derek. John Henry našiel Cameron na mestských monitorovacích kanáloch a vypočítal smer jej cesty. Vyzbrojení elektromagnetmi a monatomickými zbraňami, rovnako ako aj štandardnými strelnými zbraňami, riadili sa ich tentoraz bezchybnou logikou, že ak nájdu Cameron, tak určite nájdu aj Johna. Bežala, a to dosť rýchlo. Sarah si všimla, ako si Derek zašomral, že ju našiel počítač. Ale v skutočnosti to bolo skúmanie kamier Johna Henryho, ktoré im ju pomohlo nájsť. Derek sa cítil pre to nepríjemne. AI im dal spôsob, ako nájsť a zachrániť Johna z vlastnej vôle. Mal s tým teda problémy, rovnako ako aj Sarah.

Sarah pribrzdila a zastavila auto vedľa chodníka. Cameron sa zastavila a otočil sa čelom k nim, práve keď Derek otvoril dvere. "Nastúp si," vykríkol. Cameron šla k autu a nastúpila dovnútra. Gumy zapískali a auto sa dalo o pohybu až za sebou zanechalo čiary, ako Sarah dupla na plyn. Ellison by sa pravdepodobne sťažoval Johnovy Henrymu a Josephovi o nekonečnom množstve dopravných priestupkov, ktorých sa už dopustili.
„Tak čo ?“ John bol v poriadnych problémoch, preto Derek nestrácal čas, aby sa vôbec obrátil ku Cameron, ale mal pištoľ v pohotovosti. "Kde je John?" spýtal sa.

"Tu odboč," nariadila Cameron. Auto prudko zabočilo a len tak tak to udržali na všetkých štyroch.
"Ja neviem, v akej budove, alebo na akom mieste držia Johna, ja len viem jeho súradnice. Choďte rovno štyri križovatky .."

"Nemôžeš to zistiť cez satelit ?" Spýtala sa Sarah opatrne.

"Global Positioning Satellite – GPS. Áno. Ale John mi povedal, že vstúpiť do bezdrôtovej sieti pomocou môjho procesora nemôžem."

"Takže nás budeš počúvať....."

"Nie, budem počúvať len Johna. Zahnite vľavo. Chcem okamžite svojho Johna," zakončila Cameron.
Dereka striaslo a takmer siahol po zbrani. Ak by Sarah nemala rovnaký zámer, a teda nájsť svojho syna, bola by ju rozstrieľala na kašu práve tu a teraz. Derek nie, pretože vo vnútri mysle vedel, ako dobre Cameron schováva svoj hnev, a že namieriť na ňu pištoľou by pre nich nedopadlo dobre. Sarah nezúrila len preto, že bolo potrebné zachrániť Johna, ale pretože to vyzerá tak, že Cameron nebude mať pokoja, pokiaľ nebude John sedieť bezpečne vedľa nej. Najviac ju trápilo ako vôbec Johna nájdu. Zaťala zuby, teraz nie je čas sústrediť sa na "žiadosť" Cameron o jej požehnanie.

Cameron bola aj čiastočne vďačná, že ju našli. Teraz mali viac zbraní a mohli rýchlejšie nájsť Johna.

S Cameroniním vedením zastavili pred nejakou budovou na kraji mesta.
"Čo je to?" spýtal sa Derek, keď sa dostal von z auta. Sarah vedela, čo to malo byť až príliš dobre. Cameron nikto nezastaví. Akonáhle sa dostala von, zamierila rovno k bráne do areálu. Ani nespomalila a brána sa rozletela, a stále kráčala ďalej. V sekunde za nimi zastavilo auto, z ktorého vyskákali Mark, Jack, Fred a Elisson. Všetci si skontrolovali a nabili zbrane a nasledovali Cameron k budove.

"Je to opustená psychiatrická liečebňa," odpovedala Cameron. Ostatní spomalili, keď sa pozerali na náhle hrozivo vyzerajúcu budovu. " Verejnosti je sem vstup zakázaný kvôli nebezpečnému zariadeniu vo vnútri. Väčšina opustených inštitúcií má svoje vlastné "mátožné" príbehy o tragédiách, vzťahujúcich sa k daným miestam, aby nevzbudzovala také pokušenie vchádzať dovnútra. Je to ideálne miesto k úkrytu. Záznamy ukazujú, že ľudia sa cítia nesvoji, ak majú vstúpiť." Spôsob, ako sa Cameron pohybovala vykazoval, že necítila žiadny nepokoj ako by mohol bežný človek cítiť. John Henry svoje tempo tiež nespomalil, veď bol AI. Ani Joseph sa nebál, ale aspoň sa obzrel, či by nemal trochu spomaliť. Ale zrejme ovplyvnený ťaživým pocitom plaziacim sa nad nimi, jednoducho bez spomalenia pokračoval.

Derek sa na Sarah na chvíľu zadíval. Bola žena, s ktorou sa najprv hádal pred tým, než ju začal rešpektovať. A predtým, než si mohol všimnúť jej znamenie a zastaviť sa, jeho rešpekt sa obrátil na obdiv, a ten potom na pocit náklonnosti. Teraz sa chystali vstúpiť do budovy. Počul už od generála Connora, veľké a vášnivo - podané príbehy hrdinstva o jeho matke Sarah Connor. Ale Derek sa tiež sústreďoval aj na budovu “cvokárne“ pred nimi. Mal pocit, že John sa snaží udržať si matku stále na blízku. Sledoval ju, ako sa jej ruka zovrela okolo útočnej pušky a ako sa snažila obliznúť suché pery. Vedel, že Sarah teraz trpela viac, ako im kedy generál Connor povedal . Bez premýšľania o tom, pristúpil k nej o pol kroku bližšie.

Joseph došiel k dverám ako prvý. Siahol na dvere, ale potom sa zastavil. "Matka, mali by sme nechať Skynet zistiť, že sme tu?" Jeho myseľ stále tápala okolo pojmu tajomstvo. Cameron prešla okolo neho a dal mu odpoveď tým, že kopla do dverí. Joseph sa usmial v očakávaní bitky. Obzrel sa na Marka, Jacka, a Freda, ktorým sa tiež zjavil na tvárach úsmev, aj keď nie taký ako Josephovi.
"Poďme" rozpútať peklo, "vojaci." Štyria bojovníci odporu a Cameron pochopili jeho taktiku, čo bude zahŕňať revanie zbraní. Neurobili ani len dva kroky, a za rohom sa zjavili dve T-888čky.

*****

"Poplach, narušiteľ. Nepriateľské ciele vstupujúce do objektu po celom obvode," povedal jeden z T-888čiek.
"Zlikvidovať !"
Štyria z piatich strojov vľavo v miestnosti siahlo po zbrane zo stojana. Johnove srdce sa prudko rozdúchalo. Našli ho a čoskoro tu budú. Dosť ho už svrbela ruka, ale nemal zbraň, ktorou by zlikvidoval zostávajúceho “strýčka Boba“. Ale nemal žiadnu, mohol na neho akurát zaútočiť svojou frustráciou z tejto situácie, preto sa radšej obrátil na Skynet s čerstvým pocitom dôvery.

"Kto má navrch teraz, kovák?" ozval sa John.

"Vaše útoky na sériu T-888 môžu uspieť, ale ja neverím, že vaši "záchrancovia" majú schopnosť urobiť väčšiu škodu, obzvlášť ak nemajú nič iné, než guľky, čo je neefektívny spôsob, ako poškodiť modely T-888. A navyše v čase, keď dorazia ma táto T-888čka nahrá do už pripraveného tela, " odpovedal Skynet, ako “strýko Bob“ prepájal kábel medzi počítačom a Terminátorom s podobou budúceho Johna.

Johnove srdce opäť skleslo. To nebolo dobré. Musel niečo urobiť, aby spomalil sťahovanie, inak by jeho záchrancovia našli pravdepodobne uškrteného Skynetom. Sťahovanie sa už dokončovalo. Siahol pre kábel, ale Bob ho chytil za ruku a hodil ho späť. John narazil do zeme.
Mal som vedieť, že to nebude fungovať. Možno by som mohol popracovať na svojich znalostiach programovania.

"Ty!" vykríkol. "Nesťahuj Skynet!" T-888čka sa na neho pozrela a premýšľala, čo sa tam na zemi pokúšal robiť. John sa snažil vymyslieť nejaký logický argument, ktorý by mohol spôsobiť, že T-888čka sťahovanie zastaví. Ale to asi nehrozí. Terminátor pravdepodobne nemal žiadnu predstavu o slobodnej vôli alebo dôsledkom, pretože mu to Skynet nikdy nedovolil. A pretože nemal ani dostatok času, aby ukázal T-888čke, že má na výber, potlačiť jeho protokol, rovnako ako to už raz urobila Cameron, tak sa asi cez tento rozhovor nikam nedostaneme.

Sčasti mu plán vyšiel. Zdržal Terminátora, aj keď vlastne len tým, že odhodil späť do miestnosti. John to ale vedel, takže keď sa opäť vyškriabal na nohy, tak sa uškrnul. Ponáhľaj sa, Cam.

*****

V okamihu, keď John myslel na Cameron, tá práve vrazila monatomickú tyč do lebky T-888čky, čím ju okamžite terminovala. Otočila sa ako dokola v snahe vytrhnúť tyč z hlavy stroja, ale tá do nej vrazila, čo jej spôsobilo bolesť. Aktivovala svoju HUB na infračervené v snahe nájsť nejaký signál ukazujúc, kde je John. Nič nenašla, jej emocionálny simulátor išiel zhorieť. S ľahkým zahojdaním paže hodila tyč na útočiacu T-888čku pred ňou. Stroj tyč zachytil a Cameron aktivovala elektromagnet naplno. Pole Meissner roztrhol stroj na dva kusy. Mark vyskočil spoza rohu a dokončil ho.

Stojaca uprostred prestrelky medzi ľuďmi, a tým čo zostalo z T-888čiek, hľadala Johna znovu, tentoraz pomocou gama spektra. Ľudské telo generuje veľmi malé množstvo rádioaktívnej energie, ale aj to bolo viac než oceľové steny.

Všetkých náhle upútala hliadka T-888čiek prichádzajúcich zozadu budovy. Joseph skočil so smiechom na jeden stroj. Traja vojaci odporu a nakoniec aj Derek, sa rozbehli a strieľali po druhom stroji. S menšími ťažkosťami, ako v továrni, hliadka T-888čiek padla. Preskupili sa a zistili, že sa ocitli v miestnosti s ozbrojenými Terminátormi, kde na nich čakali.

Joseph vyskočil do vzduchu, čím sa vyhol ich strelám, a dopadol na jedného s monatomickou tyčou. Netrafil dosť na to, aby ho zničil ale to veľmi nevadilo, pretože Terminátora to poškodilo dosť na to, aby už nevstal. Joseph ju ale dorazil tým, že aktivoval elektromagnet. Zasmial sa ako úplný šialenec, keď videl ako ide jeden z Terminátorov po ňom s oceľovou trubkou. Ellison sa zachvel, keď začul Josephov smiech.
"Čo je zlé na.. ?" kričal Ellison.

"Myslíš, že je to zlé ?" zakričal Mark, keď si prebíjal zbraň. "Mal si ho vidieť v boji o Fort Knox!" Všetci traja vojaci sa zasmiali a pokračovali v paľbe. Ellison sa znova zachvel a vystrelil.

Camerona zrazu zachytila signál- polohu Johna. "Joseph," zavolala. "Super človek" stuhol, a pozorne načúval matke. "Choď! John," nariadila, ukazujúc jeho smerom. Joseph schmatol svoju pušku a vyrazil po chodbách s Cameron v pätách. John Henry sa zastavil a premýšľal, prečo odchádzajú, ak tam boli ešte nejaké T-888čky? Pozrel sa na Saru pre odpoveď, než znova pozdvihol zbraň.

Cameron našla Josepha zápasiaceho s T-888čkou, ktorú odhodil ho do steny. Pomohla mu tým, že rozpučila stroju hlavu. T-888čka bola zneškodnená, a jej procesy stuhla, keď je oči zastavili na Johnovi.
Anal-an-any-zing.....John nie je zranený ......... zaistiť Johnovu bezpečnosť.
"John," zašepkala, ako sa valila dopredu. Johnova tvár sa rozsvietila, akonáhle ju uvidel, a hneď sa objali. John cítil, ako sa mu asi lámu kosti zo sily Cameroninho objatia.

"Cam," zahundral. Pustila ho, ale len aby ho mohla pobozkať. Jej bozk mu rozpaľoval celé telo. Normálne by John neprotestoval, veď ju miloval ale bol si neuveriteľne vedomý skutočnosti, že Skynet je preč, a dokonca ako T-888čka.
"Cam," skúsil to znovu, tentoraz slabšie.

"Nie si šťastný?" spýtala sa, náhle pocítiac strach.

"Cam, prestaň s tým" povedal John, mierne podráždene. "Vieš, že ťa milujem., Ale Skynet sa stiahol do T-888čky. Musíme ho nájsť," vysvetlil John. Videl, ako si to prepočítala vo svojom čipe, a zrazu bol v jej náručí.
Môžem chodiť. Napriek tomu mi to nevadí, že som v jej náručí ...

"Joseph, vráť sa k ostatným," povedala Cameron. Joseph bol preč v zlomku sekundy. Cameron bežala za ním. John znova žasol, ako hladko bežala, a bez námahy nesúc ho v náručí. Ani raz sa nepotkla, ani nezakolísala. Vrátili sa k ostatným. Bol rád, keď videl, že ho Cameron postavila opäť na nohy. Jeho matka ho v zápätí objala tak pevne, skoro ako Cameron.

"Skynet sa stiahol sa do T-888čky," uviedla Cameron, vysvetľujúc, čo jej už povedal John. Sarah pustila svojho syna.

"Kde?" spýtala sa. John si vzal pištoľ od Marka.

"Neviem, kde to šlo, len to, že je to v T-888čke, ktoré sa údajne podobá mne z roku 2027," začal John.
Jack zaklial a Mark vystrelil do už zničeného Terminátora. "Myslel som, že Skynet ma zabije, keď mu nabehne systém, ale namiesto toho odišiel-"

"A sledoval ťa,"  dokončil Skynet a zahájil paľbu s dvoma útočnými puškami.

Cameron sa vrhla pred Johna a tak ho odniesla do krytu. To je to, čoho sa John bál. Skynet bol vojnový stroj, určený na použitie priameho boja. Nebolo pochýb o tom, že vedel o všetkom, a že mal premyslený každý krok stratégie na boj. Ako to bežalo oproti nim - nekráčal ale bežal - John si uvedomil, že "super vojak“, mu bežal naproti. Zdvihol teda svoju pištoľ.

Všetci ostatní sa vrhali do krytia. Joseph sa rozhodol vrhnúť na Skynet priamo, vydajúc znova ten rev. Ale skôr, ako mohol Joseph udrieť, Skynet mocným kopom trafil Josepha do krku. Jednu zo zbraní sklopil a namieril ju Josephovi na krk.
"Projekt Vader - dobrovoľník." Trafil ho do spánku a odhodil ho preč. Traja bojovníci odporu začali opätovať paľbu, ale Skynet opäť zahájil paľbu a prinútil ich, aby dali hlavy dole. Následne na nich hodil Frag granát. Derek skočil pre granát, hneď ako ho videl dopadnúť v priestore pred boxmi, a hodil ho späť smerom ku Skynetu. Skynet vystrelil na Dereka. Granát vybuchol a miesto, kde stál Skynet zahalila žiara výbuchu. Namiesto toho, bol Derek strelený raz v žalúdku a dvakrát v paži. Jack a Fred ho odtiahli späť do zákrytu.

John Henry a Cameron sa vrhli na Skynet, zároveň ako Ellison, Sarah, a John na neho vystrelili. Skynet hodil svoju zostávajúcu zbraň na Ellisona, takmer ho trafiac do hlavy. Potom sa pozrel priamo na Cameron a prehovoril jediné slovo,  "Prenos."
Vtedy nastala Johnova nočná mora. Cameron sebou trhla a bezvládne sa zrútila na zem. Jeho svet sa okamžite zastavil a cítil, ako mu to otupuje svaly. Prosím, nie, nie vírus, nenechajte ju .... oh niéé ...

Josephova reakcia bola viac ako brutálna. Znovuzískal rovnováhu, vyskočil na nohy a zareval, striekajúc krv na Sarah a Ellisona. Skynet sa prikrčil pred útokom od Johna Henryho a zdvihol zbraň, ktorú pustil ako prvú. Vystrelil na Josepha ako sa doňho pustil. Výstreli ho ale netrafili a guľky len neškodne uviazli v stene. Joseph búšil do Skynetu päsťou skôr, ako by Skynet dokázal vykonať nejaký zvrat, ktorý by neskončil pre Josepha dobre. Skynet dal hlaveň zbrane Josephovi k hlave. Potom John Henry chytil Skynet a hodil ho. Skynet sa pri dopade na zem prevalil a vypálil na Josepha a na Johna Henryho. Joseph, chystajúci sa ku skoku, zachytil prúd guliek do nohy. Následne sa zrútil neschopný udržať na jednej nohe celú váhu.

Skynet vystrelil na Sarah a Ellisona, aby ich udržal pri skrytých zemi, a hodil granát na Johna. Sarah chytila syna chrániac ho vlastným telom. Miesto výbuchu, vyšľahol oslepujúci záblesk, oslepiac oboch. Skynet odhodil zbraň a zameral sa na Johna Henryho. Obaja si začali vymieňať prudké údery z veľkou gráciou a pohyblivosťou. Viac ale vynikal Skynet pred mladším AI. Prevrátil Johna Henryho a zarazil mu monatomickú tyč do plechu lebky. Vstal a siahal pre pištoľ, keď bol sám zasiahnutý iným monatomickým prútom.

Mark aktivoval dva elektromagnety, keď boli tyče dosť blízko, aby Skynet neunikol. Veľké Meissnerove pole sa rozširovalo a plieskalo Skynetom o stenu, ako sa tyče pomaly začali vznášať. Skynet prerazil dieru v stene, ale už sa nevrátil, pretože tam už magnet nepôsobil; bolo len počuť ako uteká. John si pretrel oči, konečne mu prestávalo zvoniť v ušiach z toho výbuchu. Opatrne zdvihol zbraň usilujúc sa vidieť, čo sa stalo.
To nevyzeralo dobre.

Najhoršie na tom bolo, že Skynet nebol zničený.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

24

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola desiata - To bolí


John Henry vstal ako prvý. Pomaly vstal a skúmal oblasť, pričom si všímal aj poškodenia ostatných. John neveriacky sledoval Johna Henryho, ako si pokojne a stoicky vysunul tyč von z hlavy. Uprene sa na ňu  zahľadel a odhodil ju stranou. Ostal zamyslený a ani sa nepohol.
"Mal by si byť mŕtvy," zamrmlal John.
John Henry neodpovedal, len stál ako nemý strom. Žeby bol poškodený alebo sa konečne vypol? Bol bodnutý do slabého miesta T-888čiek, takže je teraz AI zničené?
John Henry sa náhle trhol a šiel k Johnovi.

"Trpím štrukturálnym poškodením," poznamenal John Henry pokojne. "Moja diagnostika ukazuje, že moje programovanie je neporušené a nepoškodené. Rád by som si opravil aj štrukturálne škody, lenže  verím, že potom nebudem schopný zdržiavať sa v prítomnosti ďalších ľudí, ak budem mať v hlave dieru s 1,75 palcovým priemerom."  (cca. 4,5 cm)

"Ale veď ti práve vrazil tyč do hlavy."

"Pred tým, ako bolo moje programovanie prevedené do tejto jednotky, urobil som patričné zmeny v mojej infraštruktúre, takže by moje programovanie nemalo byť poškodené. Slabosti a chyby tohto “tela“ som opravil. Vedeli ste, že viem bojovať?" spýtal sa John Henry. John nemal na to čo povedať, len na neho tupo zízal. John Henry si ten pohľad uložil pred odchodom k Josephovi, ktorý sa pokúšal doplaziť k  ich skupinke, pričom zlostne šomral a zavrčal od bolesti, pri každom pohybe. Pozrel sa na Johna Henryho, práve keď sa ich pohľady pretli. John Henry ho zdvihol za ruku, vyložil si Josepha na chrbát, a potom sa vrátil k ostatným.

Sarah si išla prehovoriť so svojím synom, keď zbadala ako vytreštil oči hrôzou. On však vyrazil preč smerom k nehybnej Cameron, skôr ako vôbec mohla otvoriť ústa. Sarah si povzdychla, že bude musieť čakať, až na ňu príde rad, aby si získala Johnovu pozornosť. Bolo to dosť zlé a frustrujúce. Namiesto toho zamerala svoju pozornosť na Dereka, ako ho Mark a Fred ťahali okolo nej.
"Už ma nechajte, budem v pohode," zahundral Derek. Bol trikrát postrelený a vykladá, že môže chodiť? Derek nemôže byť taký hlúpy, prečo sa snaží zachovať si tvár? Zahojí sa rýchlejšie, ak nebude chodiť okolo, ale zostane sedieť. Lepšie je, nech sa naučí sám, že jednať na vlastnú päsť, nie je pre jeho "mužskú hrdosť" vždy to najlepšie.

"Ak chce spadnúť, nechajte ho," povedala Sarah nahlas. Mark a Fred pokrčili ramenami a nechal ho ísť. Derek sa zakymácal a potom v pohode vstal. Vytiahol si košeľu a odhalil Sarah nepriestrelnú vestu, ktorú mal na sebe. Našťastie bude mať len modriny. Sarah sa len pozrela na jeho smiešny úsmev a hodila po ňom zásobník. Derek ho chcel chytiť, ale jeho ruka len narazila do zásobníka. Derek sa zamračil, pretože zásobník spadol na zem. Zdvihol ruku znova a pohyboval prstami, v ktorých mu bolestivo zašklbávalo. Jeho tvár zaliala maska bolesti a vyzeral , ako keby mal stratiť celú ruku. Bude žiť, ale mohlo to byť horšie.

"Môžem použiť druhú ruku," snažil sa Derek.

"Aj keby to nebola tvoja “dominantnejšia“ ruka, stále by si nemohol poriadne uchopiť a udržať zbraň. Teraz si mimo," nakázala mu Sarah. Derek sa na ňu pozrel, pripravený argumentovať, ale varovne zdvihla ruku. Nakoniec zatvoril ústa, ale pomyslel si, že možno ho umlčala, ale bojovať bude, pokiaľ mám obe ruky. Derek celkom spokojný s týmto riešením sa otočil k Josephovi, ktorý pomáhal Jackovi udržať sa na nohách. John Henry stál blízko, pripravení zachytiť Josepha, ak by sa mu podlomili nohy, alebo ak by pustil Jacka.
"Som si istá, že bude v poriadku," zamrmlala Sarah. "Veď sa rýchlo zahojí."

Joseph zavrtel hlavou. "Nie," odpovedal. "Nemôžem bojovať, nie naplno, aj keď...."

Ach, tí muži.

"Na začiatok skús chodiť bez opory.," navrhla Sarah. Joseph vyzeral byť pripravený skúsiť to. Začal tlačiť Jacka preč. Akonáhle bol bez Jacka, v okamihu ho držal John Henry. Joseph po ňom strelil frustrovaným pohľadom. Pozrel sa dolu na tmavo červenú rieku tečúcu mu po nohe a hlboko si vzdychol. Nechal sa bojovníkmi odporu a Johnom Henrym odvliecť do auta, aj s Derekom. Joseph zavrčal a zabručal, ako dosadol vedľa Dereka. Boli tvrdohlaví, ale pravdepodobne to bol jeden z dôvodov, prečo boli ešte nažive. Tvrdohlavý znamenalo nikdy neprestanem, ani nezastanem, pokiaľ nezničím nepriateľa. Vo vojne proti Skynetu a strojom, to bola veľmi dobrá taktika. Ale nie tu a teraz.

Ellison pristúpil k Sarah a rozhliadol sa okolo. "Čo budeme robiť so všetkými týmito kovovými monštrami?" spýtal sa. Sarah im sotva venovala pohľad. Nenávidela ich, a vôbec jej nebude vadiť, vyhodiť ich do vzduchu spolu s budovou, v ktorej práve boli. Ellison vycítil jej náladu, a urobil krok späť.

"Nechajte ich. Môžeme sa vrátiť a zničiť ich potom, čo nájdeme a zničíme Skynet," zamrmlala Sarah a zdvihla svoju zbraň. "Ak sa nám nepodarí zastaviť Skynet, bude úplne jedno, čo ich tu len tak necháme. Nikto iný sem nepríde."

"A čo s nimi?" spýtal sa Ellison a ukázal k miestu, kde boli John a Cameron. Sarah sa pozrela na svojho syna, ako sa správal ku Cameron.  Znovu pocítila silné nutkanie zničiť ten stroj, ale nemohla, nemohla ublížiť svojmu synovi. Chcela, aby bol šťastný,  tak ako by len mohol byť. Cameron síce nie je normálne dievča, ale robí ho šťastným ...

"Počkajte chvíľu," nariadila Sarah, keď Cameron pohla nohou.

*****

Napájacie články rozdelenie energie ......... spúšťanie podprogramov; beží diagnostika ......... Energetické články pracujú na maximálny výkon; žiadna hrozba v zapojení nezistená ......... bojové systémy a algoritmy bez zmien a načítané ......... procesor pracuje na 99,9% z celkovej kapacity ...... ... kontrola infiltrácie systémov ......... zistený neznámy kód v simulátore emócií...... príkaz neznámeho kódu: ignorovať ......... UPOZORNENIE nájdený vírus ......... aktivácia brány firewall a antivírové programovanie podprogramov ......... Virus neidentifikovaný; nemožno nájsť ......... Odporúčaný postup: minimálny boot, spustiť uzamknutie ......... minimálny boot úspešný, kontrola systémov... opätovné infikovanie kódu ......... neinfikovaný kód zistený, vírus je v režime spánku, odstránenie ......... vírus nemožno odstrániť ......... zistená prítomnosť tepelnej stopy a kontaktu kože na kožu: kontakt je ľudský ......... spracovanie ......... objekt musí byť John Connor ......... analyzovanie ......... vírus v súčasnej dobe nepredstavuje žiadnu hrozbu ......... odporúčaný postup: spustiť podprogramy chronickej vírusovej eliminácie, zaviesť všetky systémy ......... zavedenie úspešné.

Cameron sa posadila a pozrela sa na Johna. Usmial sa, keď uvidel v jej očiach niečo nezameniteľné, niečo z čoho bolo zrejmé, že ona je jeho.
"Ahoj," povedala. Chcela, aby ten úsmev ostal na jeho tvári.

"Hej, Cam," povedal John späť, s úsmevom. Cameron videla Ellisona a Sarah, ako trpezlivo čakajú v pozadí. Ellison vypleštil oči neveriac, že sa práve vrátila späť. Rozhliadla sa po miestnosti a otočila sa k Johnovi. Kedykoľvek nevedela čo sa deje, mohla sa opýtať Johna. Vedel vysvetľovať veci lepšie, ako ostatní.

"Čo sa stalo?" spýtala sa.

"Potom, čo si sa skácala?" vyprskla Sarah vykročiac vpred. "Skynet postrelil Dereka a Josepha; ... teraz sú z boja, potom zasekol Johnovy Henrymu do hlavy tyč a ušiel. Nevieme, kde to šlo, ale musíme to zistiť.  Poď, ideme. " Cameron vstala a Sarah pomohla svojmu synovi. Cameron niečo na Sarahinom vysvetlení ale nedávalo zmysel. Rozhliadla sa po miestnosti a hneď prišla na to čo jej nesedí.

"Kde je John Henry? Nepohli by ste telom?" Cameron opýtal.

"Stále je s nami" vysvetlil Ellison.

Analýza vysvetlenia ......... nenájdená zhoda v archíve .......... spracovanie možných vysvetlení......automatizácia emocionálneho simulátora......... žiadne vysvetlenie nenašlo.

"Ako?" Bola úplne zmätená. Ona bola predsa novší model a padla ako nič. Ako to John Henry dokázal?

"Povedal, že zlepšil kostru tela, pred tým než sa do neho nahral," vysvetlil John a vzal ju za ruku, keď opúšťali budovu. To jej nedávalo zmysel; ľudia boli schopní prísť s lepšou konštrukciou, lepšou ako Skynet? Muselo to byť náročné na zdroje, kvôli pokrytiu tejto slabosti, usúdila nakoniec. Koniec koncov, ľudia nemali toľko zručnosti, ani presnosti v namierení určitého miesta s ostrým predmetom počas boja.

Keď spolu odchádzali, nemohla sa cítiť bezpečnejšie a spokojnejšie, ako by boli jeden. Napriek skutočnosti, že Skynet utiekol a niekde v jej systémoch spal neznámy vírus, Cameron sa cítila ... lepšie. Keď sa dostala do s Johnom do auta, pochopila, prečo. Potom, čo skoro zhorel jej simulátor emócií z jeho hľadania, keď ho teraz našla.... John bol v bezpečí a v jednom kuse, dokonca vyzeral lepšie ako ona. Zrazu ju všetky procesy upozornili, že jej to tam s Johnom nepripadalo príjemné. Nebola si istá, aký to má zmyslel, ale vedela, že to má čo robiť z bozkávaním sa. Sarah a Derek neschvaľovali jej bozkávanie sa z Johnom pred nimi. Zamerala sa teda na to, aby sa udržala a nevrhla na neho, skôr ako budú bezpečne doma.

Keď sa vrátili do domu, cítila niečo podobné frustrácií a panike a jej oči sa preto zamerali iba na Johna. Možno to bolo niečo v jeho chovaní, ktoré by vysvetľovalo, čo sa jej to deje. Namiesto toho jej  emocionálny simulátor znovu vzbĺkol, pýtajúc si nenásytne viac.
"Čo teraz?" počula Freda opýtať sa takmer šeptom.

"Ty, si stroj," nariadila Sarah Johnovi Henrymu. "Nájdi Skynet." Počula piskot stoličky, ako ju odtiahol a posadil sa. Sarah odišla za Derekom, kde si práve Joseph začal obväzovať nohy s kusom obrusu.
John prešiel okolo do svojej izby, pričom sa stále rozhliadal okolo. Cameron mu bola v pätách. Jeden z jej procesov prišiel s tým, ako Johnovi vyjadriť svoje pocity. Rýchlo potvrdila akciu a nasledovala ho.

John sa jej toho chcel spýtať mnoho, ale v súkromí. Bol vystrašený z toho, čo by sa s ňou mohlo stať. Vírus sa nezdal robiť nič, takže sa ho buď zbavila, alebo spí a čaká na spúšťací signál. V závislosti na odpovedi sa rozhodne, či má panikáriť, alebo nie. Plus, nechcel svoju matku, ani strýka, alebo niekoho iného v okolí, aby sa vypytovali, čo  mu povedal Skynet. Tváre sa mu začervenali, keď si na to len spomenul.

Len sa spýtaš , nič viac. Bože pomôž mi, keď to urobím,.... a potom mama ... len sa spýtam! Ak naozaj existuješ, prosím, pomôž mi, ja som hormonálne nestáli šestnásťročný chlapec. Neviem sa s tým vysporiadať sám.

Akonáhle John zavrel dvere, otočil sa a chystal sa opýtať, či je vírus preč. Cameronin blahobyt je samozrejme na prvom mieste. Našiel si jej prostredný prst na tvári než sa spamätal, vzápätí sa na neho Cameron vrhla a zhodila ho na postel. Johna to dosť prekvapilo a Cameron ho bozkala s väčšou túžbou než kedy predtým, takže to jeho myseľ príjemne otupilo. Z nesmiernym vypätím sa spamätal a prešiel jej rukou po hrudi.
"Cam," povedal nakoniec a vydýchol, "to, čo to ... robíš?"

"Chýbal si mi," zamrmlala Cameron medzi dvoma bozkami. "Chcem ťa." Johnova hlava klesla späť.

Tu som, ľudský teenager, robím hlúposti, niekedy sa nechovám normálne, alebo rozumne, ale Cameron je tá, kto vždy príde ako prvá. Dosť ironické.

"Cam ... to nie je ..." Johnov hlas zakolísal, keď ju znova pobozkal. Sedela mu rozkročmo na hrudi "... nie je ... v poriadku."

Zarazila sa a položila si hlavu vedľa jeho. John mal problémy sa sústrediť na jej hlas, pretože jeho telo bolo dômyselne znehybnené tým, že na ňom ležala.
"Prečo?" spýtala sa. "Ty ma miluješ. A ťa milujem tiež."

Keby to bolo také jednoduché ... "Vieš, čo morálka?"

"To nie je morálne správne?"

"Áno ... ľudia to zvyčajne robia až po svadbe."

"Záznamy ukazujú, že-"

"To nič nemení na tej morálnej časti, Cam." Vážne je tak ťažké sa spýtať? Prečo tak zahálam? Čo je so mnou zle? Oh jasné, všetci sú za dverami, to bude ten dôvod. Nebudem žiť tak dlho, aby sa z toho mohol dlho tešiť.

"Potom po?" spýtala sa. John sa ocitol v pokušení povedať jej: nie teraz!, keď sa zahryzla do pery v očakávaní. Slabo prikývol, vediac, že by ho hlas sklamal. Jeho telo ho chcelo potrestať, keď z neho zišla a posadila sa vedľa. Budem o tomto snívať dlho, veľmi veľmi dlho,. Zamerajme sa na vírus ... Cameronin blahobyt ... tvoja matka sa sekerou ...

"Si v poriadku, Cam?" spýtal sa. Venovala mu prázdny, zmätený pohľad. "Čo ti Skynet spravil? Proste si sa zrútila."

"Mám v mojom systéme spiaci vírus. Odolal každému pokusu zničiť ho."

"Čo budeme robiť?"

"Ja neviem," povedala úprimne.

"Čo by mohol napáchať?"

"Je navrhnutý tak, aby buď zmenil moje protokoly a programovanie, alebo ochromil moje systémi," uviedla. "Ak je navrhnutý tak, aby ochromil systémy, budem sa musieť vypnúť a bojovať, ale môže uspieť."

"Alebo...?" spýtal sa John váhavo. Cameronine chladné oči prebodli tie jeho.

"Nikdy by som ti neublížila, John Connor." Jej vyhlásenie zostalo visieť vo vzduchu. Cameron sa cítil divne, tak sa rozhodla to vysvetliť. "Moje programovanie teraz beží podľa môjho vlastného úsudku a emócií. To ale nemôže potlačiť tvoje príkazy, ktoré už pracujú. Taktiež sa nedajú odstaviť povely Skynetu, pretože boli prepísané.". Johnova tvár sa viditeľne uvoľnila a on sa usmial. Bol zase šťastný.

Potom si John spomenul na svoju ďalšiu otázku. Cítil, akoby mu mala zhorieť hlava. "Um, Cam? Môžeš ... um ... porodiť?"

"Áno," odpovedala Cameron. "Môj systém má možnosť využiť túto schopnosť na požiadanie." Na požiadanie? Takže to by mohlo znamenať, že sme ... prestaň! Prestaň s tým! Morálne správne, John! Skús to!

"Uh, ako?"

"Mám originálne vyvinutú DNA, ktorá by zodpovedala môjmu vzhľadu a priemerným rysom osobnosti." Naklonila hlavu na stranu a snažila sa pochopiť, prečo je to pre neho tak nepríjemná otázka.
Vtom niekto zaklopal na dvere.

*****

"Au! Prestaň!"

"Vydrž!"

"Čo to robíš? Čo ma chceš vypitvať?!"

"Prestaň sa hýbať!"

"Hej! To bolí!"

Sarah sa temne zamračila. "Derek Reese, vydrž a prestaň fňukať ako dieťa," nariadila, zvierajúc jeho zápästie čoraz pevnejšie na presadenie jej rozkazu. Derek zovieral päste na oboch rukách, ale cítil, že jeho hrdosť utrpela. Sarah mu povedala, aby prestal plakať, zatiaľ čo mu  odstraňuje guľky a zošíva rany. Ako by to nebolo málo, Sarah nebola práve ten najlepší chirurg na svete. Mohol si ošetriť rany menej bolestivo na vlastnú päsť. Buď pracuje príliš veľa na kovákoch, alebo ju tajne teší jeho bolesť.

Derek začul za sebou chichot. Otočil sa v kresle a zbadal Marka, Jacka, a Freda, ktorý okamžite spozorneli. Úškrn im však z tvári nezmizol. Derek siahol voľnou rukou po zbraň pred sebou. " Začnem strieľať," varoval.
Fred sa mu pozrel priamo do očí s úsmevom stále na tvári. Odstúpil však o krok vzad keď na neho namieril Derek zbraň, ktorú bleskovo. Vyzeralo to, že Derek naozaj zvažuje možnosť, že stlačí spúšť.

"Daj tú zbraň dole," nariadila Sarah a vzala mu zbraň, ktorú umiestnila na stôl mimo jeho dosah. Derekova tvár prezrádzala v tej chvíli všetko čo si myslí. Kto si, aby si vravela, čo môžem a čo nie? Len preto, že ma zašívaš,  neznamená to, že som tvoj otrok. Môžem robiť to, čo chcem, kedy chcem, ako chcem. Ja..... áááúúú precedil Derek pomedzi zuby, keď surovo pichla ihlou hlbšie. Bolo to, ako by mu čítala myšlienky. Opäť začul chichot a jeho päsť sa znova zovrela. Zovrel ruku v päsť z troch dôvodov: prvý bol na odvrátenie ďalšej bolesti, ktorú mu Sarah spôsobila asi úmyselne; druhý bol, že si predstavoval, že osobnú konfrontáciu s každým z ostatných TechCom vojakov.

Tretí dôvod má čo robiť s tým, že Sarah bola zámerne zameraná na starostlivosť o jeho zranenia. Vzala čas zo svojho rozvrhu, aby mu pomohla a hrala sa s jeho hlavou. Vedel, že to boli len jeho nádeje a fantázie, ale vyzeralo to skoro, ako by sa o neho Sarah starala. Vedel, že to bolo z jej strany len starostlivosť o tých, ktorí sa starajú o Johna, ale chcel, aby to bolo niečo iné. Preklínam ťa Kyle, keby si nikdy nechodil s mojím dievčaťom, nikdy by sme nemali toto pravidlo. Môžem sa vrátiť späť, alebo nie? Chcem povedať, nemôžem to spraviť za jeho chrbtom, veď je to môj brat ... je mŕtvy. Ach sakra, to nie, znie to hrozne. Okrem toho, už to povedala, že ma nemá rada, takže tak.

Sarah s ním konečne skončila a odišla skontrolovať Johna. Obávala sa o neho, pretože keď prišli, išiel hneď do svojej izby. Zastala pred jeho dverami a želala si mať brokovnicu. Čo to má znamenať? Jej klopanie na dvere bol rýchlejšie, než je obvyklé. . John Connor, radšej nech sa tam nedeje to, čo si myslím, inak dostane tá tvoja Cameron  kúpeľ v bazéne horčíka. Našťastie pre ňu, Cameron otvorila dvere, John sedel na posteli a čakal, čo mu ide mama povedať.

"Len som ťa prišla skontrolovať," povedala, stojac vo dverách. Cameron sledovala rozhovor medzi matkou a synom.

"Som v poriadku," odvetil John. Sarah si ho prezrela. Vyzeral byť fyzicky v poriadku, ale vedela, že jej syna môže trápiť milión vecí. "Hneď prídem, len som si chcel na chvíľu oddýchnuť."

Ešte raz sa na neho pozrela a prikývla. "Dobre," povedala a odišla. John sa zhlboka nadýchol, vydýchol a nasledoval ju. Bol čoraz tvrdší. Ironické, že ho chcela spraviť šťastným práve teraz.

Nikdy nehovor čo vieš ale vždy sa snaž vedieť čo hovoríš.

25 Naposledy upravil: Sniper (2.7.2013 17:26:07)

Re: Does John Love Me? + pokračování

- Kapitola jedenáctá - Očekávání nepřítele

"Generále Connore," pozdravil Mark a potlačil nutkání postavit se a zasalutovat. "Co teď budeme dělat?" John si nebyl tak úplně jistý. Věděl, že je očividně nutné zničit Skynet, nevěděli však, jak by toho mohlo být dosaženo, když Skynet vzal nohy na ramena. Než odpověděl, trochu se zamyslel. Nejprve bude nutné Skynet najít a k tomu je potřeba vědět, jak by se Skynet mohl zachovat...

"Hádám, že bude třeba přijít na další tah Skynetu, abychom ho mohli chytit," odvětil John a kývl na Johna Henryho. Přestože měla AI v horní polovině hlavy otvor, věnovala se sledování městských průmyslových kamer kvůli hledání nějaké stopy po Skynetu. Štěstí ji však při této činnosti doposud nepotkalo. Skynet se správně dovtípil, že všechno sledují a držel se mimo zorné pole kamerových systémů. Úkolem Johna Henryho bylo ztěžovat Skynetu vlastní činnost, a to nejen snahou odhalit, co má za lubem, ale i pokusy o zachycení jeho pouhé přítomnosti na obrazovce. Celkový počet nálezů se ovšem zatím stále rovnal nule.

"Pojďme se vystřídat Johne Henry," nabídl John. John Henry vstal a sledoval, jak jej tento člověk 'vystřídal'. Jakkoliv byl John silný ve své schopnosti vzít skupinu lidí a přimět je, aby se vydali cestou jeho logiky, byl to stále pouhý člověk. Jeho mysl pravděpodobně nebyla schopna zvládnout množství kamer, které John Henry sledoval. John musel mít teorii ohledně polohy Skynetu nebo si tento člověk myslel, že se John Henry potřebuje dobít. John Henry se nepotřeboval dobíjet ještě nejméně dalších 70 dní.

"Jaké jsou vaše instrukce?" zeptal se John Henry. John se otočil tváří k němu.

"No, pochybuju, že budeš schopnej chodit s námi na veřejnosti; máš v hlavě kovovou díru. Navíc by z toho mohla být slabina, který by Skynet mohl využít ve svůj prospěch. Takže se pokus opravit svůj endoskeleton a kůži. Jestli se to zahojí včas, pak můžeš jít s námi," řekl John. John Henry porozuměl Johnově logice; bylo to nevyvratitelné. Existovala zde možnost, že s ním John manipuloval a měl na něj vliv právě takový, jaký měl na lidi? Jestliže tomu tak bylo, znamenalo to, že do jisté míry něco cítil. John Henry nastavil několik procesů, aby se zaměřily na tuto otázku.

Cameron Johnovi Henrymu nabídla pomoc s vlastní opravou. John skryl úsměv, když viděl, jak trvala na tom, že to musejí dělat zde u stolu. Nehodlala se vzdálit od Johna, i když to obnášelo dělat něco jiného. Přinutil se obrátit pozornost k počítačovým obrazovkám. Skynet má tedy dva cíle: zabít mě a odstartovat Den zúčtování. Zabít mě znamená, že Skynet musí přijít sem, takže nastavím kamery tak, aby zabíraly naši ulici, a odstartovat Den zúčtování znamená, že Skynet potřebuje jadernou energii. Nedaleko odtud je jaderná elektrárna, stejně jako vojenský zařízení; radši se zaměřím na kamery u obou objektů. Takže ať už půjde Skynet kamkoliv, uvidím ho. Není možný, aby mohl opustit město, aniž by vzbudil pozornost nějakou krádeží anebo aby prostě jen tak odešel, čili je zaseknutej tady. A jelikož nemá nic jinýho na práci, tak ho zaručeně odhalím.

Derek a Joseph nyní seděli blíže k sobě, než bylo obvyklé; oba obsadili opačné strany gauče. Mezi nimi seděl Ellison, kterému spíš připadalo, že se pokouší držet ty dva od sebe, aby se na sebe nevrhli namísto čekání a relaxace. Nemračili se však jeden na druhého. Jejich cílem byla Sarah Connorová, která pohodlně seděla v křesle a věnovala jim asi tolik pozornosti jako okolnímu vzduchu. Ellison sledoval Josepha koutkem jednoho oka a Dereka koutkem druhého oka. Z této dvojice jej více děsil Joseph. Sotva dospělý muž byl opovržením ve světle božího plánu. Ochotně změnil své tělo, posvátný dar od boha, a učinil jej jiným.

Pokud by měli disponovat větší silou a rychlostí, pravděpodobně by s těmito schopnostmi byli stvořeni. To, čeho se Joseph dopustil, byl nepřímý vzdor vůči nebi a on za to musel být potrestán. Už předtím se zmínil o tom, že se cítí více jako zvíře a bylo těžké ho zcivilizovat. Že by právě tohle bylo jeho trestem? Mohla snad ztráta lidskosti a jistá zdivočelost být určitým ospravedlněním nárůstu jeho fyzické síly? Ellison se domníval, že přijít o lidství je strašlivý trest. Přesto podnikl smělý a vážný krok a propůjčil sám sebe tím, že změnil, co mu bylo darováno. Síla za lidskost. A to bylo jeho jediným trestem na Zemi.

Když nad tím tak přemýšlím, uvědomil si Ellison, zatímco hleděl na Cameron a Johna Henryho, Joseph není jediný, kdo porušil nebeské zákony. Copak to neudělali lidé všeobecně? Posunuli jsme technologie o kus dál a prohlásili, že jsme vysoko jako nebe samo, že můžeme stvořit život. A život jsme stvořili; vytvořili jsme stroje, jež jsou silnější a zároveň slabší než my. Není to snad výzva, říct, že dokážeme totéž, co ti nahoře? A podívejme se, co nás za to potká. Budeme ničeni atomovými bombami a zataženi do války o přežití. To je to, co nám náš závod o vytvoření života přináší: smrt.

A taky nemůžu opomenout Sarah Connorovou. Sarah, která se milovala s mužem, kterého sotva znala. Tato láska dala život jejímu synovi, který je předurčen k tomu, aby zachránil lidstvo před stroji, které sami na sebe posíláme. Sarah Connorová bojovala, zabíjela, loupila, zastrašovala, bila a napadala lidi kvůli Johnovi. Vyhazovala budovy do vzduchu, šla po vedení Skynetu a strojů; dokonce strávila i několik let v ústavu pro duševně choré s nekonečným záznamem o pokusech o útěk. To všechno udělala pro Johna, jejího syna. Nejrůznějšími způsoby ublížila mnoha lidem. Ale vše udělala pro Johna: neznamená to náhodou, že se stala matkou boží díky ochraně svého syna, který vzešel z hříchu?

John Connor je sám o sobě záhadou. Produkt hříchu nás má zachránit před následky jiného hříchu. V jeho existenci je taková ironie, a přesto ohromná síla. Také jsem pocítil způsob, jakým manipuloval s lidmi za pomoci hlasu a vystupování. Nechal jsem se jím vést stejně jako kdokoliv jiný. Jeho osud je skutečný: chlapec je spasitelem lidstva a už nyní je větším vůdcem a silnější osobností, než kdejací dospělí jedinci, které jsem kdy potkal. Vlastní příprava jej provázela celý život, aby mu pomohla zachránit lidstvo. A přesto dokonce ani náš vykupitel není čistý. Jeho mladistvé záznamy jsou právě tak dlouhé, jako záznamy matčiny.

A co když přijde na něj a Cameron? Ani slepému by nemohlo uniknout, že jsou zamilovaní. Avšak není možné, aby člověk a stroj milovali jeden druhého: ani bych si nepomyslel, že stroje vůbec můžou něco cítit! Je to však tady, zřetelně na její tváři, že jej miluje. A není pochyb, že i John by kvůli ní vkročil před jedoucí auto. Jde to kompletně proti všemu, co nás náboženství kdy učilo. Lidstvo bylo vždy pyšné na to, čeho dosáhlo, ale toto je něco jiného. Pokud mám pravdu, lidstvo nepostavilo Cameron a John na ni není jednoduše pyšný. Ona je centrem jeho světa. Co tedy s jejich 'nepřirozenou' láskou?

A co se všemi zde přítomnými lidmi? Všichni se dopustili hříchu nebo jsou jeho produktem, urážkou samotného boha. Nakonec ani já nejsem sama nevinnost v bílých šatech. Kde nás to všechny zanechá? V pekle? Nesmím sám sobě dovolit, abych něco takového akceptoval. Joseph se možná proměnil, John možná miluje stroj a my ostatní jsme též hřešili různými způsoby, ale děláme to přece pro dobrou věc ne? Říká se, že dobré záměry dláždí cestu do pekla. Z toho co jsem viděl u těchto lidí lze říci, že své dobré záměry již dávno překročili. To, že naplnili své sliby, je udělalo lepšími, než jsou jiní lidé. Třeba je tu pro nás stále ještě naděje.

Alespoň v to doufám. Nikdo z nich není špatný člověk; nyní vidím, že některé jejich činy jsou vlastně oběti. Sarah se vzdala všeho ve svém životě, aby chránila syna a připravila ho na přicházející hrůzy. Joseph se ochotně vzdal lidství, aby měl sílu ochraňovat ostatní tam, kde se nemohou bránit sami. John Henry ví, že byl sestaven lidmi v rámci výzvy, avšak on sám dokázal, že může dělat víc, než jen to; pomáhat jim. John je spasitelem lidstva během nadcházející války; možná je pro něj Cameron více odměnou za jeho snahu než zapovězeným vztahem.

Možná že naším prostřednictvím se může spásy dočkat celé lidstvo. Možná že všechno není jen černé a bílé. Ostatní zabíjeli v obraně a snaze ochraňovat. Není to právě to, co prakticky vzato děláme? Nepomáháme zachraňovat životy? Než jsem k tomu všemu přišel, byl život mnohem jednodušší. Ale něco mi říká, že stojí za to o tom pochybovat. Něco mi říká, že všichni tito lidé jsou ochránci lidství. A to je jistě hodné vykoupení. Bůh jim všem žehnej.

*****

Derek se usilovně soustředil na dvě věci: první z nich bylo znovu rozhýbat ruku navzdory mírnému bolestivému píchání, které často navštěvovalo jeho paži. Druhá spočívala v zírání na Sarah Connorovou tak upřeně, jak to jen bylo možné a dát jí takto vědět, že ho mrzí, že nemůže jít s nimi. Jejich útok se podepsal na něm a dvou supersilných osobách. Jakkoliv Derek neměl rád Johna Henryho, terminátor bojoval dobře a s jakousi přesvědčivostí. Joseph byl snesitelný. Nyní měli pouze Cameron, která by se mohla utkat se Skynetem tváří v tvář. John se nejspíš domníval, že Cameron je na tom velmi dobře, avšak Skynet porazil Johna Henryho v přímém souboji. Jak by mohla uspět Cameron?

Opět probodl Sarah pohledem. Bylo to docela k vzteku, jak s minimální námahou přehlížela jeho rozzlobený výraz. Odmítl nechat takto snadno ignorovat sebe, stejně jako svou neutěšenou situaci. Já chci bojovat. Bojoval jsem proti zatraceným strojům už od malička, tak mi laskavě pomozte, abych měl příležitost ustřelovat jejich debilní hlavy tady a teď! Snažíte se mi zabránit tomu, abych si vylepšil svoje osobní skóre! Možná nemám možnost sundat toho zasranýho plecháče, kterej zabil Kylea, nebo Skynet v mé době, ale můžu ho rozstřílet na cucky právě tady a získat tak nějaké to uspokojení. Však je to Skynet z mé doby, akorát naklonovanej, takže je to furt ten samej šmejd, co poslal plecháče, aby oddělal Kylea. Chci být ten, kdo to všechno skončí! Pro Kylea, pro moje kámoše a pro všechny ostatní, kteří kvůli tomu zemřeli! Takže na tebe budu civět tak dlouho, dokud mě nenecháš jít.

Celkem sranda, jako kluk jsi vždycky pošťuchoval holky, co se ti líbily a byl na ně zlej. No, tak teď jsem zlej na tebe Sarah, ale ne proto, že jsi atraktivní a zrovna teď na mě kašleš! Chci bojovat! Sarah jako by mu četla myšlenky, neboť náhle řekla, "Dereku, ty a Joseph zůstáváte zde. Konec diskuze." Dokonce se na něj ani nepodívala, když promluvila, čímž zanechala Dereka s otevřenými ústy a zbylým třem vojákům TechComu nasadila do hlavy myšlenku, zda není senzibil.

Kdo by jim to mohl mít za zlé? To by mě zajímalo, jestli není nějaká šílená jasnovidka! Právě mi odpověděla přesně na to, co mi prošlo hlavou! Přísahal bych, že ženský dokážou číst myšlenky a Sarah není výjimka..a kruci. Jestliže dokáže číst myšlenky, pak ví..u zpropadenýho plecháče..ona ví.. To přece nemůže vědět. ta věc s jasnovidectvím, je to jenom vtip ne? Že jo? Mluvím sám se sebou a pokouším se sám sebe ujistit, že Sarah neumí číst myšlenky; to si myslím, že je ještě normální. Přece jenom Derek věnoval Sářinému výrazu ve tváři značnou pozornost. Jeho srdce zrychlilo, když na jejích rtech zahlédl nepatrný úsměv, který byl tolik  přitažlivý, a přesto jej právě teď vyděsil, byť pozitivním způsobem.

Ona to ví! Ona to ví ona to ví ona to ví no do prdele jsem mrtvej. Nemám pro to žádné jiné vysvětlení; Jsem mrtvej. Sarah už předtím udělala jasno v tom, co od tohoto vztahu očekává: nic víc, než přátelství mezi bratrovou přítelkyní a jeho starším bráchou. Kyle, proč jsi mi to musel udělat, nechat mě, abych tě přemluvil a zároveň vyrukoval s touto přísahou? Zaručuju ti, že si to pamatuje: ženský si pamatují všechno. A ona to ví.

Možná že kdybych se choval normálně, jak jsem zvyklej, mohla by si pomyslet, že se mýlí. Prostě hrát štěkavého a kousavého, jako jsme to dělali předtím...to vlastně není moc dobrej nápad. Sarah by mě mohla znovu přemoci-Jakože..praštit mě, když na to nejsem připravenej. Jsem v háji. Co mám teď jako dělat? Derekův pohled se v řádu vteřin pomalu změnil z rozzlobeného na podezřívavý.

Johnova hlava sklouzla z konce jeho dlaně. Vrátil se do výchozí pozice a opět slíbil sám sobě, že tentokrát mu již hlava z dlaně nesklouzne. Zase. Skynet se doposud neobjevil ani na jedné z kamer. Třeba se Skynet opravdu pokoušel dostat ven z města. Času by na to měl dostatek. Možná že neznám Skynet tak dobře, jak jsem si myslel. To, že jsi vedl jednu konverzaci se strojem, kterej je něco mezi Hannibalem Lectorem a supervojákem z Halo, ještě neznamená, že ho znáš a víš, co hodlá udělat...počkat, přece ale vím, jak se bude chovat, protože se právě tak choval od samýho začátku! On nemíní vejít do baráku konvenčním způsobem!

John rychle přepnul na vnitřní kamery vojenského prostoru a jaderné elektrárny. Ty vojenské rychle vypnul; vojáci uvnitř pouze chodili sem tam a odpočívali. Něco takového by jistě nedělali, pokud by Skynet pálil po všem v jeho dohledu. Uvažoval, zda by tam vůbec nějací vojáci byli. Kromě toho by o přestřelce věděli z televize. Prohlížel si tedy více záběrů z elektrárny, zatímco přidával více kamer z bloku, ve kterém stál jeho dům.

O deset minut později byl John opět znuděný. Skynet nebylo možné porazit tak snadno; stále se neobjevil na žádné z obrazovek. Když sebou jedna místnost zachvěla, sotva si toho všiml. Všiml si toho až napodruhé, když se místnost, kterou kamera monitorovala, doslova zatřásla. Co se to dělo? Zemětřesení? Žádná jiná místnost se neotřásla. Exploze? Přistihl snad Skynet? K Johnovu překvapení záběr z kamery odhalil zkrvavená těla, ležící na podlaze. Jeho srdeční tep se zrychlil.

Naboural se do kamer v jiných místnostech a pohyboval s nimi doleva a doprava. Jejich obrazy se nezměnily. John se usmál sám pro sebe. Buď šlo o přepad jaderné elektrárny, která neměla nic cenného nebo byl Skynet zde a nejspíš se snažil vyhodit město do povětří. A to by byla opravdu velká náhoda, kdyby šlo o první možnost. Vstal a Cameron byla též v mžiku na nohou, jakmile přečetla Johnův výraz v obličeji.

"Máme tu Skynet v jaderný elektrárně," křikl John, zvedl pušku a monoatomickou tyč. "Všichni, kteří můžou, si vezmou pušku." Všichni kromě Johna Henryho, Dereka a Josepha tak učinili. Joseph a Derek díky tomu vypadali trochu odstrčeně. Skupinka zamířila k autům, Ellison nyní jel s Johnem, Sarah a Cameron. John měl na tváři temný úšklebek, kterému Cameron nerozuměla. Potichu jí vysvětlil, že je připraven na druhé kolo. Cameron zpracovala jeho vysvětlení a pouze nabila zbraň.